Keď sa blíži jar alebo jeseň, mnohí ľudia si pri pohľade na kalendár povzdychnú. Zmena času totiž znamená, že sa naše hodiny opäť posunú – raz dopredu, raz dozadu. Na prvý pohľad ide len o drobnú zmenu času úpravu. Veď čo je jedna hodina v našom nabitom dni?
Vedci však upozorňujú, že práve táto zmena času môže mať pre organizmus väčší význam, než si uvedomujeme. Výskumy naznačujú, že posúvanie hodiniek môže ovplyvniť spánok, náladu, srdce aj bezpečnosť na cestách. A hoci mnohí túto tradíciu považujú za bežnú súčasť života, odborníci čoraz častejšie diskutujú o tom, či by sme sa jej nemali raz a navždy vzdať.
Myšlienka stará viac než dve storočia
Koncept, ktorý dnes poznáme ako letný čas, nie je úplne nový. Už v roku 1784 spomenul americký štátnik Benjamin Franklin myšlienku lepšieho využívania denného svetla. Nešlo však o skutočnú zmenu času, skôr o výzvu, aby ľudia vstávali skôr a neplytvali sviečkami.
Prvý konkrétny návrh na zavedenie letného času predložil až londýnsky staviteľ William Willett v roku 1907. Tvrdil, že posunutie hodín by pomohlo lepšie využiť denné svetlo a šetriť energiu.
V praxi sa zmena času začala používať počas prvej svetovej vojny. Európske krajiny sa snažili ušetriť palivo a elektrinu, preto posúvali hodiny dopredu. Neskôr sa tento systém postupne rozšíril do mnohých štátov sveta.
V bývalom Československu sa letný čas objavoval sporadicky už v minulom storočí, no pravidelne sa začal používať až v roku 1979. Dnes sa zmena času u nás uskutočňuje dvakrát ročne – na jar a na jeseň.
Telo má vlastné hodiny
Možno sa zdá, že posun hodiniek je len administratívna záležitosť. Naše telo však funguje podľa vlastného biologického rytmu.
Tento rytmus, nazývaný cirkadiánny cyklus, riadi spánok, bdelosť, hormonálne procesy aj telesnú teplotu. Mozog sa pritom orientuje najmä podľa svetla. Keď sa zotmie, telo začne produkovať hormón melatonín, ktorý nás pripravuje na spánok. Ráno naopak svetlo spúšťa procesy, ktoré nás prebúdzajú.
Práve tu vzniká problém. Zmena času môže tieto biologické hodiny narušiť. Telo totiž zrazu musí fungovať podľa nového harmonogramu, ktorý sa nezhoduje s prirodzeným rytmom svetla a tmy.
Prečo je jar pre telo náročnejšia
Najväčšie zdravotné riziká sa spájajú s jarným posunom hodín dopredu. Vtedy prichádzame o jednu hodinu spánku a rána sú zrazu tmavšie.
Podľa viacerých štúdií sa krátko po jarnej zmene času zvyšuje počet hospitalizácií kvôli infarktu. Výskum z USA napríklad ukázal, že v pondelok po posunutí hodín dopredu vzrástol počet infarktov až o 24 percent.
Podobné výsledky zaznamenali vedci aj v krajinách ako Švédsko, Nemecko či Fínsko. Metaanalýza viacerých štúdií dokonca naznačila, že po jarnej zmene času stúpa výskyt infarktov približne o štyri percentá.
Nie je to však jediný problém. Výskumníci tiež zistili, že v týždňoch po jarnej zmene času rastie počet mozgových príhod. Zmeny v spánku totiž zvyšujú stres pre kardiovaskulárny systém.
Máte pocit, že ste raz hore, raz dole? Príznaky bipolárnej poruchy si ľudia mýlia s náladovosťou - ROZHOVOR
Menej spánku, viac nehôd
Strata jednej hodiny spánku môže mať aj ďalšie dôsledky. Štúdie z USA ukazujú, že krátko po jarnej zmene času sa zvyšuje počet dopravných nehôd. Jedna analýza dokonca odhadla, že riziko smrteľných nehôd stúplo približne o šesť percent.
Odborníci to vysvetľujú jednoducho – ľudia sú unavení, menej sústredení a ich reakcie sú pomalšie. Aj drobná únava tak môže na ceste znamenať veľké riziko.
Vplyv na psychiku
Zaujímavé je, že zmena času môže ovplyvniť aj duševné zdravie. Štúdie naznačujú, že po jarnom posune hodín sa častejšie objavujú problémy s náladou, úzkosťou alebo depresiou. Dôvodom môže byť narušený spánok a zmena prirodzeného rytmu dňa.
Ani jesenná zmena času však nie je úplne bez rizika. Dánski vedci napríklad zistili, že v období približne desiatich týždňov po posunutí hodín späť sa výskyt depresívnych epizód zvýšil o viac než desať percent.
Prečo telo reaguje tak citlivo
Podľa odborníkov je problém najmä v tom, že naše telo sa nedokáže okamžite prispôsobiť novému času. Biologické hodiny sú totiž veľmi presné. Keď nastane zmena času, mozog ešte niekoľko dní funguje podľa pôvodného rytmu. Výsledkom je únava, zhoršená koncentrácia či problémy so zaspávaním.
Niektorí vedci dokonca prirovnávajú účinok zmeny času k miernej forme jet lagu – teda stavu, ktorý zažívajú ľudia po dlhom lete cez časové pásma.
Má jesenný posun aj výhody?
Na jeseň si hodiny posúvame späť a získavame hodinu spánku navyše. Zdalo by sa, že ide o pozitívnu správu.
Niektoré výskumy skutočne naznačujú, že ľudia sa po jesennej zmene času cítia oddýchnutejší a majú viac energie. V jednej dlhodobej štúdii dokonca respondenti uvádzali mierne zlepšenie nálady a spokojnosti so životom.
Problém je však v tom, že tieto výhody sú pomerne krátkodobé. Celkový vplyv dvojitej zmeny času počas roka totiž podľa vedcov stále vychádza skôr negatívne.
Mala by sa zmena času zrušiť?
Diskusia o tom, či by mala zmena času skončiť, trvá už roky. Európsky parlament dokonca v roku 2019 hlasoval za jej zrušenie. Konečné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo, pretože jednotlivé štáty sa nevedia dohodnúť, ktorý čas by mal zostať natrvalo.
Mnohí vedci pritom tvrdia, že prirodzenejší by bol zimný čas, ktorý lepšie zodpovedá biologickým rytmom človeka.
Malá zmena, veľký dopad
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zmena času je len drobná administratívna úprava. V skutočnosti však dokáže ovplyvniť spánok, náladu aj zdravie miliónov ľudí. A hoci väčšina z nás si na nový režim po pár dňoch zvykne, vedci upozorňujú, že aj malé narušenie biologických hodín môže mať merateľné následky.
Najbližšie, keď si budete posúvať hodinky, a to 29. marca z 2:00 na 3:00 hod., si preto možno spomeniete na to, že táto tradícia má oveľa väčší vplyv, než sa zdá. Jediná hodina totiž dokáže rozhodiť celý vnútorný rytmus tela – a práve preto je zmena času témou, o ktorej sa bude pravdepodobne diskutovať ešte veľmi dlho.
