Predstava, že sadnete za volant a bez prestávky budete pokračovať tisíce kilometrov naprieč dvoma kontinentmi, znie ako dobrodružstvo z cestopisného filmu. V skutočnosti však existuje cestná sieť, ktorá takúto výpravu umožňuje. Reč je o Panamerickej diaľnici, označovanej za najdlhší súvisle značený cestný systém na svete. Tiahne sa od severu Severnej Ameriky až hlboko na juh Južnej Ameriky a už desaťročia patrí medzi najväčšie cestovateľské výzvy.
Počas jednej expedície možno prejsť cez ľadové oblasti Aljašky, rozsiahle kanadské lesy, rušné americké metropoly, púšte Mexika, tropické dažďové pralesy Strednej Ameriky aj vysokohorské oblasti Ánd. Práve neuveriteľná rozmanitosť krajiny robí z Panamerickej diaľnice jednu z najznámejších trás na svete.
Video z cesty po Panamerickej diaľnici:
V skutočnosti nejde o jednu diaľnicu
Napriek svojmu názvu Panamerická diaľnica nie je jedinou súvislou cestou. Ide o rozsiahly systém diaľnic a hlavných ciest, ktoré prepájajú väčšinu krajín amerického kontinentu. Jednotlivé úseky vznikali postupne počas niekoľkých desaťročí a v mnohých štátoch sa napájajú na existujúcu cestnú infraštruktúru.
Celková dĺžka hlavnej trasy sa podľa rôznych zdrojov odhaduje približne na 30 000 kilometrov. Presné číslo sa však nedá určiť, pretože sieť obsahuje viacero vetiev, alternatívnych trás a regionálnych napojení.
Za severný začiatok sa najčastejšie považuje Prudhoe Bay na Aljaške alebo mesto Fairbanks. Odtiaľ pokračuje cez Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko smerom do Strednej Ameriky. Na juhoamerickom kontinente sa následne rozvetvuje a niektoré jej vetvy vedú až na juh Chile a Argentíny.
Prechádza štrnástimi krajinami
Ak sa cestovateľ rozhodne absolvovať hlavnú trasu, navštívi celkovo štrnásť štátov. Zo severu na juh vedie cez:
- Kanadu,
- Spojené štáty americké,
- Mexiko,
- Guatemalu,
- Salvádor,
- Honduras,
- Nikaraguu,
- Kostariku,
- Panamu,
- Kolumbiu,
- Ekvádor,
- Peru,
- Čile,
- Argentínu.
Každá z krajín ponúka úplne odlišné prostredie. Zatiaľ čo v Kanade a USA vedie veľká časť trasy po kvalitných viacprúdových komunikáciách, v niektorých oblastiach Strednej a Južnej Ameriky môžu vodičov čakať úzke horské cesty, prudké stúpania či menej kvalitný povrch.
Aj preto väčšina ľudí neabsolvuje celú trasu naraz, ale vyberá si len určité úseky podľa času, rozpočtu alebo záujmu.
Dariénska medzera zostáva neprekonanou prekážkou
Hoci sa o Panamerickej diaľnici často hovorí ako o spojení Severnej a Južnej Ameriky, existuje jedno miesto, kde cesta končí. Ide o známu Dariénsku medzeru na hranici Panamy a Kolumbie.
Približne storočný plán na vybudovanie cestného spojenia v tejto oblasti sa dodnes nepodarilo zrealizovať. Úsek dlhý približne 100 kilometrov tvorí hustý tropický dažďový prales, rozsiahle močiare, rieky a veľmi náročný terén. Zároveň patrí medzi biologicky najcennejšie územia na americkom kontinente.
Výstavbe cesty bránia viaceré faktory. Okrem technickej náročnosti zohráva významnú úlohu ochrana jedinečných ekosystémov, snaha zachovať územia obývané domorodými komunitami a obavy zo šírenia chorôb hospodárskych zvierat medzi kontinentmi.
Každý, kto chce pokračovať z Panamy do Kolumbie vlastným autom alebo motocyklom, musí vozidlo naložiť na loď alebo zabezpečiť jeho leteckú prepravu. Práve tento úsek spôsobuje, že Panamerická diaľnica nie je technicky úplne neprerušenou cestou.
Trasa vedie cez takmer všetky klimatické pásma
Len máloktorá cesta na svete ponúka takú pestrosť prírodných podmienok. Na severe Aljašky panujú subarktické teploty a počas zimy extrémne mrazy. O niekoľko tisíc kilometrov južnejšie už vodiči prechádzajú púšťami severného Mexika a následne tropickými oblasťami Strednej Ameriky.
Na trase nechýbajú pobrežia Tichého oceánu, vysokohorské priesmyky Ánd, sopečné oblasti, polopúšte ani dažďové pralesy. Medzi najznámejšie miesta patrí horský priechod Cerro de la Muerte v Kostarike, ktorý sa nachádza vo výške viac ako 3 400 metrov nad morom a patrí k najvyšším bodom celej trasy.
Počasie sa pritom môže meniť veľmi rýchlo. V niektorých oblastiach komplikujú dopravu silné dažde, zosuvy pôdy alebo sezónne poškodenia ciest. Dlhé expedície preto vyžadujú dôkladné plánovanie, sledovanie aktuálnej dopravnej situácie aj kvalitnú prípravu vozidla.
Výzva pre vodičov, motocyklistov aj cyklistov
Panamerická diaľnica sa postupne stala legendou medzi diaľkovými cestovateľmi. Každoročne sa na jej jednotlivé úseky vydávajú stovky ľudí na motocykloch, bicykloch, v obytných autách aj terénnych vozidlách.
Niektorí sa snažia prejsť iba vybrané štáty, iní si dávajú za cieľ absolvovať čo najväčšiu časť celej trasy. Takáto cesta si však často vyžaduje niekoľko mesiacov, neraz aj viac než rok, najmä ak cestovatelia spoznávajú jednotlivé krajiny podrobnejšie.
Jeden z najdlhších peších výkonov v histórii
Panamerická diaľnica láka nielen motoristov. Medzi najznámejších dobrodruhov patrí Brit George Meegan, ktorý sa v roku 1977 vydal na pešiu cestu naprieč americkým kontinentom.
Do cieľa dorazil po viac ako šiestich rokoch a počas svojej výpravy prešiel viac než 30 000 kilometrov. Jeho výkon dodnes patrí medzi najvýznamnejšie pešie expedície, aké človek absolvoval.
Symbol cestovateľského dobrodružstva
Panamerická diaľnica dávno nie je len dopravným spojením medzi jednotlivými štátmi. Pre mnohých predstavuje symbol slobody, objavovania a túžby spoznať svet vlastným tempom.
Počas jednej výpravy možno zažiť obrovské rozdiely v kultúrach, jazykoch, gastronómii aj prírodných podmienkach. Práve táto jedinečná kombinácia robí z Panamerickej diaľnice jednu z najikonickejších cestovateľských trás na svete.
Hoci len malé percento ľudí absolvuje celú cestu od Aljašky až na juh Južnej Ameriky, pre mnohých zostáva snom, ktorý si chcú aspoň raz v živote splniť. Preto aj dnes patrí medzi najväčšie dobrodružstvá, aké môže automobilový cestovateľ zažiť.
