Počas jarných a letných prechádzok slovenskou prírodou môžete naraziť na zdanlivo opustené mláďa srnčej zveri, zajaca alebo iného voľne žijúceho zvieraťa. Leží nehybne vo vysokej tráve, matku nikde nevidno a prvou reakciou býva snaha pomôcť. Práve vtedy však treba zachovať rozvahu. Vo väčšine prípadov totiž mláďa pomoc človeka nepotrebuje.
Slovenské záchranné stanice aj ochranári prírody každoročne upozorňujú, že mnoho zdravých mláďat sa dostáva do starostlivosti ľudí úplne zbytočne. Hoci ide o dobrý úmysel, odnesenie mláďaťa z prírody môže narušiť jeho prirodzený vývoj a znížiť jeho šance na návrat do voľnej prírody.
VIDEO: Príbeh srnčaťa, ktoré skončilo v záchrannej stanici po zásahu ľudí
Osamelé srnča ešte neznamená problém
Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že ak pri mláďati nevidia matku, muselo zostať opustené. Pri srnčej zveri je však situácia presne opačná.
Srny svoje mláďatá zámerne ukrývajú vo vysokej tráve, obilí alebo krovinách a vracajú sa k nim len niekoľkokrát denne, aby ich nakŕmili. Týmto spôsobom znižujú riziko, že ich mláďatá objavia predátori.
Srnčatá sa navyše počas prvých týždňov života nespoliehajú na útek. Ich prirodzenou obranou je nehybnosť. Keď sa k nim niekto priblíži, zostanú ležať na mieste, čo často vyvoláva dojem, že sú choré alebo bezmocné. V skutočnosti ide o úplne normálne správanie.
Prečo môže byť „záchrana“ problémom?
Ak človek zdravé mláďa odnesie z prírody, pripraví ho o možnosť prirodzeného kontaktu s matkou. Následná starostlivosť v záchrannej stanici alebo v domácom prostredí síce môže zachrániť život zranenému zvieraťu, no pri zdravých mláďatách býva zbytočná.
Zvieratá odchované človekom si navyše môžu vytvoriť neprirodzený vzťah k ľuďom a po vypustení do voľnej prírody sa často horšie prispôsobujú prirodzenému prostrediu.
Preto odborníci odporúčajú jednoduché pravidlo – ak mláďa nevyzerá zranené a nie je v bezprostrednom nebezpečenstve, nechajte ho na mieste.
Kedy je zásah naozaj potrebný?
Existujú situácie, keď pomoc človeka môže byť nevyhnutná. Kontaktovať záchrannú stanicu alebo veterinára by ste mali najmä vtedy, ak:
- mláďa viditeľne krváca alebo má otvorené zranenie
- má zlomenú alebo neprirodzene vykrútenú končatinu
- je zachytené v plote, sieti alebo inom predmete
- nachádza sa na frekventovanej ceste
- spadlo do bazéna, šachty alebo iného priestoru, z ktorého sa nevie dostať
- je zjavne zoslabnuté, vyčerpané alebo apatické
- máte istotu, že jeho matka uhynula
Ak si nie ste istí, najlepším riešením je telefonicky kontaktovať najbližšiu záchrannú stanicu pre voľne žijúce živočíchy a poradiť sa s odborníkmi.
Pri vtáčatách platia iné pravidlá
Pri mláďatách vtákov býva situácia odlišná. Mnohé druhy opúšťajú hniezdo ešte predtým, ako úplne zvládnu lietať. Takéto operené mláďatá sa pohybujú po zemi alebo po nízkych konároch a rodičia ich naďalej kŕmia.
Ak nájdete operené vtáča, ktoré poskakuje po zemi, zvyčajne nepotrebuje pomoc. Stačí sa vzdialiť a umožniť rodičom, aby sa oň postarali.
Pomoc býva potrebná najmä pri holých alebo len slabo operených mláďatách, ktoré vypadli z hniezda. Ak je hniezdo dostupné, možno ich doň opatrne vrátiť. V opačnom prípade je vhodné kontaktovať odborníkov.
Čo robiť, ak je mláďa v bezprostrednom ohrození?
Niekedy sa môže stať, že mláďa leží priamo na ceste alebo na inom nebezpečnom mieste. V takom prípade ho možno opatrne premiestniť len o niekoľko metrov ďalej do najbližšieho bezpečného úkrytu.
Následne miesto opustite a nechajte prírode priestor. Matka si svoje mláďa vo väčšine prípadov nájde sama.
Najlepšia pomoc býva často tá najjednoduchšia
Pri pohľade na osamelé mláďa je prirodzené chcieť pomôcť. Slovenskí odborníci však upozorňujú, že vo väčšine prípadov je najlepším riešením nezasahovať. Zdravé srnča, zajac či iné mláďa ukryté v tráve spravidla nie sú opustené. Ich matka je nablízku a stará sa o ne spôsobom, ktorý príroda zdokonaľovala tisíce rokov.
Ak teda počas prechádzky natrafíte na osamelé mláďa, zachovajte pokoj, pozorujte ho z bezpečnej vzdialenosti a odíďte. Práve tým mu často pomôžete najviac.
