Technológie umelej inteligencie v súčasnosti nevyvíjajú tlak na všeobecný pokles miezd. Medzi pracovníkmi, okrem samotných vývojárov systémov umelej inteligencie, sú však rozšírené obavy z budúceho zníženia miezd.
Priemysel a finančníctvo sú v zhodné
Poklesu miezd v najbližšom desaťročí sa obáva viac ako 40 percent pracovníkov spracovateľského priemyslu, oslovených v prieskume Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Štvrtina opýtaných predpokladá, že umelá inteligencia nebude mať vplyv na mzdy a 13 percent si myslí, že mzdy porastú.
Zarába viac premiér, primátori či šéf železníc? Rozprávkové platy, o ktorých sa môže Slovákom len snívať
Podobne odpovedali aj pracovníci finančného sektora. Výsledky priemyslu a finančníctva sú takmer zhodné aj napriek odlišnostiam vo vykonávanej činnosti, vzdelanostnej štruktúre zamestnancov či v účele využitia umelej inteligencie.
Kým finančníci medzi najčastejšie spôsoby jej využitia uvádzajú analýzu údajov a odhaľovanie finančných podvodov, priemysel sa zameriava na riadenie výrobných procesov a údržby.
Riziko zvlášť pre Slovensko
Muži s väčšou pravdepodobnosťou ako ženy očakávali zvýšenie mzdy. Zníženie mzdy v dôsledku umelej inteligencie považovali za menej pravdepodobné. Tieto výsledky naznačujú, že využívanie umelej inteligencie môže zvýrazniť existujúce mzdové nerovnosti medzi nižšou mzdou žien a vyššou u mužov.
Vzhľadom na relatívne vysokú rodovú medzeru v počítačovej gramotnosti je to rizikom zvlášť pre Slovensko. Vlani len pätina žien v porovnaní s každým tretím mužom si podľa štatistického úradu Eurostat menila softvérové nastavenia.
Medzi tisíckou žien sa našlo len 14 takých, ktoré písali kódy v programovacom jazyku, v porovnaní so 73 mužmi z tisícky. Oveľa menej žien ako mužov tiež sťahovala softvér alebo aplikácie či editovala fotografie a videá.