Počas letných horúčav nestačí iba skoro ráno otvoriť okná a následne ich na celý deň zatvoriť. O tom, ako rýchlo sa byt prehreje, rozhoduje aj tienenie, orientácia okien, poloha domácnosti či množstvo tepla, ktoré vytvárajú spotrebiče. Ak slnko niekoľko hodín svieti priamo cez sklá, miestnosti sa môžu výrazne zohriať aj pri zatvorených oknách.
Situáciu dobre pozná množstvo ľudí. Ráno dôkladne vyvetrajú, zatvoria okná a odídu do práce s pocitom, že pre príjemnejšiu teplotu urobili všetko potrebné. Po návrate ich však privíta horúci a vydýchaný vzduch. Byt bez klimatizácie sa počas niekoľkých hodín zmenil na nepríjemne rozpálený priestor.
Príčina nemusí byť v nesprávnom rannom vetraní. Často sa skrýva v tom, čo sa v domácnosti deje počas zvyšku dňa. Svoju úlohu môže zohrávať priame slnečné žiarenie, nedostatočné tienenie, teplo prenikajúce cez strechu a steny, zapnuté spotrebiče aj prúdenie vzduchu medzi teplejšími a chladnejšími miestnosťami.
Okná treba zatvárať podľa teploty vonku
Odporúčanie nechať cez deň okná zatvorené má zmysel vtedy, keď je vonkajší vzduch teplejší než vzduch v byte. Otvorené okno by za takých podmienok umožnilo teplému vzduchu prenikať dovnútra a interiér by sa zohrieval ešte rýchlejšie.
Nejde však o pravidlo, ktoré treba dodržiavať bez ohľadu na okolnosti. Ak je vonku chladnejšie než v miestnosti, otvorenie okien môže pomôcť odviesť nahromadené teplo. Vetrať je preto najvýhodnejšie skoro ráno, neskoro večer alebo v noci, keď vonkajšia teplota spravidla klesá.
Najúčinnejšie býva krátke intenzívne vetranie cez viacero okien. Ak je to možné, vytvorte prievan otvorením okien na protiľahlých stranách bytu. Vzduch sa vtedy vymení rýchlejšie než pri jednom okne ponechanom dlhší čas iba na vetračku.
Pri rozhodovaní sa nemusíte spoliehať iba na pocit. Jednoduchý vnútorný a vonkajší teplomer vám ukáže, kedy je vhodný čas okná otvoriť a kedy ich radšej zatvoriť.
Teplo preniká aj cez zatvorené sklá
Zatvorené okno obmedzí prúdenie horúceho vonkajšieho vzduchu, no nezastaví slnečné žiarenie. Keď lúče prejdú cez sklo, dopadajú na podlahu, parapety, nábytok a ďalšie zariadenie. Tieto povrchy sa zahrejú a následne odovzdávajú teplo okolitému vzduchu.
Práve preto môže teplota v miestnosti stúpať aj vtedy, keď sú všetky okná zatvorené. Zohriate zariadenie navyše uvoľňuje teplo ešte určitý čas po tom, čo slnko prestane svietiť priamo do interiéru.
Miera prehrievania závisí od veľkosti a orientácie okien, typu skla, kvality tienenia aj od vlastností budovy. Výrazne sa môžu prehrievať miestnosti s veľkými presklenými plochami obrátenými na juh alebo západ. Západne orientované okná sú vystavené intenzívnemu popoludňajšiemu slnku práve v čase, keď je vonku spravidla najteplejšie.
Tieniť treba ešte pred príchodom slnka
Základom ochrany pred prehrievaním je zabrániť tomu, aby priame slnečné lúče vôbec prenikli do miestnosti. Žalúzie, rolety, okenice, markízy alebo závesy preto použite skôr, než začne slnko svietiť priamo na okná.
Keď sa podlaha, steny a nábytok raz zohrejú, ich ochladenie môže trvať dlhšie. Večerné otvorenie okien síce vymení vzduch, ale nedokáže okamžite odviesť všetko teplo nahromadené v stavebných konštrukciách a zariadení.
Najúčinnejšie býva vonkajšie tienenie. Vonkajšie žalúzie, rolety, okenice alebo markízy zachytávajú veľkú časť slnečného žiarenia ešte predtým, než dopadne na okenné sklo. Vnútorné žalúzie a závesy môžu takisto pomôcť, časť energie však už v tom momente prenikla cez sklo.
Ak vonkajšie tienenie nemáte, využite aspoň vnútorné. Vhodnejšie sú svetlé materiály, ktoré odrážajú väčšiu časť žiarenia než tmavé povrchy. Pri závesoch však dbajte na to, aby nebránili potrebnému vetraniu vo večerných a nočných hodinách.
Lamely nastavte tak, aby neprepúšťali priame lúče
Pri žalúziách neexistuje jedno nastavenie vhodné pre každé okno a každý typ výrobku. Hlavným cieľom je zabrániť priamemu slnečnému žiareniu, aby dopadalo na podlahu, nábytok alebo steny.
Lamely preto natočte tak, aby čo najlepšie clonili slnko a zároveň, pokiaľ je to možné, odrážali svetlo smerom k oknu. Nie je pravda, že pri všetkých žalúziách treba ponechať medzeru kvôli prúdeniu vzduchu. Ak cez ňu prenikajú priame lúče, účinnosť tienenia sa znižuje.
Medzi sklom a vnútornými žalúziami sa môže nahromadiť veľmi teplý vzduch. To je ďalší dôvod, prečo sú vonkajšie tieniace prvky účinnejšie. Teplo zachytávajú mimo interiéru a znižujú množstvo slnečnej energie, ktoré sa dostane za okennú tabuľu.
Byty pod strechou sa prehrievajú rýchlejšie
O tom, aké teplo bude v domácnosti, nerozhodujú iba okná. Byty na najvyšších poschodiach a v podkroví môžu prijímať veľké množstvo tepla aj cez strechu. Záleží pritom na jej skladbe, farbe, kvalite tepelnej izolácie, odvetraní a miere zatienenia.
Teplo môže prenikať aj cez obvodové steny. Masívne stavebné konštrukcie dokážu časť energie dočasne akumulovať, no počas niekoľkodňovej vlny horúčav sa postupne zohrejú. Neskôr môžu teplo odovzdávať do interiéru aj po západe slnka.
Preto sa byt nemusí počas noci úplne ochladiť, najmä ak zostávajú vysoké aj nočné teploty. V takom prípade ranné vetranie pomôže, ale nedokáže samo odstrániť všetko teplo nahromadené v celej budove.
Teplo vyrábajú aj domáce spotrebiče
Časť tepla v byte vzniká pri každodenných činnostiach. Rúra, varná doska, sušička bielizne, žehlička, umývačka riadu, počítač, televízor aj osvetlenie odovzdávajú počas prevádzky teplo do okolia.
Najvýraznejšie to možno pocítiť pri varení a pečení. Zapnutá rúra zohrieva nielen pripravované jedlo, ale čiastočne aj kuchyňu. V horúcich dňoch preto pomôže pripravovať jednoduchšie jedlá alebo presunúť pečenie na skoré ráno či večer, keď možno miestnosť následne vyvetrať.
Spotrebiče, ktoré práve nepotrebujete, vypnite. Jedno zariadenie nemusí teplotu výrazne zmeniť, ale súčasná prevádzka viacerých spotrebičov môže v uzatvorenom byte vytvoriť ďalšiu tepelnú záťaž.
Ak máte kuchynský odsávač pár, pri varení ho používajte podľa pokynov výrobcu. Odsávač s odvodom vzduchu von dokáže odvádzať časť tepla a vodnej pary. Recirkulačný odsávač zachytáva najmä mastnotu a podľa použitého filtra aj časť pachov, vzduch však vracia späť do miestnosti, takže teplo ani vlhkosť neodstráni rovnakým spôsobom.
Horúca sprcha zvyšuje vlhkosť
Dlhé sprchovanie horúcou vodou prináša do kúpeľne teplo a veľké množstvo vodnej pary. Vyššia vlhkosť môže zhoršiť pocit nepohody, pretože pot sa pri vlhkom vzduchu odparuje z pokožky pomalšie. Samotná teplota pritom nemusí stúpnuť dramaticky, no človek môže teplo vnímať intenzívnejšie.
Po sprchovaní zapnite odsávací ventilátor alebo vyvetrajte, pokiaľ je vonkajší vzduch chladnejší. Kúpeľňové dvere neotvárajte okamžite dokorán, ak by sa tým teplý a vlhký vzduch rozšíril do celého bytu.
Počas najväčších horúčav môže byť príjemnejšia vlažná sprcha. Veľmi studená voda však nie je nevyhnutná a nemusí byť každému príjemná.
Horúcu miestnosť možno oddeliť od ostatných
Ak slnko celý deň svieti iba do jednej časti bytu, teplý vzduch sa cez otvorené dvere môže šíriť aj do chladnejších miestností. V takom prípade pomôže najviac rozpálenú izbu oddeliť zatvorenými dverami.
Takto možno chrániť napríklad spálňu orientovanú na sever alebo východ pred teplom z obývacej izby s oknami smerujúcimi na západ. Účinok závisí od dispozície bytu, rozdielu teplôt a pohybu vzduchu, nejde preto o univerzálne riešenie pre každú domácnosť.
Po večernom ochladení možno dvere znovu otvoriť a podporiť výmenu vzduchu v celom byte. V tom čase je vhodné využiť prievan alebo ventilátor, ktorý pomôže vzduch rozhýbať.
Ventilátor však sám osebe miestnosť aktívne neochladzuje. Vytvára prúdenie vzduchu, ktoré podporuje odparovanie potu a človeku prináša pocit ochladenia. Ak ho necháte zapnutý v prázdnej miestnosti, spotrebúva elektrinu a zároveň vytvára malé množstvo tepla.
Čo počas horúcich dní skutočne pomáha?
Na spomalenie prehrievania bytu je najlepšie skombinovať viacero opatrení:
- vetrajte vtedy, keď je vonku chladnejšie než v interiéri
- počas horúcich častí dňa nechajte okná zatvorené
- zatienenie použite ešte pred dopadom priameho slnka
- ak je to možné, uprednostnite vonkajšie žalúzie, rolety, okenice alebo markízy
- pri vnútorných žalúziách nastavte lamely tak, aby neprepúšťali priame slnečné lúče
- cez deň obmedzte pečenie, žehlenie a používanie spotrebičov produkujúcich veľa tepla
- vypnite nepotrebné svetlá a elektroniku
- pri varení a sprchovaní odvádzajte teplo a vlhkosť
- zatvorte dvere do najviac rozpálených miestností
- večer využite intenzívne priečne vetranie
Výsledok bude závisieť od konkrétneho bytu. Rozhodujú jeho rozmery, orientácia, podlažie, izolácia, typ okien, tienenie aj priebeh počasia. Nemožno preto sľúbiť presný pokles teploty, ktorý by platil pre každú domácnosť.
Pri dlhej vlne horúčav sa byt postupne zohreje
Keď tropické počasie trvá niekoľko dní a noci zostávajú teplé, bez aktívneho chladenia nemožno zaručiť, že interiér zostane príjemne chladný. Steny, stropy, podlahy aj zariadenie postupne akumulujú teplo a počas noci ho nemusia stihnúť úplne odovzdať.
Správne vetranie, dôsledné tienenie a obmedzenie vnútorných zdrojov tepla však môžu prehrievanie spomaliť. Najväčší účinok majú vtedy, keď ich začnete využívať skôr, než sa miestnosti výrazne rozohrejú.
Ak teda ráno vetráte správne, no popoludní sa vraciate do rozpáleného bytu, nemusíte automaticky hľadať chybu v rannom režime. Skontrolujte najmä to, či cez deň nepreniká dovnútra priame slnko, ako používate tienenie a ktoré spotrebiče zostávajú zapnuté. Práve kombinácia týchto nenápadných okolností často rozhoduje o tom, ako rýchlo sa domácnosť počas leta prehreje.
