Glykemický index napovie, prečo môžete byť po jedle opäť hladní a unavení

Glykemický index
Glykemický index Foto: www.shutterstock.com

Prečo vás už niekoľko hodín po obede prepadne hlad alebo výrazná chuť na sladké? Jednou z možných príčin môže byť zloženie jedla a rýchlosť, akou sa prijaté sacharidy strávia a ovplyvnia hladinu glukózy v krvi. Tento účinok pomáha opísať glykemický index. Sám osebe však nevysvetľuje všetko a nemožno podľa neho automaticky určiť, či je konkrétna potravina zdravá alebo nezdravá.

Hladinu glukózy v krvi si možno predstaviť ako jazdu autom. Po niektorých jedlách prudko vyrazíte do kopca a následne musíte rýchlo brzdiť. Iné pripomínajú plynulú jazdu bez výrazných výkyvov. Práve rozdiely medzi jednotlivými sacharidovými potravinami opisuje glykemický index, známy pod skratkou GI.

V praxi môže byť užitočnou pomôckou, no nesmie sa hodnotiť izolovane. Záleží aj na množstve prijatých sacharidov, veľkosti porcie, spôsobe prípravy a na tom, s čím danú potravinu skombinujete.

Čo v skutočnosti znamená glykemický index?

Glykemický index je údaj, ktorý vyjadruje, ako rýchlo a do akej miery sa po konzumácii potraviny obsahujúcej sacharidy zvýši hladina glukózy v krvi. Ako porovnávací štandard sa zvyčajne používa čistá glukóza s hodnotou 100.

Pri štandardnom určovaní GI dostanú účastníci porciu potraviny obsahujúcu spravidla 50 gramov využiteľných sacharidov, teda sacharidov bez započítania vlákniny. Počas nasledujúcich dvoch hodín sa sleduje zmena hladiny glukózy v krvi. Výsledná reakcia sa následne porovná s reakciou po prijatí rovnakého množstva sacharidov vo forme glukózy.

Hodnoty sa orientačne rozdeľujú do troch skupín:

  • nízky glykemický index: 55 a menej
  • stredný glykemický index: 56 až 69
  • vysoký glykemický index: 70 a viac

Potraviny s vysokým GI spravidla spôsobujú rýchlejší vzostup glykémie. Potraviny s nízkym GI ju zvyčajne ovplyvňujú pozvoľnejšie. To však neznamená, že rovnaký výsledok nastane u každého človeka a za všetkých okolností.

Môže glykemický index ovplyvniť hlad a energiu?

Po jedle s veľkým množstvom rýchlo stráviteľných sacharidov môže hladina glukózy v krvi rýchlo stúpnuť. Organizmus reaguje uvoľnením inzulínu, ktorý pomáha presúvať glukózu z krvi do buniek. U niektorých ľudí môže po výraznejšom vzostupe nasledovať rýchlejší pokles sprevádzaný hladom, chuťou na sladké, slabosťou alebo únavou.

Nie je však pravda, že každý pocit únavy po jedle spôsobuje vysoký glykemický index. Svoju úlohu môže mať aj veľká porcia, množstvo tuku, nedostatok spánku, alkohol, stres, denný rytmus, nedostatok pohybu či zdravotný stav.

Jedlá s dostatkom vlákniny a bielkovín sa často trávia pomalšie a môžu predĺžiť pocit sýtosti. Oveľa väčší význam než samotný GI jednej potraviny preto má zloženie celého pokrmu.

Hodnota GI nie je vždy rovnaká

Glykemický index konkrétnej potraviny nemožno považovať za nemenné číslo. Môže ho ovplyvniť:

  • odroda použitej suroviny
  • stupeň zrelosti ovocia
  • jemnosť zomletia
  • priemyselné spracovanie
  • dĺžka varenia
  • štruktúra a konzistencia jedla
  • teplota pokrmu
  • obsah vlákniny
  • kombinácia s bielkovinami, tukmi a kyslými zložkami

Napríklad veľmi zrelý banán môže vyvolať inú reakciu než menej zrelý. Rozvarená cestovina sa môže správať inak než cestovina pripravená na spôsob „al dente“. Ani všetky celozrnné chleby nemajú automaticky nízky GI, pretože záleží na zložení aj výrobnom postupe.

Hodnoty uvedené v tabuľkách sú preto orientačné. Nejde o presnú predpoveď toho, ako zareaguje konkrétny človek po každom jedle.

Ako možno zmierniť glykemickú reakciu jedla?

Nie je potrebné úplne vyradiť všetky potraviny s vyšším glykemickým indexom. Ich účinok možno ovplyvniť spôsobom prípravy, veľkosťou porcie aj vhodnou kombináciou.

Uprednostnite menej spracované potraviny

Strukoviny, celé obilné zrná a potraviny s vyšším obsahom vlákniny sa spravidla trávia pomalšie než jemne pomleté alebo výrazne priemyselne spracované výrobky. Vláknina zároveň prispieva k dlhšiemu pocitu sýtosti.

Cestoviny nevarte príliš dlho

Pevnejšie cestoviny pripravené „al dente“ majú zvyčajne miernejší vplyv na glykémiu než veľmi mäkké alebo rozvarené cestoviny. Výsledok však ovplyvňuje aj druh cestoviny a veľkosť porcie.

Sacharidy kombinujte s bielkovinami

K pečivu, cestovinám, ryži alebo zemiakom pridajte vajce, rybu, chudé mäso, tofu, tvaroh, nesladený jogurt či strukoviny. Bielkoviny môžu spomaliť vyprázdňovanie žalúdka a zároveň pomáhajú predĺžiť sýtosť.

Doplňte zeleninu

Zelenina dodá jedlu vlákninu a zväčší jeho objem bez veľkého množstva využiteľných sacharidov. Praktickou pomôckou môže byť tanier, ktorého približne polovicu tvorí neškrobová zelenina, štvrtinu zdroj bielkovín a zvyšnú časť sacharidová príloha.

Tuk používajte s mierou

Orechy, semená, avokádo alebo olivový olej môžu spomaliť trávenie. Tuk je však energeticky výdatný, preto ho nemožno pridávať bez obmedzenia. Zníženie rýchlosti glykemickej reakcie totiž automaticky neznamená, že jedlo bude menej kalorické.

Pomôcť môžu aj kyslé zložky

Ocot alebo citrónová šťava môžu pri niektorých jedlách mierne znížiť glykemickú reakciu. Podobný účinok môže mať aj kváskové kvasenie. Nejde však o zázračný trik, ktorý by vykompenzoval veľkú porciu sladkého alebo škrobového jedla.

Škrobové prílohy možno nechať vychladnúť

Po uvarení a ochladení zemiakov, ryže či cestovín sa časť škrobu môže zmeniť na rezistentný škrob. Ten sa v tenkom čreve netrávi rovnakým spôsobom ako bežný škrob, a preto môže zmierniť glykemickú reakciu. Miera účinku však závisí od konkrétnej potraviny, prípravy aj veľkosti porcie.

Rozhoduje aj zloženie celého jedla

Biele pečivo s vajíčkom, nesladeným mliečnym výrobkom a zeleninou bude mať na sýtosť a priebeh glykémie zvyčajne iný účinok než rovnaké pečivo so sladkým džemom.

To však neznamená, že pridaním tuku alebo bielkovín možno z akejkoľvek potraviny vytvoriť nutrične ideálne jedlo. Stále treba sledovať množstvo, energetickú hodnotu, obsah vlákniny, pridaného cukru, nasýtených tukov a ďalších živín.

Keď glykemický index nestačí, nastupuje glykemická nálož

Jedným z najväčších obmedzení GI je, že nezohľadňuje množstvo sacharidov v reálnej porcii. Tento nedostatok čiastočne rieši glykemická nálož, označovaná skratkou GL.

Vypočíta sa takto:

Glykemická nálož = GI × množstvo využiteľných sacharidov v porcii ÷ 100

Orientačne sa rozlišuje:

  • nízka glykemická nálož: 10 a menej
  • stredná glykemická nálož: 11 až 19
  • vysoká glykemická nálož: 20 a viac

Glykemická nálož teda spája rýchlosť vstrebávania sacharidov s ich množstvom v skutočne skonzumovanej porcii.

Vodový melón ukazuje slabinu samotného GI

Často uvádzaným príkladom je vodový melón. V niektorých meraniach má vyšší glykemický index, no veľkú časť jeho hmotnosti tvorí voda. Bežná porcia preto obsahuje pomerne málo sacharidov a jej glykemická nálož je nízka.

Označiť melón iba podľa GI za nevhodnú alebo nebezpečnú potravinu by bolo zavádzajúce. Na druhej strane aj potravina so stredným GI môže mať vysokú glykemickú nálož, ak jej človek zje veľké množstvo.

Rovnaké jedlo môže na každého pôsobiť inak

Glykemická reakcia nie je ovplyvnená iba potravinou. Rozhoduje aj citlivosť organizmu na inzulín, predchádzajúce jedlo, čas konzumácie, fyzická aktivita, stres, spánok a prípadné ochorenia.

Dvaja ľudia preto nemusia po rovnakom pokrme zaznamenať rovnaký priebeh glykémie. Rozdiel sa môže objaviť dokonca aj u toho istého človeka v rozličné dni.

Práve preto treba glykemický index vnímať ako orientačný údaj, nie ako presnú mapu reakcie organizmu.

Nízky GI automaticky neznamená zdravú potravinu

Niektoré sladkosti, čokoláda alebo plnotučná zmrzlina môžu mať vďaka obsahu tuku nižší GI, než by ľudia očakávali. Tuk totiž spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a vstrebávanie sacharidov. Takéto potraviny však môžu obsahovať veľa energie, pridaného cukru alebo nasýtených tukov a málo vlákniny.

Pri hodnotení potraviny je preto potrebné zohľadniť:

  • množstvo a druh sacharidov
  • obsah vlákniny
  • podiel pridaného cukru
  • množstvo a druh tuku
  • obsah bielkovín
  • energetickú hodnotu
  • mieru spracovania
  • veľkosť porcie

Glykemický index a glykemická nálož sú užitočné ukazovatele, ale predstavujú len časť celkového obrazu.

Musí glykemický index sledovať každý, kto chce schudnúť?

Nie. Pri chudnutí je rozhodujúci najmä dlhodobý pomer medzi energetickým príjmom a výdajom. Potraviny s nižším GI, dostatkom vlákniny a bielkovín však môžu niektorým ľuďom pomôcť zostať dlhšie sýtymi, a tým nepriamo uľahčiť kontrolu prijatého množstva jedla.

Znamená nízky GI automaticky zdravšiu potravinu?

Nie. Samotná hodnota nič nehovorí o obsahu vitamínov, minerálnych látok, soli, pridaného cukru, energie ani nasýtených tukov. Potravinu treba vždy posudzovať ako celok.

Je glykemický index dôležitý pri cukrovke?

Môže byť užitočnou pomôckou, ale pri cukrovke je dôležité sledovať najmä celkové množstvo sacharidov v porcii, veľkosť jedla a individuálnu reakciu glykémie. Ľudia, ktorí si dávkujú inzulín podľa množstva sacharidov, sa musia riadiť svojím liečebným plánom. Väčšie zmeny v stravovaní by mali konzultovať s lekárom alebo kvalifikovaným nutričným terapeutom.

Treba sa úplne vyhýbať potravinám s vysokým GI?

Vo väčšine prípadov nie. Rozhoduje množstvo, frekvencia konzumácie a zloženie celého jedla. Menšia porcia prílohy doplnená zeleninou a zdrojom bielkovín pôsobí inak než veľká porcia skonzumovaná samostatne.

Dá sa podľa únavy zistiť prudký pokles glukózy?

Nie spoľahlivo. Únava po jedle môže mať viacero príčin a bez merania nemožno určiť, či súvisí práve s hladinou glukózy. Ak sa opakovane objavuje výrazná slabosť, tras, potenie, búšenie srdca, závraty alebo zmätenosť, je vhodné obrátiť sa na lekára.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať