Mnohí ľudia automaticky vyhadzujú potraviny hneď po uplynutí dátumu uvedeného na obale. V mnohých prípadoch je to však zbytočné.
Ak viete rozlíšiť medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou a pri posudzovaní kvality zapojíte zrak, čuch či chuť, môžete ušetriť nemalé peniaze a zároveň obmedziť plytvanie potravinami.
Pri trvanlivých potravinách rozhodujú vaše zmysly
Potraviny s dlhšou životnosťou bývajú označené dátumom minimálnej trvanlivosti.
Už samotný názov napovedá, že po jeho uplynutí nie je potrebné obsah automaticky vyhadzovať.
Tento údaj totiž neznamená, že sa potravina okamžite stáva zdravotne nevyhovujúcou.
Ak boli potraviny správne uskladnené, vo väčšine prípadov ich možno bez problémov skonzumovať aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov po uplynutí minimálnej trvanlivosti.
Týka sa to napríklad ryže, cestovín, konzerv alebo ďalších suchých potravín.
Pred použitím sa oplatí dôkladne prezrieť nielen samotnú potravinu, ale aj jej obal. Pomôže aj čuch a v prípade pochybností možno ochutnať malé množstvo.
Potravina môže časom mierne zmeniť farbu alebo konzistenciu, no pokiaľ sa na nej neobjaví pleseň alebo iné výrazné známky poškodenia, zvyčajne ju možno bezpečne použiť.
Veľkú úlohu zohráva aj správne skladovanie.
Suché potraviny by mali byť uložené na chladnejšom a suchom mieste, ideálne v uzatvorených nádobách, ktoré ich ochránia napríklad pred potravinovými moľami alebo iným hmyzom.
Nie všetky potraviny musia mať uvedený dátum
Existujú produkty, pri ktorých zákon nevyžaduje uvádzanie dátumu minimálnej trvanlivosti ani dátumu spotreby.
Patria sem napríklad alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 10 %, víno, cukor, soľ či žuvačky.
Rovnako sa dátum neuvádza ani pri čerstvom ovocí a zelenine. V ich prípade je najlepším ukazovateľom vlastný úsudok.
Ak si napríklad dôkladne prezriete zemiaky alebo mrkvu, väčšinou ľahko zistíte, či sú ešte vhodné na konzumáciu.
Podobne je to aj pri jablkách. Keď zmäknú alebo sa začnú scvrkávať, možno už nebudú ideálne na priame jedenie, no stále sa výborne hodia napríklad na prípravu koláča.
Iná situácia nastáva pri nakrájanom alebo inak upravenom ovocí a zelenine určených na okamžitú konzumáciu.
Takéto výrobky musia byť označené dátumom spotreby a ten sa oplatí rešpektovať. Po narušení prirodzenej ochrannej vrstvy sa totiž plesne môžu šíriť veľmi rýchlo.
Mliečne výrobky často vydržia dlhšie, než si myslíte
Pri mliečnych výrobkoch sa oplatí nespoliehať iba na dátum na obale. Dôležitejší je ich vzhľad, vôňa a chuť.
Podľa štúdie britskej organizácie Feedback sa vo Veľkej Británii každoročne vyhodí približne 38 miliónov litrov mlieka len preto, že uplynul dátum spotreby.
Testy pritom ukazujú, že správne skladované mlieko môže zostať zdravotne nezávadné ešte približne sedem dní po tomto dátume.
Čerstvé mlieko síce postupne kysne a do kávy už nemusí byť vhodné, no stále sa dá využiť napríklad pri pečení alebo pri zapekaných jedlách.
Podobne je to aj pri ďalších mliečnych výrobkoch. Ak boli dlhší čas mimo chladničky, sú otvorené alebo sa na nich objavila pleseň, treba ich bez váhania vyhodiť.
Mäkké syry sa zvyknú pokaziť skôr, tvaroh postupne kysne. Jogurty, kefíry či ďalšie kyslomliečne výrobky však často zostávajú nezávadné aj niekoľko týždňov po dátume spotreby.
Dátum sa totiž určuje aj podľa množstva prospešných baktérií. Ich počet časom klesá, takže výrobok už nemusí mať rovnaké priaznivé účinky, no nemusí byť zdravotne škodlivý.
Ak vám nejde o maximálny obsah prospešných baktérií alebo ich nechcete využiť napríklad pri pečení cesta, nemusíte sa jogurtu či kefíru po dátume spotreby automaticky obávať.
Vajcia nevyhadzujte bez kontroly
Pri vajciach platí podľa európskych pravidiel dátum spotreby 28 dní od znášky. Ani v tomto prípade však nejde o absolútne pravidlo.
Ich kvalitu ovplyvňuje najmä spôsob skladovania, teplota aj to, či nie je poškodená škrupina.
Ak máte doma vajcia staré 30 alebo dokonca 40 dní, nemusíte ich hneď vyhodiť. Stačí urobiť jednoduchý test vo vode.
Vajcia, ktoré klesnú ku dnu, sú spravidla stále použiteľné. Tie, ktoré vyplávajú na hladinu, je lepšie zlikvidovať.
Pri mäse sa dátum spotreby oplatí dodržiavať
Najväčšiu opatrnosť si vyžaduje mäso. Práve pri ňom predstavuje konzumácia po dátume spotreby najvyššie zdravotné riziko.
Mimoriadne citlivé je mleté mäso, hydina, ryby a morské plody. Tieto potraviny sa kazia veľmi rýchlo, preto sa ich neoplatí konzumovať po uplynutí dátumu spotreby.
Rovnako dôležité je neporušiť takzvaný chladový reťazec. Mäso by nemalo zostať dlhší čas mimo odporúčanej teploty.
Aj krátke ponechanie v rozpálenom aute môže spôsobiť, že nebude bezpečné na konzumáciu, hoci dátum spotreby ešte neuplynul.
Bravčové mäso býva o niečo odolnejšie a pri správnom skladovaní zvyčajne nepredstavuje problém ani jednodňové prekročenie dátumu pri hovädzom mäse.
To sa totiž pred konzumáciou často necháva dozrievať, takže jeden deň navyše spravidla nezohráva významnú úlohu.
Ak však mäso nepríjemne zapácha alebo mení farbu a vytvára zvláštne odlesky, patrí bez váhania do odpadu.
Aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou?
Dátum spotreby
Dátum spotreby (označovaný aj ako „use by“) sa používa pri čerstvých potravinách s kratšou dobou použiteľnosti.
Patrí sem najmä mäso, mliečne výrobky, čerstvé ovocie a zelenina alebo výrobky z nich.
Výrobca týmto dátumom garantuje bezpečnú konzumáciu za predpokladu, že bola potravina skladovaná podľa odporúčaných podmienok.
Po jeho uplynutí sa takéto výrobky už nesmú predávať.
Minimálna trvanlivosť
Minimálna trvanlivosť (označovaná ako „best before“) sa uvádza pri trvanlivých potravinách, ako sú múka, cestoviny, ryža, čaj, cukor, konzervy, sušené či mrazené výrobky.
Po uplynutí minimálnej trvanlivosti ich možno vo väčšine prípadov naďalej bezpečne konzumovať.
Obchody ich môžu ešte určitý čas predávať za zníženú cenu. Po otvorení je však vhodné spotrebovať ich čo najskôr.
