Viac než storočie boli súčasťou zbierok Britského múzea, no ich celý obsah zostával odbornej verejnosti neznámy. Štyri hlinené tabuľky staré približne 4 000 rokov sa podarilo úplne preložiť a odborne publikovať až v roku 2024. Text, ktorý sa na nich zachoval, približuje predstavy starovekých Babylončanov o zatmeniach Mesiaca. Tie pre nich neboli iba pôsobivým prírodným úkazom, ale predovšetkým varovaním pred vojnou, chorobami, hladom či smrťou kráľa.
Tabuľky pravdepodobne pochádzajú zo starovekého mesta Sippar na území dnešného Iraku. Britské múzeum ich získalo v rokoch 1892 až 1914, celé desaťročia však neboli úplne preložené a publikované. Nový výskum ukázal, že predstavujú najstaršie doteraz známe súbory znamení spájaných so zatmeniami Mesiaca. Nejde teda o záznam jedného konkrétneho zatmenia, ale o akúsi príručku, pomocou ktorej mali vzdelaní pozorovatelia vykladať rôzne podoby tohto úkazu. Odborná štúdia v časopise Journal of Cuneiform Studies
Klinové písmo bolo náročné aj pre skúsených odborníkov
Klinové písmo vzniklo v starovekej Mezopotámii a patrí k najstarším známym systémom písania. Znaky sa vtláčali do mäkkej hliny pomocou zaostreného trstinového rydla. Tabuľka sa následne nechala vyschnúť alebo sa vypálila, vďaka čomu sa mnohé texty zachovali tisíce rokov.
Samotné písmo vedci postupne rozlúštili už v 19. storočí. To však neznamená, že odvtedy dokážu bez problémov prečítať každý nájdený text. Jeden klinopisný znak mohol predstavovať celé slovo, slabiku alebo mať odlišný význam podľa toho, v akej súvislosti sa použil. Starovekí pisári navyše využívali rôzne pravopisné varianty, skratky a odborné výrazy, ktorých presný význam nie je vždy jednoznačný.
Preklad ešte viac komplikuje stav zachovaných pamiatok. Mnohé tabuľky sú poškodené, chýbajú z nich celé riadky alebo sa z nich našli iba drobné úlomky. Odborník preto nemôže text iba mechanicky prečítať. Musí porovnávať znaky, hľadať podobné formulácie v iných prameňoch a prihliadať na obdobie, miesto vzniku aj účel textu.
Práve preto môže medzi objavením tabuľky a vydaním jej úplného odborného prekladu uplynúť mnoho desaťročí. V prípade štyroch tabuliek z Britského múzea to trvalo viac než sto rokov.
Namiesto kroniky vznikla príručka na vykladanie znamení
Tabuľky podľa výskumníkov tvoria časti jedného súvislého textu. Jednotlivé znamenia boli usporiadané podľa viacerých vlastností zatmenia – podľa dátumu, časti noci, trvania úkazu a smeru, ktorým sa po mesačnom kotúči pohyboval zemský tieň.
Pre dnešného človeka ide o prirodzený astronomický jav. Zatmenie Mesiaca nastáva vtedy, keď sa Zem dostane medzi Slnko a Mesiac a jej tieň dopadne na mesačný povrch. Babylončania však oblohu nevnímali iba ako priestor, v ktorom sa pravidelne pohybujú nebeské telesá. Verili, že bohovia prostredníctvom nebeských úkazov posielajú ľuďom varovania o budúcich udalostiach.
Meniaca sa podoba Mesiaca preto mohla mať v ich očiach vážne politické aj spoločenské dôsledky. Záležalo na tom, kedy zatmenie nastalo, z ktorej strany sa začalo, ako dlho trvalo a akým spôsobom sa Mesiac opäť rozjasnil.
Texty neobsahovali iba všeobecné upozornenia. Niektoré predpovede pomenúvali konkrétne oblasti, kráľovstvá alebo skupiny obyvateľov, ktorým údajne hrozilo nešťastie.
Mor, hlad, vojna aj smrť panovníka
Obsah tabuliek je z dnešného pohľadu pochmúrny. Zatmenia Mesiaca sa v nich spájali najmä s chorobami, nedostatkom potravín, úhynom hospodárskych zvierat, vojenskými porážkami a smrťou významných ľudí.
Jedno zo znamení tvrdilo, že zatmenie počas večernej hliadky upozorňuje na nákazu. Iné spájalo určitú podobu úkazu s nedostatkom slamy a stratami dobytka. Ďalšie predpovede hovorili o nájazde kobyliek, páde početného vojska alebo smrti kráľa.
Mimoriadne hrozivo pôsobí výklad situácie, pri ktorej sa Mesiac naraz zatmie od stredu a následne sa rovnako rýchlo vyjasní. Takýto jav mal podľa textu znamenať smrť kráľa a zničenie Elamu – starovekej krajiny rozprestierajúcej sa prevažne na území dnešného juhozápadného Iránu.
Ak sa zatmenie začalo na juhu a potom ustúpilo, malo údajne predpovedať pád Subartu a Akkadu, teda oblastí známych obyvateľom vtedajšej Mezopotámie. Význam zatmenia sa tak menil podľa detailov, ktoré pozorovatelia videli na oblohe.
Tieto výroky však netreba zamieňať za vedecké predpovede v dnešnom ponímaní. Tabuľky nedokazujú, že by zatmenie spôsobovalo vojny, epidémie alebo smrť panovníkov. Zachytávajú náboženský a veštecký systém, pomocou ktorého sa Babylončania usilovali vysvetľovať neistotu vo svete.
Babylončania pozorovali oblohu veľmi pozorne
Hoci závery vyvodené zo zatmení vychádzali z viery v božské znamenia, samotné pozorovanie oblohy bolo dôsledné. Pisári a učenci si všímali čas, dátum, smer tieňa aj trvanie jednotlivých fáz úkazu. Zaznamenávali teda vlastnosti, ktoré sú dôležité aj pri astronomickom opise zatmenia.
Babylonská astronómia sa však vyvíjala celé stáročia. Poznatky z rôznych období preto nemožno automaticky pripisovať autorom každého staršieho textu. Slávne babylonské metódy umožňujúce predvídať niektoré nebeské javy vznikali a zdokonaľovali sa postupne.
Práve starobabylonské tabuľky ukazujú jednu z raných etáp tohto vývoja. Pozorovanie prírody bolo vtedy úzko prepojené s náboženstvom, veštením a správou štátu. Nebeský úkaz nebol iba predmetom zvedavosti. Jeho výklad mohol ovplyvniť rozhodovanie kráľovského dvora.
Zlé znamenie neznamenalo neodvratný osud
Babylončania podľa zachovaných textov neverili, že každá pochmúrna predpoveď sa musí nevyhnutne splniť. Ak zatmenie prinášalo mimoriadne vážne varovanie, kráľovi poradcovia mohli požiadať o ďalšie veštenie.
Jednou z používaných metód bolo skúmanie vnútorností obetovaného zvieraťa, najmä pečene. Tento postup mal ukázať, či panovníkovi hrozí skutočné nebezpečenstvo. Ak výsledok obavy potvrdil, nasledovali ochranné obrady, ktorých cieľom bolo nepriaznivé znamenie zrušiť alebo odvrátiť.
Takýto postup môže modernému človeku pripadať zvláštny, v dobovom prostredí však mal vlastnú logiku. Nebeské znamenie sa chápalo ako varovanie, nie vždy ako nemenný rozsudok. Ak bohovia na nebezpečenstvo upozornili, vhodný rituál mohol podľa vtedajšej viery jeho následky zmierniť.
V neskorších obdobiach Mezopotámie sa pri hrozbe smrti panovníka používal aj rituál náhradného kráľa. Dočasne dosadená osoba mala na seba prevziať nebezpečenstvo určené skutočnému vládcovi. Tento zvyk však nemožno bez ďalších dôkazov automaticky spájať s každou zo štyroch novo publikovaných tabuliek.
Vychádzali znamenia zo skutočných udalostí?
Vedci pripúšťajú, že niektoré predpovede mohli mať pôvod v reálnej skúsenosti. Ak po výraznom nebeskom úkaze nasledovala vojna, neúroda alebo smrť významného človeka, tieto dve udalosti si ľudia mohli navzájom spojiť a vytvoriť z nich pravidlo pre budúcnosť.
Väčšina znamení však pravdepodobne vznikala prostredníctvom teoretického systému. Konkrétny smer tieňa, deň v mesiaci alebo čas noci sa priradil k určitej krajine a následne k predpovedanej udalosti. Nešlo teda vždy o zápis historickej katastrofy, ktorá po pozorovanom zatmení skutočne nastala.
To je zároveň dôvod, prečo nemožno tabuľky označovať za najstarší známy záznam konkrétneho zatmenia Mesiaca. Sú najstarším doteraz objaveným súborom pravidiel na vykladanie mesačných zatmení. Rozdiel je podstatný: jedna vec je zachytiť udalosť, ktorá sa stala, a druhá vytvoriť zoznam možných významov pre budúce úkazy.
Pomohla pri preklade umelá inteligencia?
Digitálne technológie dnes výrazne urýchľujú výskum klinopisných pamiatok. Projekt Fragmentarium, ktorý vznikol na Mníchovskej univerzite, využíva rozsiahlu databázu a algoritmy na porovnávanie tisícov úlomkov. Systém dokáže upozorniť na textové zhody a pomôcť odhaliť, že dva fragmenty patria k rovnakému dielu.
Do roku 2023 projekt spracoval približne 22-tisíc fragmentov a sprístupnil viac než 300-tisíc riadkov textu. Takéto nástroje môžu odborníkom ušetriť mesiace práce, konečný preklad a jeho historické vysvetlenie však naďalej vyžadujú znalosť akkadčiny, klinového písma a mezopotámskej kultúry. Informácie o projekte Fragmentarium z Mníchovskej univerzity
V dostupnej odbornej štúdii o štyroch tabuľkách s mesačnými znameniami sa však neuvádza, že ich rozlúštenie zabezpečila umelá inteligencia alebo práve Fragmentarium. Úplný preklad vypracovali odborníci na základe asyriologického výskumu. Spájať tento konkrétny objav priamo s umelou inteligenciou by preto bolo zavádzajúce.
Video o digitálnom projekte Fragmentarium:
Tabuľky odhaľujú viac než iba strach zo zatmenia
Štyri starobabylonské tabuľky nie sú dôkazom, že zatmenia skutočne prinášajú pohromy. Ich hodnota spočíva v niečom inom. Umožňujú nahliadnuť do spôsobu, akým ľudia pred približne štyrmi tisíckami rokov premýšľali o prírode, náboženstve, moci a budúcnosti.
Z textov vyplýva, že pozorovanie oblohy patrilo k činnostiam dôležitým pre fungovanie kráľovského dvora. Odborní poradcovia sledovali nebeské úkazy, porovnávali ich so staršími záznamami a upozorňovali panovníka na možné nebezpečenstvá. Nebo vnímali ako priestor plný správ, ktoré bolo potrebné správne prečítať.
Temné predpovede o moroch, hlade, vojenských porážkach a smrti kráľov preto nevypovedajú o budúcnosti, ale o obavách starovekej spoločnosti. Ukazujú, čo ľudia považovali za najväčšie hrozby a akými prostriedkami sa usilovali získať aspoň pocit kontroly nad neistým osudom.
Po viac než sto rokoch od uloženia tabuliek v múzeu tak vedci nezískali desivú správu určenú dnešnému svetu. Objavili mimoriadne cenné svedectvo o civilizácii, ktorá dokázala veľmi pozorne sledovať oblohu, no jej javy ešte vysvetľovala ako varovania bohov.
