Manuál: Krok za krokom po cievnej mozgovej príhode

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Manuál: Krok za krokom po cievnej mozgovej príhode
Ilustračné foto: www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Cievna mozgová príhoda (CMP) zasiahne do života ako blesk z jasného neba. Z plne fungujúceho človeka sa stáva človek do veľkej miery odkázaný na pomoc iných. Na akú liečbu má nárok a ako postupovať, aby sa v maximálnej možnej miere zotavil, radí Mgr. Zuzana Labudová zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita n.o. LEHNICE.

Ako postupovať, keď príbuzný prekonal cievnu mozgovú príhodu? Ako mu pomôžeme zabezpečiť potrebnú liečbu?

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode (CMP) majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom tímu odborníkov, ktorý sa skladá z neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa. Celé doliečovanie však zvyčajne nevyčerpajú, lebo nevedia, na čo majú v rámci svojho zdravotného poistenia nárok.

Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie. Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu pacienta ihneď mohlo začať s rehabilitáciou. Platí, že čím včaššie sa rehabilitácia poskytne, tým lepšie sú jej výsledky. Zlepšenie zdravotného stavu pacienta sa však dá dosiahnuť aj pri opakovaných „rehospitalizáciách“ po niekoľkých rokoch od príhody.

Kto rozhoduje o tom, aká rehabilitačná liečba je pre pacienta po CMP vhodná? Ako dlho trvá schválenie liečby?

Niektoré poisťovne nechávajú schválenie návrhu na rehabilitačnú liečbu svojich poistencov na internú schvaľovaciu komisiu príslušnej nemocnice. Iná poisťovňa zase sama schvaľuje lekármi navrhnutú rehabilitačnú liečbu.

Tento schvaľovací proces prebieha v réžii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, teda nemocnice a zdravotnej poisťovne, a pacienta o jeho výsledku informuje nemocnica. Dĺžka schvaľovacieho procesu môže byť až 2 – 3 týždne, aj preto ho treba začať čo najskôr, aj tri dni po cievnej mozgovej príhode.

Ak nepožiadame zdravotnú poisťovňu o doliečovanie hneď po CMP, dokedy po príhode tak môžeme urobiť?

Lehotu, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v poisťovni pacienta. Na ilustráciu, v jednej zdravotnej poisťovni to môže byť až päť rokov po CMP, v inej len tri mesiace od príhody.

Hradí sa liečba pacientov po porážke z prostriedkov verejného zdravotného poistenia?

Áno, rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Výnimkou je však robotická rehabilitácia. Tú zatiaľ slovenské zdravotné poisťovne nepreplácajú. Veľmi dúfame, že rozširovanie takýchto služieb, nárast počtu zariadení poskytujúcich robotickú rehabilitáciu a hlavne nárast počtu pacientov, ktorým pomohla, vyvinie dostatočný tlak na systém zdravotníctva, aby sa v tomto smere naštartovali nejaké zmeny.

Pokiaľ ide o poisťovňami hradenú rehabilitačnú liečbu, jej rozsah je v každej poisťovni iný. Niektoré poisťovne preplácajú svojim poistencom 60 dní rehabilitácie s možnosťou predĺženia o ďalších 30 dní, poistenci inej poisťovne majú nárok na 21-dňovú rehabilitáciu a následne môžu požiadať o dodatočných 30 dní.

Má pacient po CMP nárok na preplatenie pravidelnej rehabilitačnej liečby?

Nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou má pacient každý rok. Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou. Jedným z dôvodov je napríklad prevencia opakovania cievnej mozgovej príhody, ale je to najmä nevyhnutnosť, aby sa zdravotný stav pacienta nevrátil do stavu pred rehabilitáciou. Pokračovanie v cvičení po návrate z nemocnice do domáceho prostredia je jedna z vecí, na ktoré pacienta upozorní jeho lekár. Fyzioterapeut pacienta naučí cviky, ktoré bude môcť vykonávať aj doma. Podobne je to aj v prípade logopéda. Ak aj nemá pacient sedenia s logopédom každý deň počas hospitalizácie, dostáva „domáce úlohy“, na ktorých môže pracovať samostatne.

Môžu všetci pacienti rehabilitovať ihneď? Čo majú robiť, keď rehabilitáciu potrebujú, ale zároveň nemôžu hneď nastúpiť do zariadenia na rehabilitáciu?

Vyskytujú sa prípady, keď má pacient v dôsledku CMP zvýšený krvný tlak alebo iné zdravotné problémy, ktoré znemožňujú bezprostredne začať s rehabilitáciami. Vtedy môže byť preložený z neurologického oddelenia buď na iné oddelenie, alebo aj do iného zariadenia, napríklad do liečebne dlhodobo chorých, alebo do domu ošetrovateľskej starostlivosti. Umiestnený bude, kým tieto ťažkosti ustúpia a bude môcť začať s rehabilitačnou liečbou. Na preklenutie času do nástupu do rehabilitačného zariadenia je možné využiť aj ambulantnú rehabilitáciu v domácom prostredí prostredníctvom ošetrovateľských agentúr.

Starostlivosť akých odborníkov je po porážke nevyhnutná?

Rehabilitácia po porážke je obvykle záležitosťou multidisciplinárneho tímu. V závislosti od miesta a rozsahu poškodenia mozgu v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody môže mať pacient problémy s ochabnutím polovice tela, prehĺtaním, rečou, poruchami kognitívnych schopností, ale napríklad aj depresiu a podobne. Práve pre široké spektrum zdravotných ťažkostí, ktoré so sebou náhla cievna mozgová príhoda prináša, je dobré pri výbere zariadenia na doliečovací rehabilitačný pobyt prihliadať na prítomnosť takéhoto multidisciplinárneho tímu odborníkov. Dobrým základom je prítomnosť neurológa, lekára FBLR, fyzioterapeuta, logopéda a psychológa, pretože práve oni sú schopní zastrešiť najčastejšie zdravotné indikácie spôsobené porážkou. Keď sa k nim pridruží napríklad ergoterapeut alebo možnosť využitia roboticky asistovanej rehabilitácie, je to ďalšie plus.

Podľa akých ďalších kritérií si majú pacienti alebo ich rodinní príslušníci vybrať zdravotné zariadenie a rehabilitáciu?

Na Slovensku existuje pár špecializovaných nemocníc v odbore fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBLR) zameraných práve na rehabilitáciu po CMP. Tieto zariadenia disponujú personálom a vybavením, ktoré pacienti po porážke potrebujú. Nie je to však istota, najlepšie je informovať sa v konkrétnych zariadeniach, prípadne si prečítať recenzie, navštíviť webové stránky, pozrieť sa na skúsenosti iných pacientov po CMP zastrešených v rôznych pacientskych organizáciách (napr. porážka.sk, sekunda pre život a pod.). V prvom rade je potrebné konzultovať s lekárom, ktorý najlepšie posúdi zdravotný stav a potreby pacienta na rehabilitáciu a mal by byť aj najlepšie informovaný o možnostiach jeho následnej starostlivosti a liečby.

Je dôležité, koľko minút alebo hodín rehabilitácie denne pacient po CMP absolvuje?

Množstvo liečebných procedúr je v každom zariadení iné a hlavne je prispôsobené na mieru každému pacientovi podľa jeho potrieb a zdravotného stavu. Môže sa pohybovať od 3 do 7 terapií denne, pričom zdravotné poisťovne určujú množstvo aj druh procedúr, ktoré svojim poistencom preplatia. Špecializované nemocnice v odbore FBLR môžu ponúknuť aj ďalšie procedúry a terapie pacientom nad rámec úkonov hradených zdravotnými poisťovňami. O tejto možnosti sa treba informovať priamo v konkrétnom zariadení. Poskytovanie doplnkových služieb obvykle odporučí ošetrujúci lekár, ale treba mať na zreteli, že môžu byť spoplatnené.

Vo všeobecnosti platí, že čím viac hodín (aj robotickej) rehabilitácie pacient absolvuje, tým výraznejšie zlepšenie jeho zdravotného stavu môže dosiahnuť. V niektorých nemocniciach rehabilitujú pacienti rádovo desiatky minút denne, v iných zaberie celková denná terapia päť až šesť hodín. Za mesiac pobytu v rehabilitačnom zariadení tak môže byť rozdiel v počte reálne odrehabilitovaného času až 60 hodín na pacienta. Stav pacienta, ktorý rehabilitoval 30 hodín mesačne a ktorý rehabilitoval 90 hodín čistého času počas mesačného pobytu, je zásadne odlišný.

Čo môže pacient urobiť pre svoje zdravie po skončení rehabilitačnej liečby? Na čo má nárok?

Lekár môže predpísať potrebné pomôcky (barly, ortézy a pod.). Toto je dobré riešiť s ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní z nemocnice, v opačnom prípade musí pacient opätovne navštíviť svojho neurológa alebo iného lekára špecialistu, ktorý mu pomôcku predpíše.

Ak má CMP trvalé následky, treba sa informovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na aké príspevky, napríklad na prestavbu bývania na bezbariérové a pod., má nárok.

Pacient má tiež právo na prevoz sanitkou. Pri preklade z lôžka na lôžko zabezpečuje presun nemocnica, v ktorej je pacient hospitalizovaný. V prípade, ak pacient prichádza na hospitalizáciu z domáceho prostredia a potrebuje na prevoz sanitku, treba sa obrátiť na všeobecného lekára. Po ukončení hospitalizácie zabezpečí sanitku zariadenie, v ktorom bol pacient hospitalizovaný.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať