BRATISLAVA 5. januára (WEBNOVINY) – V našej spoločnosti sa podľa arcibiskupa Bratislavskej arcidiecézy Stanislava Zvolenského objavuje vnútorný strach pozrieť sa pravde do očí. „Aj v čase krízy sa v minulosti hovorilo, že je zapríčinená mravnými príčinami, že je to mravná kríza. Priznanie, že za krízou sú mravné príčiny, je bolestné, pretože by to znamenalo priznať, kto má čo zmeniť,“ uviedol arcibiskup v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa neho ide o zmenu v živote ľudí nielen na tých nižších stupňoch, ale predovšetkým na vyšších, teda tých, ktorí riadia financie, ekonomiku alebo politické pohyby v spoločnosti. „Naša spoločnosť je poznačená strachom pozrieť sa pravde do očí a tento strach nás vedie, že pozývanie hľadať pravdu o sebe, ktoré vo svojom svedomí počúvame, chceme prehlušiť, chceme ho prekryť vonkajšou príjemnosťou, ku ktorej máme ešte príležitosť. Napriek kríze nám stále nechýbajú peniaze, aby sme všeličo zaujímavé pre seba kúpili alebo zažili, aby sme tak odbehli od vlastného vnútra,“ zdôraznil Zvolenský.
Dôvodom strachu môže podľa arcibiskupa byť, že keď sa človek pokúsi pozrieť na seba pravdivo, sa nevyhnutne stretne, či chce alebo nechce, aj s vedomím viny. „Vedomie viny je veľmi náročné. Sú dve možnosti – pokúsiť sa ho vyriešiť alebo pred ním ujsť. Preto aj je celkom normálnym javom útek. Je to prirodzený jav skryť sa. Na stránkach Svätého písma hneď na začiatku človek sa chce skryť, akoby ujsť pred zodpovednosťou. Ten strach je jednoducho strachom zo zodpovednosti. Potom ten strach je prirodzený. Treba nájsť nejaké riešenie, ako vyriešiť vinu, ktorú človek má. Každý človek zápasí s nejakou vinou,“ uviedol.
Podľa Zvolenského je ťažko pomenovať viny človeka vo všeobecnosti. Jedna z najväčších ťažkostí, ktorá trápi súčasného človeka, je však podľa neho ťarcha vo vzťahoch. „Mnohé vzťahy sú zasiahnuté ľudskou nedokonalosťou, ľudskými previneniami. Potom tieto vzťahy si človek nesie. Možno začne nové vzťahy, ale nesie si ranu. Túto ranu, ťažkosť, potrebuje nejakým spôsobom riešiť,“ upozornil. „Vzťahy sú najrozličnejšie, keď začnem od toho najzákladnejšieho, v rodine, v podnikaní, vzťahy v zamestnaní, spoločenské vzťahy. Je veľká miera sebectva a z neho vyplývajúcej nelojálnosti vo vzťahoch,“ dodal.
Úloha cirkvi je podľa Zvolenského predovšetkým v tom, že môže konštatovať tento problém a zároveň mala by byť príkladom v kajúcnosti. „Veľká služba je, keď niekto pomenuje problém, keď ho označí. Druhá dôležitá vec je ukázať, ako sa z toho problému dá vyjsť. Dá sa o tom hovoriť čisto teoreticky a dá sa potom ukázať aj príklad. Úloha cirkvi je pomenovať problém, ale predovšetkým ukázať cestu vlastným príkladom,“ zdôraznil.
Podľa Zvolenského je pomerne potešujúce množstvo ľudí, ktorí chcú cirkev počúvať. Sú to ľudia, ktorí počúvajú svoje svedomie a zisťujú, že to, čo objavujú vo svojom svedomí je kompatibilné s tým, čo hovorí cirkev. „Ale keby som si nasadil pesimistické okuliare, mal by som povedať, že je tiež veľká skupiny ľudí, ktorí celkom nepočúvajú svoje svedomie, ale možno platí na nich tá ťarcha úteku pred ich svedomím,“ povedal.
SITA