Hantavírus sa v posledných dňoch dostal do pozornosti verejnosti po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) začali vyšetrovať prípady závažného ochorenia spojené s výletnou loďou MV Hondius. Tri prípady nákazy sa skončili úmrtím.
Odborníci však upozorňujú, že nejde o nový vírus ani o situáciu porovnateľnú s pandémiou Covidu-19. Hantavírusy sú známe už desaťročia, prirodzene sa vyskytujú najmä u hlodavcov a ECDC hodnotí aktuálne riziko pre Európu ako veľmi nízke.
V článku sa dozviete:
- Ako sa človek môže nakaziť od hlodavcov
- Či sa hantavírus bežne prenáša z človeka na človeka
- Ktoré priestory sú najrizikovejšie na nákazu
- Aké príznaky sa môžu objaviť v prvých týždňoch po nákaze
- Kedy môže hantavírus poškodiť obličky alebo pľúca
- Prečo môžu mať ťažký priebeh aj mladí a zdraví ľudia
- Či na liečbu hantavírusu existujú lieky
- Ako bezpečne upratovať priestory, kde sa mohli pohybovať hlodavce
- Aké ochranné pomôcky používať pri čistení rizikových priestorov
Ako sa môže človek nakaziť?
Hantavírusy sú skupinou vírusov, ktoré prenášajú najmä hlodavce – napríklad myši, hraboše či potkany. Samotné zvieratá pritom často nemusia vyzerať choré, vírus však môžu vylučovať močom, trusom alebo slinami.
Človek sa najčastejšie nakazí tak, že vdýchne drobné čiastočky prachu kontaminovaného výlučkami infikovaných hlodavcov. Riziko môže vzniknúť napríklad pri upratovaní pivníc, chát, stodôl, garáží, skladov či záhradných domčekov, kde sa hlodavce predtým pohybovali. ECDC uvádza, že zriedkavo sa človek môže nakaziť aj po uhryznutí hlodavcom.
WHO eviduje päť potvrdených prípadov hantavírusu, nová pandémia však nehrozí
„Najrizikovejšou skupinou sú ľudia, ktorí sa často vyskytujú v prírodnom prostredí, v ktorom sa dá očakávať výskyt hlodavcov a predovšetkým ich výlučkov. Najčastejší spôsob infekcie je vdýchnutie prachu kontaminovaného hlodavčím močom a trusom. Avšak z hľadiska rizika ťažšieho priebehu sa nedajú tak jednoznačne stanoviť rizikové skupiny, ako je to napríklad u COVID-19 alebo u chrípky. Veľmi ťažký, až smrteľný priebeh môžu mať aj mladí a zdraví ľudia,“ vysvetľuje virológ Boris Klempa.
Medzi ľuďmi sa väčšinou nešíri
Hantavírusy sa vo všeobecnosti považujú za vírusy prenášané hlodavcami, ktoré sa ďalej medzi ľuďmi nešíria. Aj preto sú počty prípadov v Európe pomerne nízke. „U nás je to rádovo niekoľko desiatok prípadov ročne. Jediný hantavírus, pri ktorom je prenos z človeka na človeka jasne zdokumentovaný, je Andes vírus, ktorý sa vyskytuje v Južnej Amerike. Práve tento spôsobil medializované infekcie na výletnej lodi, a preto mohlo dôjsť k šíreniu aj priamo na lodi,“ vysvetľuje virológ.
Aktuálny prípad na lodi tak treba odlišovať od bežného rizika v Európe. To sa spája najmä s kontaktom s hlodavcami a kontaminovaným prostredím, nie so šírením vírusu medzi ľuďmi.
Európske typy zasahujú najmä obličky
Hantavírusy sa líšia podľa regiónu aj podľa toho, aké ochorenie u človeka spôsobujú. V Európe infekcie najčastejšie spôsobuje vírus Puumala, ktorý zvyčajne vyvoláva miernejšiu formu ochorenia. Vyskytnúť sa však môžu aj závažnejšie typy, napríklad vírus Dobrava.
„Rozdiel medzi hantavírusmi v Amerike a v Európe je predovšetkým v tom, že sú naviazané na iné druhy hlodavcov a sú teda evolučne a geneticky trochu odlišné. Spôsobujú aj iné ochorenie, ktoré sa označuje ako hemoragická horúčka s renálnym syndrómom. Prvé príznaky sú podobné chrípke, pri ťažších priebehoch však prichádza k zlyhávaniu obličiek. Nie sú však tak smrteľne nebezpečné ako tie v Amerike,“ vysvetľuje Klempa.
Hantavírus na lodi Hondius. Objavuje sa v zozname národností aj Slovensko? - FOTO
Pri európskych hantavírusoch býva typické najmä postihnutie obličiek. V závažnejších prípadoch môže dôjsť k zníženému močeniu, akútnemu poškodeniu obličiek a potrebe nemocničnej starostlivosti či dialýzy. Zotavovanie môže trvať aj niekoľko mesiacov.
V Amerike sa niektoré hantavírusy, napríklad Sin Nombre alebo Andes vírus, spájajú skôr so závažným pľúcnym alebo kardiopulmonálnym syndrómom. Pri ňom vírus nepostihuje primárne obličky, ako je to typickejšie pri európskych formách, ale najmä pľúca, dýchanie a krvný obeh.
Aké príznaky si všímať?
Ochorenie sa môže zo začiatku podobať na chrípku alebo bežnú virózu. Typické príznaky sú horúčka, zimnica, bolesti hlavy, bolesti svalov, výrazná únava, nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesti brucha alebo bolesti chrbta. WHO uvádza, že príznaky sa zvyčajne objavujú dva až štyri týždne po prvej expozícii vírusu, no výnimočne sa môžu vyskytnúť už po jednom týždni alebo až po ôsmich týždňoch.
Pri európskych formách ochorenia sa môžu objaviť aj príznaky poškodenia obličiek – napríklad bolesti v oblasti krížov, znížené močenie, zmeny v moči alebo opuchy. Pri ťažších priebehoch sa môžu vyskytnúť aj krvácavé prejavy.
Pri pľúcnej forme, ktorá sa spája najmä s hantavírusmi v Amerike, sa po úvodných chrípkových príznakoch môžu rozvinúť dýchacie ťažkosti, kašeľ, tlak na hrudi, pokles tlaku a pocit nedostatku vzduchu. Rýchly rozvoj dýchavičnosti je varovným signálom, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Kedy treba vyhľadať lekára?
Lekára treba kontaktovať najmä vtedy, ak sa po pobyte v rizikovom prostredí objaví horúčka, výrazná slabosť, bolesti svalov, bolesti brucha, bolesti chrbta, nevoľnosť, znížené močenie, krv v moči alebo dýchacie ťažkosti.
Rizikovým prostredím môže byť chata, pivnica, povala, sklad, stodola, garáž alebo akékoľvek miesto, kde boli viditeľné stopy po hlodavcoch. Obzvlášť dôležité je spomenúť lekárovi, že človek upratoval priestor s trusom hlodavcov alebo sa pohyboval v oblasti, kde sa hlodavce vyskytujú.
Lekár môže na hantavírus pomýšľať podľa príznakov a podľa toho, či pacient mohol prísť do kontaktu s hlodavcami alebo ich výlučkami. Diagnóza sa však potvrdzuje laboratórne.
Môže byť hantavírus smrteľný?
Áno, ale závisí to od typu vírusu aj od stavu pacienta. Priebeh sa môže pohybovať od bezpríznakového alebo mierneho až po ťažký a smrteľný.
Infekcie vírusom Puumala, ktoré sú v Európe najčastejšie, mávajú zvyčajne miernejší priebeh. Naopak, infekcia vírusom Dobrava môže byť závažnejšia a spája sa aj s vyššou úmrtnosťou. WHO uvádza, že infekcie hantavírusom sú celosvetovo relatívne zriedkavé, ale môžu byť spojené s úmrtnosťou pod jedno až 15 percent v Európe a až do 50 percent v Amerike.
K úmrtiu môže dôjsť najmä v dôsledku šoku, zlyhávania obličiek, závažných pľúcnych komplikácií alebo zlyhania viacerých orgánov. Väčšina pacientov sa však pri včasnej zdravotnej starostlivosti zotaví.
Liečba je najmä podporná
Na hantavírus v súčasnosti neexistuje schválený špecifický antivírusový liek. Starostlivosť je preto najmä podporná a zameriava sa na dôkladné sledovanie pacienta a liečbu respiračných, srdcových a obličkových komplikácií.
Pacient môže potrebovať hydratáciu, infúzie, stabilizáciu krvného tlaku, sledovanie obličkových funkcií a v ťažších prípadoch dialýzu. Pri závažnom postihnutí pľúc alebo obličiek môže byť potrebná intenzívna starostlivosť, mechanická ventilácia alebo kontinuálna náhrada funkcie obličiek. Výskum liečby, imunoterapií a vakcín pokračuje.
MV Hondius zasiahnutá hantavírusom. Expedičná plavba mala byť o prírode
V Európskej únii v súčasnosti nie je povolená žiadna vakcína proti hantavírusom. Niektoré vakcíny sa používajú v Južnej Kórei a Číne, no ich účinnosť bola v štúdiách hodnotená ako obmedzená. Pre verejnosť je preto najdôležitejšou ochranou prevencia kontaktu s hlodavcami a bezpečné čistenie kontaminovaných priestorov.
Najdôležitejšia je prevencia
Prevencia podľa virológa spočíva najmä v kontrole hlodavcov v priestoroch, kde sa ľudia pohybujú, a v obmedzení kontaktu s ich výlučkami. „Pri upratovaní je určite vhodné priestory vopred navlhčiť a dezinfikovať, aby neprišlo k zvíreniu infekčného prachu. A rovnako je dobré používať ochranné prostriedky, ako sú respirátory, rúška a rukavice,“ informuje virológ.
Dôležité je skladovať potraviny v uzatvorených nádobách, pravidelne odstraňovať odpad, utesniť otvory v budovách a odstraňovať miesta, kde by si hlodavce mohli vytvárať hniezda. Pri upratovaní priestorov, kde sa mohli vyskytovať hlodavce, sa neodporúča zametať nasucho ani vysávať. Takéto čistenie môže rozvíriť kontaminovaný prach. Bezpečnejšie je priestor najskôr vyvetrať, použiť rukavice, znečistené miesta navlhčiť dezinfekčným prostriedkom a až potom ich zotrieť.
Riziko pre Slovensko je nízke
ECDC zdôrazňuje, že riziko pre bežnú populáciu v Európe v dôsledku ohniska na palube výletnej lode MV Hondius sa považuje za veľmi nízke. Na palube sa zavádzajú opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcií a hantavírusy sa medzi ľuďmi ľahko nešíria.
Virológ však pripomína, že aj keď ide do veľkej miery o raritnú infekciu, je dobré byť o týchto vírusoch informovaný a v prostredí obývanom hlodavcami opatrný.
Hantavírus nie je nová korona, upokojuje šéf WHO. Švajčiarsko hlási nakazeného pacienta z lode
„Aj v strednej Európe sa môžeme s hantavírusmi stretnúť. Ide najmä o vírusy Puumala a Dobrava. U nás býva oficiálne potvrdených niekoľko desiatok prípadov ročne, v Nemecku to býva aj niekoľko tisíc prípadov ročne. Pomerne časté sú hantavírusy aj v severnej Európe, ako je Fínsko alebo Švédsko, a takisto na Balkáne. Našťastie, smrteľné prípady sú u nás veľmi zriedkavé, ale ide určite o závažné ochorenie, pri ktorom môže byť pri zlyhávaní obličiek potrebná až hemodialýza,“ dopĺňa Klempa.
Pre bežných ľudí preto nie je dôvod na paniku. Dôležité je najmä nevíriť prach v priestoroch kontaminovaných hlodavcami, používať ochranné pomôcky a pri horúčke či ťažkostiach po takejto expozícii kontaktovať lekára.
