Vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa, či sa proti ochoreniu COVID-19 zaočkovať alebo si nechať podať tretiu dávku. Upozornil prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, profesor Miloš Jeseňák.
„V súčasnosti je známe, že 10 až 24 percent nakazených pacientov netvorí protilátky, najmä ak bol priebeh ochorenia mierny alebo asymtomatický,” vysvetlil dôvody v tlačovej správe, ktorú médiám poskytla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.
Viac o téme: Koronavírus
Ako uvádza Jeseňák, po prekonaní ochorenia COVID-19 sa tvoria rôzne druhy protilátok, tak proti proteínu N, ako aj S. Stanovenie prognózy, respektíve rizika re-infekcie u jednotlivca na základe vyšetrenia protilátok tak nie je bežne ponúkanými testami možné. Len niektoré testy vedia totiž stanoviť neutralizačné protilátky.
Protilátky neznamenajú hneď prekonanie ochorenia
Diagnostické testy protilátok založené na pôvodnom proteíne S navyše nehovoria prakticky nič o ochrane pred novými variantami vírusu. Predsedníčka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie Monika Czirfuszová dodala, že dôkaz protilátok proti SARS-CoV-2 je preto doplnkovou metódou. Tá môže byť použitá ako podporná metóda v kombinácii s metódami priameho dôkazu SARS-CoV-2.
„Samotná prítomnosť protilátok proti SARS-CoV-2 u neočkovaného jedinca bez predchádzajúceho priameho dôkazu infekcie metódou real-time RT-PCR znamená iba pravdepodobný kontakt s vírusom SARS-CoV-2 pred zhruba viac ako dvomi týždňami, bez možnosti posúdenia, kedy k infekcii došlo a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii,” uviedla.
Lengvarský rozbieha kroky k povinnému očkovaniu, neočkovaní si budú možno hradiť časť liečby
Ako ďalej vysvetlila, protilátková odpoveď na infekciu vírusom SARS-CoV-2 je zároveň súčasťou komplexnej imunitnej odpovede organizmu.
Je do veľkej miery individuálna, podmienená interakciou imunogénnych súčastí mikroorganizmu a imunitných mechanizmov hostiteľa, ako aj vekom či pridruženými ochoreniami hostiteľa a mnohými ďalšími faktormi. „Okrem toho je známe, že ochrana získaná prekonaním infekcie COVID 19 časom slabne,” dodala.
Potrebné sú priame diagnostické metódy
Vzhľadom na povahu vírusu SARS-CoV-2 sú na posúdenie infekčnosti konkrétneho jedinca nevyhnutné priame diagnostické metódy, ktoré dokazujú prítomnosť vírusu v sekrétoch a epitelových bunkách dýchacích ciest.
Koronavírusom sa aktuálne nakazia v Európe najviac deti vo veku 5 až 14 rokov, majú menej závažné príznaky ako dospelí
Zlatým štandardom dôkazu prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 je metóda real-time RT-PCR, prípadne antigénového testovania, ale so zohľadnením správnej indikácie, časovania a limitácií jednotlivých priamych diagnostických metód.
Aj na základe týchto vedeckých faktov rezort zdravotníctva pripomína, že nárok na Digitálny COVID preukaz Európskej únie (EÚ) o prekonaní ochorenia COVID-19 vzniká iba po pozitívnom výsledku RT-PCR testu. To znamená, že test na protilátky nie je postačujúci na to, aby osoba získala tento COVID preukaz, ktorý vydáva Národné centrum zdravotníckych informácií.
