Kamenný kruh Stonehenge patrí medzi najznámejšie archeologické pamiatky na svete a už celé desaťročia vyvoláva množstvo otázok. Jednou z nich je pôvod kameňov, z ktorých je monument postavený, a spôsob, akým sa dostali na miesto v južnom Anglicku.
Dlhé roky existovala aj hypotéza, že časť kameňov mohla do oblasti dopraviť príroda – konkrétne ľadovce počas poslednej doby ľadovej. Podľa tejto predstavy by ľadovce presunuli balvany z Walesu smerom na juh a pravekí stavitelia by ich potom využili tam, kde ich našli.
Novšia geologická štúdia však naznačuje, že takýto scenár je málo pravdepodobný. Analýza minerálov v sedimentoch v okolí Stonehenge nenašla dôkazy, ktoré by potvrdzovali transport hornín z Walesu ľadovcami až do tejto oblasti.
Záhada Stonehenge dostala nový zvrat. Vedci odmietajú teóriu o ľadovci, viac vo videu
Jedna z najslávnejších pravekých stavieb
Stonehenge sa nachádza na otvorenej planine Salisbury Plain v južnom Anglicko. Monument tvorí sústava veľkých stojacich kameňov usporiadaných do kruhov a podkovovitých formácií.
Archeologické výskumy ukazujú, že stavba vznikala postupne v niekoľkých etapách približne medzi rokmi 3000 až 2000 pred naším letopočtom. Ide teda o pamiatku starú viac ako štyri tisícročia.
Niektoré z najväčších blokov, takzvané sarseny, vážia aj viac než 20 ton. Okrem nich sa v Stonehenge nachádzajú aj menšie kamene nazývané „bluestones“, ktoré tvoria vnútorné kruhy monumentu.
Kamene z Walesu
Geologické analýzy ukázali, že bluestones nepochádzajú z oblasti Stonehenge. Ich pôvod bol vystopovaný do pohoria Preseli Hills v západnom Wales.
Táto lokalita je od Stonehenge vzdialená približne 225 kilometrov. Práve táto vzdialenosť vyvolala otázku, ako sa takéto kamene mohli dostať tak ďaleko v období, keď ešte neexistovali vozidlá ani kovové nástroje.
Teória o ľadovcoch
Niektorí vedci preto v minulosti navrhli alternatívne vysvetlenie. Podľa nich mohli balvany presunúť ľadovce počas poslednej doby ľadovej.
Ľadovce totiž dokážu pri svojom pohybe prenášať veľké množstvo hornín na značné vzdialenosti. Ak by sa ľadovce dostali dostatočne ďaleko na juh Britských ostrovov, mohli by teoreticky zanechať balvany aj v oblasti Salisbury Plain.
Táto hypotéza bola určitý čas považovaná za možnú, pretože by vysvetľovala, ako sa kamene dostali relatívne blízko k miestu stavby.
Nový výskum skúmal sedimenty v okolí
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Communications Earth & Environment sa pokúsila overiť, či existujú geologické dôkazy podporujúce túto teóriu.
Vedci sa nezamerali priamo na kamene Stonehenge, ale na sedimenty v okolitej krajine, najmä na piesok a riečne usadeniny v oblasti Salisbury Plain.
V týchto sedimentoch analyzovali drobné minerály, napríklad zirkóny a apatity. Tieto minerály sú pre geológov veľmi cenné, pretože dokážu odhaliť pôvod horniny – podobne ako odtlačok prsta.
Ak by ľadovce priniesli horniny z Walesu až do tejto oblasti, ich minerály by sa mali objaviť aj v miestnych sedimentoch.
Výskumníci však takéto stopy nenašli.
Ľadovce pravdepodobne nedosiahli tak ďaleko
Podľa autorov štúdie výsledky naznačujú, že ľadovce z Walesu pravdepodobne nikdy nedosiahli južnú časť Anglicka v oblasti Stonehenge.
To znamená, že je veľmi nepravdepodobné, aby kamene do tejto oblasti dopravila príroda. Naopak, zistenia podporujú názor, ktorý zastáva veľká časť archeológov: kamene na miesto priviezli ľudia.
Ako mohli kamene presúvať
Presný spôsob prepravy kameňov stále nie je úplne jasný. Vedci však navrhli niekoľko realistických možností.
Jednou z nich je presúvanie kameňov na drevených saniach, ktoré sa ťahali po zemi. Iná hypotéza počíta s využitím drevených klád ako valcov, ktoré by uľahčili pohyb ťažkých balvanov.
Niektorí odborníci tiež uvažujú o kombinácii pozemnej a vodnej dopravy, pri ktorej by kamene mohli byť prepravované po riekach alebo pozdĺž pobrežia na jednoduchých člnoch či pltiach.
Takýto projekt by si vyžadoval spoluprácu veľkého počtu ľudí a dobrú organizáciu práce.
Tajomstvo Stonehenge zostáva
Nový výskum rieši iba jednu z mnohých otázok spojených so Stonehenge – teda spôsob transportu kameňov.
Stále však nie je úplne jasné, prečo bol monument postavený a aký presný význam mal pre ľudí v období neolitu. Mnohé výskumy naznačujú, že mohol slúžiť ako:
- rituálne a ceremoniálne miesto
- pohrebisko
- alebo priestor spojený s pozorovaním pohybu Slnka
Niektoré kamene sú totiž zarovnané s východom slnka počas letného slnovratu, čo naznačuje, že stavitelia mali dobré znalosti prírodných cyklov.
Praveké spoločnosti mohli byť vyspelejšie, než sme si mysleli
Ak sa definitívne potvrdí, že kamene dopravil človek bez pomoci ľadovcov, bude to ďalší dôkaz, že praveké komunity dokázali organizovať mimoriadne náročné projekty.
Preprava niekoľkotonových balvanov na vzdialenosť stovák kilometrov by si totiž vyžadovala plánovanie, spoluprácu a technické riešenia, ktoré boli na svoju dobu veľmi pokročilé.
Stonehenge tak aj po tisícoch rokov zostáva nielen archeologickou záhadou, ale aj dôkazom schopností dávnych ľudských spoločností.
