Keď sa povie hubárska sezóna, väčšina ľudí si okamžite predstaví krásne dubáky, voňavé kozáky alebo veľké bedle. V slovenských lesoch však rastie aj menej nápadná huba, ktorú veľa zberačov bez váhania obíde. To je pritom škoda, pretože znalci na ňu nedajú dopustiť a v kuchyni vie veľmi príjemne prekvapiť.
Reč je o masliaku strakatom (Suillus variegatus). V niektorých krajoch ho ľudia poznajú aj pod názvami zajačik, masliak či dokonca husací pupok. Hoci jeho pomenovanie môže pôsobiť úsmevne, v lesoch ide o pomerne bežný druh. Paradoxom je, že ho mnohí menej skúsení hubári prehliadajú, a pritom môže ísť o skutočnú lahôdku.
Prečo sa oplatí venovať mu pozornosť
Masliak strakatý patrí medzi huby, ktoré si človek obľúbi najmä po prvej ochutnávke. Mnohí hubári dokonca tvrdia, že je chuťovo zaujímavejší než klasické dubáky. Jeho dužina je jemná, mäkká, jemne sladkastá a zároveň má príjemnú hubovú arómu. Niektorí v nej cítia aj slabý živicový alebo ovocný podtón, čo z neho robí zaujímavú surovinu do rôznych jedál.
Výhodou je aj to, že často nerastie osamotene. Ak v lese natrafíte na jednu plodnicu, je veľká šanca, že v jej blízkosti objavíte ďalšie. Práve preto môže skúsenému oku priniesť veľmi pekný úlovok aj na malej ploche.
Ako masliaka strakatého spoľahlivo spoznať
Táto huba nemá nápadný vzhľad ako niektoré iné druhy, no ak si všimnete jej znaky, dá sa pomerne dobre určiť.
Klobúk
Mladé plodnice mávajú klobúk polguľovitý, s okrajmi mierne zahnutými nadol. Neskôr sa klobúk otvára a dorastá približne do veľkosti 3 až 10 centimetrov. Farba býva rôzna – od žltohnedej cez okrovú až po oranžovú, niekedy s olivovým alebo hnedastým nádychom.
Povrch mladých húb pôsobí jemne zamatovo. Postupne sa však na ňom začnú objavovať drobné šupinky. Za vlhkého počasia môže byť klobúk mierne lepkavý, počas suchších dní je skôr matný. Typické tiež je, že pokožka sa z neho neodlupuje tak ľahko ako pri iných masliakoch.
Póry
Pod klobúkom sa nenachádzajú lupene, ale drobné póry. Tie mávajú okrovú až olivovohnedú farbu. Pri dotyku alebo po rozrezaní môžu jemne zmodrať, čo je pre tento druh typické.
Hlúbik
Masliak strakatý má väčšinou hrubší hlúbik, ktorý je spočiatku trochu sudovitý. Neskôr sa predlžuje a získava valcovitejší tvar. Farebne býva podobný klobúku, prípadne o niečo svetlejší.
Dužina
Vo vnútri je huba mäkká, jemná a má krémovožlté sfarbenie. Po rozkrojení sa môže objaviť slabý modrastý tón, čo je prirodzená reakcia na vzduch.
Pozrite si, ako vyzerá v skutočnosti
Ak si chcete vzhľad tejto huby lepšie overiť, pomôcť môže aj video, v ktorom je masliak strakatý zachytený priamo v prírode:
Ako v skutočnosti vyzerá masliak strakatý?
Práve takéto vizuálne porovnanie môže byť užitočné najmä pre ľudí, ktorí s hubárčením ešte len začínajú a chcú si byť pri určovaní istejší.
Kde a kedy ho hľadať
Masliak strakatý rastie v symbióze s koreňmi stromov, predovšetkým s ihličnanmi. Najčastejšie ho preto nájdete v borovicových lesoch, kde mu vyhovuje vlhšia a mierne kyslá pôda. Obľubuje miesta pokryté ihličím, ktoré pomáha držať vlhkosť.
Objavuje sa spravidla od konca leta až do neskorej jesene, pričom veľa závisí od počasia. Ak po daždivom období príde niekoľko teplejších a slnečných dní, masliaky sa môžu v lese objaviť vo väčšom množstve.
Využitie v kuchyni je prekvapivo široké
Masliak strakatý nie je len zaujímavý nález do košíka, ale aj veľmi všestranná huba na varenie.
Výborne sa hodí na smaženie na cibuľke, kde vynikne jeho jemná chuť. Veľa ľudí ho pripravuje aj obalený v trojobale, podobne ako iné obľúbené huby. Po usmažení má chrumkavý povrch a mäkký vnútro.
Skvele sa uplatní aj v polievkach a omáčkach. Vďaka svojej aróme pridá jedlu príjemnú chuťovú hĺbku a dobre sa kombinuje so smotanou, mäsom, cestovinami aj zemiakmi.
Niektoré gazdinky ho zasa rady nakladajú do octu, často spolu s inými druhmi húb. Takto pripravený sa výborne hodí ako príloha k mäsu alebo na studené misy.
Zaujímavou výhodou je aj nižší obsah ťažkých kovov
Za zmienku stojí aj fakt, že masliak strakatý môže obsahovať menej ťažkých kovov než niektoré iné hríbovité huby. Aj to je dôvod, prečo ho mnohí považujú za zaujímavú voľbu. Napriek tomu však pri hubárčení vždy platí základné pravidlo – zbierať len tie huby, ktoré človek naozaj bezpečne pozná.
Na čo nezabudnúť pred konzumáciou
Tak ako pri iných jedlých hubách, aj tu je dôležitá dôkladná tepelná úprava. Huby by sa mali dobre prevariť alebo presmažiť.
Rovnako dôležité je aj správne určenie druhu. Ak má človek akékoľvek pochybnosti, mal by sa poradiť so skúsenejším hubárom, prípadne s mykológom.
A keďže každý organizmus reaguje inak, pri prvej ochutnávke je rozumné zjesť len menšie množstvo a sledovať, ako telo na hubu zareaguje.
Prečo by nemal zostať nepovšimnutý
Masliak strakatý patrí medzi huby, ktoré si veľa ľudí nevšíma len preto, že nevyzerajú tak lákavo ako dubáky či kozáky. To však nemení nič na tom, že ide o chutný a veľmi dobre využiteľný druh. Navyše často rastie vo väčších skupinách, takže môže hubára odmeniť naozaj pekným nálezom.
Ak sa teda vyberiete na jesenné huby, oplatí sa pozerať aj po tejto nenápadnej hube. Možno práve vďaka nej objavíte novú obľúbenú lesnú pochúťku, ktorú iní nechávajú v lese úplne zbytočne.
