Mnoho ľudí si pri pohľade na drobné fialové kvety na lúkach alebo v záhradách kladie otázku: ide o šafran, krokus alebo ocún? Na prvý pohľad môžu vyzerať podobne, no v skutočnosti ide o rôzne rastliny a ich zamieňanie môže byť dokonca nebezpečné. Zatiaľ čo niektoré druhy šafranu poskytujú jedno z najvzácnejších korení na svete, ocún je naopak jedovatá rastlina.
Poďme si preto vysvetliť rozdiely presne a bez zjednodušení.
Ocún a šafran nie sú príbuzné rastliny
Najznámejším druhom ocúnu v Európe je Colchicum autumnale, teda ocún jesenný. Táto rastlina patrí do rodu Colchicum a do čeľade ocúnovité (Colchicaceae).
Naopak šafran patrí do úplne iného rodu – Crocus – ktorý je súčasťou čeľade kosatcovité (Iridaceae). Hoci sa kvety môžu podobať, botanicky ide o dve odlišné skupiny rastlín.
Najväčší rozdiel je aj v ich vlastnostiach:
- ocún je jedovatý
- šafran je nejedovatý a niektoré druhy sa používajú ako korenie
Ocún obsahuje silne účinný alkaloid kolchicín, ktorý môže byť pri vyšších dávkach nebezpečný.
Kedy tieto rastliny kvitnú?
Obdobie kvitnutia síce môže pomôcť pri orientácii, ale nie je absolútnym pravidlom.
- Ocún jesenný kvitne väčšinou na konci leta alebo na jeseň. Zaujímavé je, že kvety vyrastajú zo zeme bez listov – listy sa objavujú až na jar.
- Mnohé druhy šafranu, napríklad Crocus vernus, kvitnú na jar.
- Existujú však aj šafrany, ktoré kvitnú na jeseň, napríklad Crocus sativus.
Preto sa nedá spoľahnúť iba na ročné obdobie. Rozdiel je najmä v botanickej stavbe rastliny.
Krokus je vlastne šafran
Slovo krokus nie je botanický rod. Ide o bežné alebo záhradnícke pomenovanie rastlín rodu Crocus, teda šafranov. V praxi sa tento názov používa hlavne pre okrasné druhy, ktoré kvitnú skoro na jar v záhradách či parkoch.
Inými slovami:
- krokus = ľudové pomenovanie šafranov
- šafran = botanický rod Crocus
Šafran ako jedno z najdrahších korení sveta
Keď sa povie šafran, väčšina ľudí si predstaví luxusné korenie. Získava sa zo sušených čneliek kvetu Crocus sativus.
Každý kvet má iba tri jemné čnelky, ktoré sa musia zbierať ručne. Na získanie jedného kilogramu korenia je potrebných desaťtisíce až státisíce kvetov, čo vysvetľuje jeho vysokú cenu.
Šafran sa používa najmä:
- na farbenie jedál do zlatožlta
- na dochutenie pokrmov
- ako aromatická prísada
Chemické látky, ktoré dávajú šafranu farbu a vôňu
Moderné výskumy ukázali, že šafran obsahuje viacero biologicky aktívnych látok. Medzi najdôležitejšie patria:
- krocín – karotenoid, ktorý spôsobuje intenzívnu žltú farbu
- picrokrocín – látka zodpovedná za typickú chuť
- safranal – hlavná zlúčenina vytvárajúca charakteristickú vôňu
Okrem toho obsahuje aj ďalšie antioxidanty a vitamíny.
Šafran v histórii
Používanie šafranu siaha tisíce rokov do minulosti. Archeologické nálezy a staroveké maľby dokazujú, že sa používal už v civilizáciách v oblasti Egejského mora a Blízkeho východu. Jedny z najznámejších fresiek zobrazujúcich zber šafranu pochádzajú z ostrova Santorini a datujú sa približne do 2. tisícročia pred naším letopočtom.
Okrem kuchyne sa šafran využíval aj:
- ako farbivo na textílie
- v liečiteľstve
- pri náboženských obradoch
Prečo je dôležité tieto rastliny nerozlišovať
Zámena šafranu a ocúnu môže byť nebezpečná. Hoci kvety vyzerajú podobne, ocún obsahuje silné toxické látky. Preto sa odporúča zbierať alebo konzumovať iba rastliny, ktoré človek spoľahlivo pozná.
Zhrnutie je jednoduché:
- ocún – jedovatá rastlina rodu Colchicum
- šafran – rod Crocus, z ktorého pochádza aj drahé korenie
- krokus – bežné pomenovanie okrasných šafranov
Vďaka týmto informáciám je už jednoduchšie pochopiť, prečo sa tieto rastliny často zamieňajú – a zároveň prečo je dobré vedieť ich správne rozlíšiť.
