Na rieke Svätého Vavrinca medzi Spojenými štátmi a Kanadou sa nachádza neobyčajný ostrov, ktorý svojou veľkosťou pripomína skôr väčšiu záhradu než samostatný kus pevniny. Volá sa Just Room Enough Island a často býva označovaný za najmenší obývaný ostrov na svete. Hoci nejde o oficiálny rekord uznávaný všetkými organizáciami, jeho rozmery sú natoľko výnimočné, že sa stal známou turistickou kuriozitou.
Malý ostrov uprostred slávneho súostrovia
Just Room Enough Island sa nachádza v súostroví Thousand Islands v štáte New York neďaleko mestečka Alexandria Bay. Celá oblasť zahŕňa viac než 1 800 ostrovov roztrúsených na rieke Svätého Vavrinca. Práve medzi nimi sa nachádza aj tento drobný ostrovček s rozlohou približne 310 štvorcových metrov, čo zodpovedá približne veľkosti tenisového kurtu.
Na ostrove stojí malý dom, rastie tu strom, niekoľko kríkov a zostáva len minimum voľného priestoru. Zo všetkých strán ho obklopuje voda, ktorá je doslova niekoľko krokov od vchodových dverí.
Kedysi sa volal Hub Island
Dnešný názov nie je pôvodný. Ostrov bol v minulosti známy ako Hub Island. V 50. rokoch minulého storočia ho kúpila rodina Sizelandovcov, ktorá hľadala pokojné miesto na trávenie letných dovoleniek. Namiesto pozemku na pevnine si vybrala malý ostrov uprostred rieky a rozhodla sa na ňom postaviť rekreačný dom.
Po dokončení stavby sa ukázalo, že dom zaberá značnú časť dostupnej plochy. Práve preto sa začal používať názov Just Room Enough Island, čo by sa dalo voľne preložiť ako „ostrov s akurát dostatočným priestorom“.
Dom stojí takmer na okraji pevniny
Na väčšine pozemkov býva okolo domu záhrada, terasa alebo aspoň malý dvor. Na tomto ostrove nič podobné nenájdete. Steny domu sa nachádzajú veľmi blízko brehu a voda tvorí prirodzenú hranicu pozemku prakticky zo všetkých strán.
Návštevníci často hovoria, že len niekoľko krokov od dverí stačí na to, aby sa človek ocitol na samotnom okraji ostrova. Práve táto netradičná kombinácia domu a minimálneho priestoru okolo neho urobila z ostrova svetoznámu atrakciu.
Nie je výnimočný luxusom ani veľkolepou architektúrou, ale tým, ako efektívne využíva každý meter štvorcový. To, čo by väčšina ľudí považovala za príliš malý pozemok na bývanie, sa tu premenilo na plnohodnotné rekreačné útočisko.
Prečo býva označovaný za najmenší obývaný ostrov sveta?
Just Room Enough Island sa pravidelne objavuje v rebríčkoch a článkoch o najmenších obývaných ostrovoch planéty. Pri podobných tituloch však treba byť opatrný, pretože neexistuje jednotná celosvetová autorita, ktorá by tento rekord oficiálne udeľovala.
Ostrov však spĺňa základné kritériá, ktoré sa v oblasti Thousand Islands používajú na označenie ostrova. Po celý rok zostáva nad hladinou vody a rastie na ňom vegetácia. Navyše sa na ňom nachádza obytná stavba, ktorú ľudia využívajú.
Práve preto býva považovaný za jedného z najvážnejších kandidátov na titul najmenšieho obývaného ostrova sveta.
Bishop Rock kedysi držal podobné prvenstvo
V minulosti sa v tejto súvislosti často spomínal aj britský Bishop Rock pri ostrovoch Scilly. Na skale stál maják s ľudskou obsluhou, a preto bolo miesto považované za obývané.
Po automatizácii majáka však už nebolo potrebné, aby tam trvalo žili ľudia. Tým sa zmenil aj jeho status a pozornosť sa presunula na ďalšie malé ostrovy vrátane Just Room Enough Island.
Zo súkromného útočiska sa stala svetová atrakcia
Rodina Sizelandovcov si ostrov pôvodne kúpila ako pokojné miesto na oddych. Postupom času sa však fotografie neobvyklej stavby začali šíriť po celom svete a z nenápadného súkromného ostrova sa stala známa turistická kuriozita.
Hoci ide dodnes o súkromný pozemok, pravidelne sa objavuje v cestovateľských magazínoch, televíznych reportážach aj na sociálnych sieťach. Ľudí fascinuje najmä predstava, že na ploche veľkej približne ako tenisový kurt môže vzniknúť plnohodnotné miesto na rekreáciu.
Just Room Enough Island tak dokazuje, že na vytvorenie nezabudnuteľného miesta nie sú potrebné rozsiahle pozemky ani luxusné sídla. Niekedy stačí malý dom, jeden strom, pár kríkov a kúsok pevniny obklopenej vodou zo všetkých strán.
