Ako skombinovať nábytok, farby a dekorácie z rozličných období tak, aby domácnosť nepôsobila chaoticky? Eklektický interiér ponúka veľkú slobodu, no ani pri ňom nemožno úplne zabudnúť na rovnováhu. Pomáha zvoliť si ústredný bod miestnosti, opakovať vybrané farby a materiály a dopriať výrazným predmetom dostatok priestoru.
Eklektické bývanie neznamená náhodné zhromaždenie všetkého, čo sa vám páči. Vydarený interiér v tomto duchu môže obsahovať starý aj nový nábytok, predmety z ciest, rodinné pamiatky, umelecké diela či moderné dekorácie. Jednotlivé súčasti však musí spájať aspoň určitá vizuálna alebo významová súvislosť.
Môže ňou byť podobná farebnosť, opakujúci sa materiál, príbuzný tvar alebo osobný príbeh. Vďaka tomu miestnosť nepôsobí ako sklad nesúrodých vecí, ale ako prirodzene vytvorený priestor, ktorý odzrkadľuje záujmy, skúsenosti a spomienky svojich obyvateľov.
Čo vlastne znamená eklektický?
Slovo eklektický pochádza z gréckeho výrazu eklektikos, ktorý možno preložiť ako vyberajúci alebo selektívny. Pôvodne sa tento pojem používal vo filozofii. Označoval prístup, pri ktorom si myslitelia vyberali názory a myšlienky z viacerých filozofických smerov namiesto toho, aby sa striktne držali iba jedného z nich.
Podobná zásada sa neskôr začala uplatňovať aj v architektúre, umení a interiérovom dizajne. Podstatou eklektizmu teda nie je bezmyšlienkovité miešanie všetkého so všetkým. Ide o vedomý výber prvkov z rozličných zdrojov a ich spojenie do nového celku.
Návrat k minulosti v 19. storočí
Eklektický prístup sa výrazne prejavil v architektúre a úžitkovom umení 19. storočia. Architekti a dizajnéri vtedy často čerpali z historických slohov a nanovo používali prvky inšpirované antikou, gotikou, renesanciou, barokom, rokokom alebo klasicizmom.
Niektoré stavby a interiéry vychádzali prevažne z jedného historického slohu, iné kombinovali viacero vzorov. Tento vývoj súvisel s historizmom, ktorý sa obracal k architektonickému a umeleckému dedičstvu predchádzajúcich období.
Do európskeho a amerického dizajnu zároveň prenikali podnety z ďalších častí sveta. Objavovali sa egyptské, severoafrické, blízkovýchodné, čínske či japonské motívy. Ich šírenie súviselo s obchodom, cestovaním, svetovými výstavami, archeologickými objavmi, rastúcim záujmom o vzdialené kultúry, ale aj s dobovým kolonializmom.
Vzácne originály, umelecké predmety a dovážaný nábytok si mohli dovoliť najmä zámožnejší ľudia. Historické a zahraničné vzory sa však postupne šírili prostredníctvom kníh, časopisov, katalógov a priemyselnej výroby. Na trhu sa objavovali aj cenovo dostupnejšie predmety inšpirované honosnými interiérmi.
V prvej polovici 20. storočia začal historizujúci eklektizmus v architektúre strácať svoje dovtedajšie postavenie. Do popredia sa postupne dostávali nové smery vrátane modernizmu a funkcionalizmu, ktoré kládli väčší dôraz na praktickosť, jednoduchšie formy a nové materiály. V niektorých krajinách sa rozvíjala aj kubistická architektúra.
Kombinovanie prvkov z rozličných období však z interiérov úplne nezmizlo. V rôznych podobách sa uplatňuje dodnes.
Súčasný eklektický interiér nemusí byť plný starožitností
Dnešné eklektické bývanie sa neobmedzuje na vzácne historické predmety. Bežne sa v ňom spája starší nábytok s novými kúskami, prírodné materiály s kovom a sklom alebo minimalistický dizajn s výraznými vintage dekoráciami.
Moderný nábytok môže svojím tvarom, farbou alebo povrchovou úpravou odkazovať na minulé obdobia bez toho, aby išlo o skutočnú starožitnosť. Vedľa seba sa tak môže objaviť zdedená komoda, súčasná sedačka, industriálne svietidlo aj ručne tkaný koberec.
Eklektický štýl preto nemusí byť drahý. Hodnotu interiéru nevytvára iba pôvod alebo cena jednotlivých predmetov. Dôležitejší je spôsob, akým sú vybrané, usporiadané a navzájom prepojené.
Zvoľte si dominantný štýl
Pri zariaďovaní môže pomôcť výber jedného základného štýlu, ku ktorému pridáte menšie množstvo odlišných prvkov. Modernú obývaciu izbu môže oživiť staršie kreslo, orientálny koberec alebo výrazné zrkadlo. Tradične zariadený priestor zase môže doplniť jednoduché súčasné svietidlo či abstraktný obraz.
Nie je to povinné pravidlo, ale užitočný postup, ktorý uľahčuje dosiahnutie vizuálnej rovnováhy. Ak by bol každý kus nábytku úplne odlišný a rovnako nápadný, miestnosť by mohla pôsobiť roztrieštene.
Odlišné predmety možno prepojiť opakovaním farieb, materiálov alebo tvarov. Odtieň kresla sa môže objaviť na obraze, vankúši alebo váze. Drevený rám zrkadla môže nadväzovať na stolík či podlahu. Oblé línie svietidla možno zopakovať na okrúhlom konferenčnom stolíku.
Práve takéto detaily vytvárajú dojem, že zariadenie nevzniklo náhodne.
Určte ústredný bod miestnosti
Ústredným bodom je prvok, ktorý pri vstupe do miestnosti prirodzene upúta pozornosť. Môže ním byť krb, výrazná sedačka, starožitná skriňa, veľký obraz, nápadný koberec alebo stena s fotografiami a grafikami.
V eklektickej obývacej izbe môže túto úlohu prevziať napríklad pohovka typu Chesterfield. Jej typickými znakmi sú hlboké prešívanie, vtiahnuté gombíky a zaoblené opierky. Doplniť ju možno kovovým stolíkom, dreveným nábytkom, textíliami, predmetmi s nádychom minulosti a osobnými fotografiami.
Ak je hlavný prvok výrazný, jeho okolie môže byť pokojnejšie. Pestrofarebná pohovka nepotrebuje konkurenciu v podobe viacerých rovnako nápadných kusov nábytku. Výrazná obrazová stena zase lepšie vynikne, keď zostanú ostatné plochy menej zaplnené.
Farby potrebujú spoločný základ
Eklektický interiér môže byť farebný, ale nemusí využívať všetky odtiene naraz. Praktickým riešením je zvoliť dve alebo tri hlavné farby a ďalšie používať iba v menšom množstve.
Neutrálne steny v bielej, krémovej, béžovej alebo sivej farbe môžu vytvoriť pokojné pozadie pre výrazný nábytok a dekorácie. Nie sú však podmienkou. Ak uprednostňujete sýtejšie farby, môžete zvoliť tmavomodrú, zelenú, vínovú alebo terakotovú stenu a ostatné zariadenie jej prispôsobiť.
Odtiene nemusia byť úplne rovnaké. Dôležité je, aby sa niektoré z nich v miestnosti opakovali a vytvárali vizuálne prepojenie. Príliš veľa nesúvisiacich farieb môže pôsobiť nepokojne, najmä ak sa zároveň používajú výrazné vzory.
Kombinujte hladké aj štruktúrované materiály
Eklektický štýl umožňuje spájať drevo, kov, sklo, kožu, kameň, keramiku aj rôzne textílie. Kontrast materiálov môže miestnosti dodať hĺbku a zabrániť tomu, aby pôsobila jednotvárne.
Hladké sklo alebo lesklý kov môže vyvážiť hrubšia tkanina, prútený kôš či drevo s viditeľnou kresbou. Kožená sedačka môže získať mäkší vzhľad vďaka vlnenému kobercu a textilným vankúšom.
Ani pri materiáloch však nie je potrebné použiť všetko naraz. Vybrané povrchy je vhodné zopakovať na viacerých miestach. Kovová konštrukcia stolíka môže nadviazať na svietidlo, zatiaľ čo drevené police môžu korešpondovať s rámami obrazov.
Pozor na priveľa vzorov
Kvetinové, geometrické, orientálne a abstraktné vzory možno kombinovať, ale výsledok závisí od ich veľkosti, farebnosti a množstva. Ak majú všetky rovnakú intenzitu, môžu si navzájom konkurovať.
Výrazný veľký vzor možno doplniť menším a pokojnejším motívom. Jednotlivé textílie môže spájať aspoň jedna spoločná farba. Ak je koberec veľmi pestrý, závesy alebo väčšie kusy čalúneného nábytku môžu zostať jednoduchšie.
Ide o estetické odporúčanie, nie o nemenné pravidlo. Rozhodujúce je, či miestnosť pôsobí vyvážene a príjemne na ľudí, ktorí ju používajú.
Ako zabrániť tomu, aby interiér pôsobil preplnene?
Najväčším rizikom eklektického bývania je priveľké množstvo nábytku a dekorácií. Ak je každý predmet výrazný, jednotlivé prvky si začnú konkurovať a miestnosť môže byť vizuálne únavná.
Medzi nábytkom a dekoráciami preto ponechajte voľný priestor. Nie každá stena musí byť pokrytá obrazmi a nie každá polica potrebuje výzdobu. Prázdna plocha nie je nevyužitým miestom – pomáha zvýrazniť predmety, ktoré chcete ukázať.
Zbierky môžu pôsobiť usporiadanejšie, ak ich umiestnite do skupín. Keramika v spoločnej vitríne, fotografie na jednej stene alebo knihy v ucelenej knižnici vytvoria zrozumiteľnejší celok, než keby boli rozptýlené po celej miestnosti.
Všetky obľúbené predmety navyše nemusia byť vystavené súčasne. Časť dekorácií môžete odložiť a počas roka ich obmieňať. Interiér tak zostane zaujímavý bez toho, aby bol zaplnený.
Domov, ktorý rozpráva osobný príbeh
Eklektický interiér nemá jednotnú podobu ani presný zoznam povinných prvkov. Jeho výhodou je možnosť prepájať veci, ktoré majú pre majiteľa estetický, praktický alebo osobný význam.
V jednej miestnosti sa môžu stretnúť zdedený nábytok, fotografie blízkych, suveníry z ciest, diela miestnych tvorcov a moderný dizajn. Rozdielny pôvod predmetov nie je problémom, pokiaľ spolu v priestore vytvárajú vyvážený celok.
Takto zariadená domácnosť sa môže prirodzene meniť spolu so svojimi obyvateľmi. Nemusí vyzerať ako dokonale zladená stránka z katalógu. Môže však autenticky zachytávať ich záujmy, spomienky, skúsenosti a životný príbeh.
