Po masových protivládnych protestoch, ktoré v uplynulých rokoch otriasli krajinou, sa Irán opäť ocitol v centre svetovej pozornosti – tentoraz v súvislosti s americko-izraelským vojenským úderom. Ešte nedávno tisíce ľudí vychádzali do ulíc pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a rastúcu nespokojnosť s vedením štátu. Dnes však nad všetkým visí iný, ešte silnejší pocit: strach z chaosu.
Irán ako krajina paradoxov (video)
Irán je miestom kontrastov – medzi modernými mestami a tradičnými hodnotami, medzi bohatstvom nerastných surovín a ekonomickými ťažkosťami, medzi mladou generáciou túžiacou po zmene a konzervatívnym náboženským vedením.
Video, ktoré približuje niektoré z týchto paradoxov, si môžete pozrieť tu:
Krajina medzi morom a púšťou
Iránska krajina sa rozprestiera od pobrežia Kaspického mora na severe až po Ománsky záliv na juhu. Ide o územie mimoriadne rozmanité – od horských pásiem cez úrodné údolia až po suché a riedko osídlené oblasti. Strategická poloha krajiny jej dáva významný geopolitický rozmer. Kontroluje totiž prístup k úžine Hormuzský prieliv, ktorou prechádza približne pätina svetového exportu ropy.
Rozlohou približne 1,65 milióna km² a populáciou okolo 92 miliónov obyvateľov patrí Irán medzi najväčšie štáty sveta. Je 17. najväčšou krajinou podľa počtu obyvateľov aj rozlohy. V rámci Blízkeho východu je po Saudská Arábia druhým najväčším štátom. V porovnaní s Izrael je približne osemdesiatkrát väčší – zatiaľ čo Izrael má asi 22 145 km² a približne 10 miliónov obyvateľov, Irán pôsobí ako geografický gigant.
Ekonomická sila aj slabiny
Nominálny hrubý domáci produkt krajiny dosahuje približne 418 miliárd dolárov, čo ju radí na 36. miesto na svete. Nezamestnanosť sa pohybuje okolo 7,2 percenta. Irán patrí medzi významných producentov energií – je deviatym najväčším producentom ropy a tretím najväčším producentom zemného plynu.
Napriek týmto číslam však ekonomiku dlhodobo oslabujú sankcie, medzinárodná izolácia a vnútorné problémy. Práve zhoršujúca sa životná úroveň bola jedným z hlavných dôvodov nedávnych protestov.
Gramotnosť a mladá generácia
Miera gramotnosti dospelých dosahuje približne 89 percent, pričom medzi mladými ľuďmi sa blíži až k 99 percentám. Rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami však pretrvávajú.
Podľa údajov OSN je takmer 60 percent populácie mladších ako 39 rokov a približne 77 percent obyvateľov žije v mestách. Väčšina Iráncov sa narodila po islamskej revolúcii v roku 1979, ktorá zvrhla režim šáha Pahlavího a zásadne zmenila politický smer krajiny.
Mestá s tisícročnou históriou
Hlavným mestom je Teherán s približne 9,6 milióna obyvateľmi. Metropolou je od roku 1795, hoci jeho história siaha viac než 6 000 rokov do minulosti. Leží pod pohorím Alborz a predstavuje politické aj hospodárske centrum štátu.
Druhým najväčším mestom je Mašhad s približne 3,4 milióna obyvateľov. Je významným náboženským centrom, kde sa nachádza svätyňa imáma Rezu – jedno z najposvätnejších miest šiitského islamu, ktoré každoročne navštívia milióny pútnikov.
Tretím najväčším mestom je Isfahán s približne 2,3 milióna obyvateľov. Mesto s viac ako 2 500-ročnou históriou bolo hlavným mestom Safíjovskej ríše (1501 – 1722). Dnes je významným centrom vzdelávania, textilného a oceliarskeho priemyslu, spracovateľského sektora, ako aj jadrového a leteckého priemyslu.
Susedia a rozmanitosť
Irán susedí so siedmimi krajinami: s Irak (najdlhšia hranica), ďalej s Turkménsko, Afganistan, Pakistan, Azerbajdžan, Turecko a Arménsko.
Etnicky ide o veľmi pestrú krajinu. Peržania tvoria približne 61 percent obyvateľstva. Významné menšiny predstavujú Azerbajdžanci (asi 16 percent), Kurdi (približne 10 percent) a ďalšie skupiny. Práve táto rozmanitosť je jedným z dôvodov, prečo sa mnohí obyvatelia obávajú možnej destabilizácie – akýkoľvek vážny politický otras by mohol vyvolať vnútorné napätie.
Oficiálnym jazykom je perzština (farsí), no v regiónoch ako Kurdistan, Chúzistán či Sistán-Balúčistán sa používajú aj ďalšie jazyky. Hoci je krajina etnicky rôznorodá, nábožensky je relatívne jednotná: približne 90 percent obyvateľov tvoria šiitskí moslimovia, sunniti a ďalšie moslimské skupiny predstavujú približne 9 percent.
Odliv mozgov a strach z budúcnosti
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Irán má všetky predpoklady stať sa silným a vplyvným štátom – veľkú populáciu, prírodné zdroje, strategickú polohu aj vzdelanú mladú generáciu. Realita je však zložitejšia. V posledných rokoch krajinu opustilo množstvo odborníkov a vzdelaných ľudí, ktorí hľadali stabilnejšie ekonomické a politické prostredie v zahraničí.
Práve neistota je dnes najväčšou obavou mnohých Iráncov. Aj tí, ktorí si želajú hlboké reformy alebo zmenu režimu, si uvedomujú, že prudký mocenský otras by mohol priniesť chaos v krajine s takou rozmanitou štruktúrou obyvateľstva.
Napriek napätiu a politickým sporom mnohí turisti, ktorí krajinu navštívili v poslednom desaťročí, často vyzdvihujú jednu vec – mimoriadne pohostinných a priateľských ľudí. A práve obyvatelia Iránu dnes stoja medzi túžbou po zmene a obavou, aby sa ich krajina neprepadla do nestability, ktorej následky by mohli byť nepredvídateľné.
