Zo SR európska rarita: pri eurofondoch sú regióny iba štatisti, vláda ignoruje aj miestne akčné skupiny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Img_1915_1.jpg
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Foto: KDH

V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014-2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.

Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.

Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.

Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu.Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.

Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.

Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom.Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miriam Lexmann
Firmy a inštitúcie KDH Kresťanskodemokratické hnutie