Dlhosrsté mačky a huňaté psy si z letných prechádzok neraz prinesú nielen prach či steblá trávy, ale aj nepríjemne zamotanú srsť. Menšie chumáče možno často uvoľniť pomocou kukuričného škrobu. Jemný prášok znižuje trenie medzi chlpmi a môže uľahčiť ich postupné rozčesávanie bez zbytočného ťahania.
Majitelia dlhosrstých domácich miláčikov tento problém veľmi dobre poznajú. Niekedy stačí krátka prechádzka vo vysokej tráve, vlhké počasie alebo niekoľko zachytených semien a v srsti sa vytvoria pevné uzlíky. Najčastejšie sa objavujú za ušami, pod obojkom, v podpazuší, na bruchu, chvoste alebo na miestach, kde sa nohy trú o telo.
Ak sa uzlík neodstráni včas, postupne sa môže zväčšovať a meniť na pevný chumáč. Takáto srsť už nie je iba estetickým problémom. Môže napínať kožu, zadržiavať vlhkosť a nečistoty a spôsobovať zvieraťu nepríjemné pocity. Pod silno splstnatenou srsťou sa navyše môžu ukrývať začervenané miesta, drobné poranenia, parazity alebo zápal kože.
Pozrite si premenu psa vo videu:
Nožnice nie sú najbezpečnejším riešením
Malé a voľnejšie uzlíky sa väčšinou dajú odstrániť trpezlivým rozoberaním prstami a opatrným česaním. Pri väčších chumáčoch však mnohí majitelia automaticky siahnu po nožniciach. Takýto postup môže byť nebezpečný.
Koža psa alebo mačky býva vtiahnutá priamo do splstnatenej srsti a nemusí byť pod chumáčom dobre viditeľná. Pri neopatrnom strihaní preto hrozí porezanie. Riziko je ešte väčšie vtedy, ak sa zviera zľakne, prudko sa pohne alebo sa snaží utiecť.
Nevhodné je aj násilné česanie od korienkov ku končekom. Hrebeň sa môže v uzle zachytiť a každým ďalším pohybom bolestivo ťahať kožu. Zviera si potom česanie spojí s nepríjemným zážitkom a pri najbližšej starostlivosti o srsť sa môže skrývať, brániť alebo reagovať podráždene.
Pomôcť môže kukuričný škrob
Pri menších a nie príliš pevných uzloch možno vyskúšať obyčajný kukuričný škrob. Jemný suchý prášok sa dostane medzi jednotlivé chlpy a znižuje ich vzájomné trenie. Zároveň môže absorbovať časť povrchovej mastnoty a vlhkosti, ktoré prispievajú k zlepovaniu srsti.
Kukuričný škrob však nie je zázračným prostriedkom, ktorý odstráni každý chumáč. Najlepšie môže poslúžiť pri menších uzlíkoch a mierne zamotanej srsti. Veľké, tvrdé a tesne k pokožke priliehajúce splstnatené miesta by mal odstrániť skúsený pracovník salónu pre zvieratá, prípadne veterinár. Odborník môže srsť bezpečne oholiť bez zbytočného poranenia kože.
Výhodou čistého kukuričného škrobu je, že neobsahuje parfumy ani pridané silikóny. Použiť by sa však malo iba malé množstvo. Prášok sa nesmie dostať zvieraťu do očí, nosa, papule ani dýchacích ciest. Opatrnosť je potrebná najmä pri mačkách a zvieratách, ktoré si srsť intenzívne oblizujú.
Ako postupovať krok za krokom?
Najskôr si vyberte pokojné miesto a počkajte, kým je zviera uvoľnené. Ak je nervózne alebo dotyk bolestivého miesta neznesie, nepokračujte nasilu. Pri česaní postupujte pomaly a podľa potreby si robte prestávky.
Do prstov naberte malé množstvo suchého kukuričného škrobu a jemne ho zapracujte do zamotanej srsti. Nie je potrebné posypať celý kožuch. Prášok má preniknúť predovšetkým medzi chlpy v problematickom mieste.
Nechajte ho krátko pôsobiť a potom začnite chumáč rozoberať prstami. Postupujte od vonkajších okrajov smerom do jeho stredu. Nesnažte sa uzol vytiahnuť naraz. Oddeľujte iba malé pramienky a priebežne kontrolujte, či zviera necíti bolesť.
Ak sa uzlík začne uvoľňovať, môžete siahnuť po hrebeni so širšími zubami alebo po kefe určenej pre konkrétny druh srsti. Jednou rukou pridržte chlpy medzi pokožkou a uzlom. Takto obmedzíte prenášanie ťahu priamo na kožu. Druhou rukou rozčesávajte srsť krátkymi, jemnými pohybmi od končekov a postupne sa presúvajte vyššie.
Po odstránení uzla zvyšky škrobu dôkladne vyčešte. Na záver prezrite pokožku pod pôvodne zamotaným miestom. Ak si všimnete začervenanie, mokvanie, nepríjemný zápach, chrasty, parazity alebo poranenie, poraďte sa s veterinárom.
Kedy domáci postup radšej neskúšať?
Domáce rozčesávanie nie je vhodné, ak je srsť splstnatená na väčšej ploche alebo tvorí tvrdú vrstvu tesne pri pokožke. Rovnako by ste mali vyhľadať odbornú pomoc, ak zviera pri dotyku kňučí, syčí, snaží sa uhryznúť alebo nedovolí s miestom manipulovať. Takéto správanie môže naznačovať bolesť alebo poškodenie kože.
Mimoriadnu opatrnosť si vyžadujú citlivé oblasti okolo očí, uší, pohlavných orgánov, konečníka a medzi prstami. V týchto miestach je bezpečnejšie zveriť odstránenie pevného chumáča odborníkovi.
Najlepšou ochranou zostáva pravidelné česanie
Vzniku uzlov možno predchádzať pravidelnou starostlivosťou. Frekvencia česania závisí od typu srsti, ročného obdobia aj aktivity zvieraťa. Niektoré dlhosrsté plemená potrebujú prečesať každý deň, iným postačí dôkladná starostlivosť niekoľkokrát týždenne.
Po návrate z prechádzky skontrolujte najmä brucho, nohy, chvost, podpazušie a priestor za ušami. Zachytené steblá, bodliaky a semená odstráňte skôr, než sa zamotajú hlbšie. Mokrú srsť nechajte vyschnúť a podľa potreby ju opatrne prečešte, pretože vlhkosť a trenie podporujú vznik uzlov.
Šetrné česanie nemusí byť pre zviera nepríjemnou povinnosťou. Ak ho spojíte s pokojnou atmosférou, prestávkami a odmenou, môže sa stať bežnou súčasťou spoločného dňa. Kukuričný škrob pritom môže poslúžiť ako jednoduchá pomôcka pri menších uzlíkoch. Dôležité je používať ho rozumne, nečakať od neho odstránenie silno splstnatenej srsti a v náročnejších prípadoch vyhľadať odbornú pomoc.
