Ministerstvo zdravotníctva (MZ) Slovenskej republiky a Slovenská lekárska spoločnosť (SLS) spolu s poprednými odborníkmi predstavili iniciatívu Zdravšie Slovensko 2030. Informovali o tom uvedení aktéri na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie, ktorý tento rok pripadá na nedeľu (17. 5.).
Predstavili plán zníženia počtu infarktov, cievnych mozgových príhod a predčasných úmrtí do roku 2030. Cieľom je zlepšiť prevenciu či liečbu pacientov so srdcovocievnym rizikom, vysvetlilo MZ SR.
Liečba infarktu stojí tisíce eur
Ročne v SR predčasne zomrie viac ako 21-tisíc ľudí, ktorých úmrtiu bolo možné predísť lepšou prevenciou, skoršou diagnostikou alebo včasnou liečbou. „Kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2023 tvorili 45,9 % všetkých príčin smrti,” upozornil prezident SLS a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v BratislaveJuraj Payer.
Na Slovensku je približne 14 875 hospitalizácií pre akútny infarkt myokardu ročne, vyčíslilo MZ SR. Doplnilo, že liečba jedného stojí približne 9 700 eur, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur za rok.
Hantavírus nemusíte chytiť len na dovolenke, odborníci varujú aj pred upratovaním pivníc a chát
Pri cievnych mozgových príhodách je to približne 11 600 pacientov ročne, dodalo MZ SR. Vyčíslilo, že pri výdavku 8 800 eur na pacienta presahuje akútna starostlivosť sto miliónov eur ročne.
„Infarkt, cievna mozgová príhoda či srdcové zlyhávanie nepredstavujú len zdravotný problém, ale aj enormnú záťaž pre nemocnice, zdravotný systém a verejné financie,“ zdôraznil minister zdravotníctva Slovenskej republiky Kamil Šaško (Hlas-SD). „Predstavujeme konkrétny plán, ako do roku 2030 znížiť výskyt týchto príhod o 30 %. Len pri infarktoch by to znamenalo úsporu približne 43 miliónov eur a pri mozgových príhodách ďalších 31 miliónov eur, a to bez započítania rehabilitácie, invalidity, práceneschopnosti,“ vysvetlil.
Najdôležitejší moment je v ambulancii
„Moderná medicína dnes dokáže zvládnuť akútnu príhodu. Naším cieľom však musí byť, aby k nej vôbec nedošlo,“ povedala prednostka kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôbEva Goncalvesová.
Hypertenziou, respektíve zvýšeným krvným tlakom v SR trpia viac ako dva milióny obyvateľov, teda približne 40 % dospelej populácie, vyčíslilo MZ SR. Doplnilo, že diagnostikovaných a liečených je približne 1,35 milióna. „Pri hypertenzii sa pacient často cíti dobre, nemá bolesti ani výrazné príznaky, a preto môže mať tendenciu liečbu podceňovať alebo vysadiť,” dodala viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová.
Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejší moment je v ambulancii praktického lekára. „Len 33,5 % hypertonikov dosahuje cieľové hodnoty krvného tlaku a pri LDL cholesterole je to menej ako desať percent pacientov. Výrazné rezervy máme pri pacientoch, u ktorých liečime viacero komorbidít naraz, napríklad hypertenziu a dyslipidémiu, kde máme možnosť využívať modernú liečbu vo forme polypill. Tá je však podľa dát zdravotnej poisťovne Dôvera využívaná zatiaľ len na úrovni 27 %,“ upozornil viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstvaPeter Lipovský.
Zdravšie Slovensko 2030 má prepojiť odborné spoločnosti, lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry, akademické pracoviská, zdravotné poisťovne, analytikov aj MZ SR, vysvetlil rezort zdravotníctva. Priblížil akčný plán iniciatívy, ktorý má desať bodov.
Prvým je skorší záchyt rizikových pacientov. Zahŕňa posilnenie preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, pravidelné kontrolovanie krvného tlaku, cholesterolu, glykémie a pulzu a aktívne vyhľadávanie pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom.
Druhým bodom je lepšia kontrola hypertenzie a cholesterolu. Treba širšie využívať fixné kombinácie liekov a polypiluliek, respektíve zjednodušiť liečbu, aby pacient užíval menej tabliet a je potrebné zvýšiť adherenciu k liečbe.
Tretie sú jednotné štandardy liečby. To znamená zaviesť jasné diagnostické a terapeutické postupy pre hypertenziu a dyslipidémiu a zabezpečiť rovnaký štandard starostlivosti naprieč SR.
Štvrtá je silnejšia úloha primárnej starostlivosti. Treba posilniť kompetencie všeobecných lekárov a vytvoriť lepšie podmienky pre manažment chronických pacientov v ambulanciách.
Piate je zapojenie zdravotných poisťovní. Je potrebné využívať ich údaje na identifikáciu rizikových pacientov a cielene oslovovať tých, ktorí neabsolvujú prevencie alebo prerušili liečbu.
Šiesta je multiodborová spolupráca. Znamená prepojiť lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry a špecialistov pre koordinovanú starostlivosť.
Siedme je posilnenie úlohy farmaceutov a sestier. Lekárnici vzdelávajú pacientov a podporujú ich v správnom užívaní liekov. Sestry potrebujú mať širšie kompetencie v prevencii a monitorovaní pacientov.
Ôsma je väčšia osveta a edukácia verejnosti. Treba zvýšiť povedomie o rizikách vysokého krvného tlaku, cholesterolu, obezity a diabetu, podporiť pravidelné domáce meranie krvného tlaku a motivovať verejnosť k zdravšiemu životnému štýlu.
Deviate sú merateľné ciele do roku 2030. Presnejšie, znížiť počet infarktov a mozgových príhod minimálne o 30 %, zvýšiť počet pacientov s kontrolovaným krvným tlakom na úroveň 70 % a znížiť mieru odvrátiteľných úmrtí v SR.
Desiata je dostupnosť relevantných údajov. Tie sú o kontrole hypertenzie a sprievodných ovplyvniteľných rizikových faktorov, teda pulzu a cholesterolu na úrovni populácie. Viac informácií je na portáli Zdravšie Slovensko 2030.
Viac než polovicu tvoria seniori
Na vysoký krvný tlak sa v minulom roku liečilo viac než 903-tisíc poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), pričom výdavky boli približne 94 miliónov eur. Inštitúcia sa aj tentokrát zapojila do celosvetovej iniciatívy Máj, mesiac merania (MMM) v spolupráci so Slovenskou hypertenziologickou spoločnosťou. Informovala o tom hovorkyňa VšZP Danka Capáková pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie.
Takmer 56 % poistencov VšZP, ktorí sa vlani liečili na hypertenziu, teda vyše 503-tisíc, tvorili seniori nad 65 rokov, pričom prevládali ženy, spresnila Capáková. Doplnila, že naopak muži prevažovali nad ženami v produktívnom veku od 19 do 65 rokov a prevládali aj u detí do 18 rokov.
Jarný detox je veľký biznis: Odborníčka vysvetľuje, čo funguje a čo je len marketingový trik - ROZHOVOR
Najvyšší výskyt hypertonikov VšZP bol v minulom roku v Žilinskom kraji, takmer 138-tisíc, nasledovali Prešovský kraj, takmer 137-tisíc, a Bratislavský kraj, viac ako 114-tisíc, doplnila uvedená hovorkyňa. Dodala, že najmenej poistencov VšZP s vysokým krvným tlakom je v posledných troch rokoch v Banskobystrickom kraji, vlani ich tam bolo viac ako 98-tisíc. Žilinský kraj, Prešovský kraj a Bratislavský kraj mali najvyšší počet poistencov s vysokým krvným tlakom aj predvlani a v roku 2023, poukázala Capáková.
Uviedla, že artériová hypertenzia patrí k najčastejším chorobám srdca a cievneho systému. „Prvotnými príznakmi zvyknú byť ranné bolesti hlavy, hučanie v ušiach, zmeny videnia, nepravidelný rytmus srdca a krvácanie z nosa. Medzi rizikové faktory patrí fajčenie, cukrovka, vysoká hladina tukov v krvi a obezita,“ priblížila.
Prejaví sa až v neskorom štádiu
Vysoký krvný tlak je vážna diagnóza, ktorej hlavné nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa často prejaví až v neskorom štádiu, upozornil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ verejnej zdravotnej poisťovne SR Matúš Jurových. Hypertenzia môže vyústiť do vážnych zdravotných problémov, ako cievna mozgová príhoda alebo infarkt, zdôraznila Capáková.
Doplnila, že na preventívnej prehliadke sa lekár zameria aj na rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku cievnej mozgovej príhody. „Základom tohto vyšetrenia je EKG, ktoré je zákonnou súčasťou preventívnej prehliadky od veku 40 rokov. Ak lekár po komplexnom zhodnotení zdravotného stavu zistí vysoké riziko cievnej mozgovej príhody, odošle poistenca na ďalšie odborné vyšetrenia,“ vysvetlila hovorkyňa.
Dodala, že v rámci MMM si bude môcť široká verejnosť dať odmerať krvný tlak na podujatiach Pre zdravie od konca mája do konca júla tohto roku. „Našim poistencom s hypertenziou naša zdravotná poisťovňa ako prvá začala ponúkať komplexnú diagnostiku a liečbu priamo v ambulancii všeobecného lekára, bez nutnosti objednávania sa k špecialistovi. Stačí absolvovať preventívnu prehliadku,“ doplnil Jurových k iniciatívnym aktivitám.
VšZP poskytuje poistencom výhodu Preventívne +, ktorá v prípade určitých diagnóz vrátane vysokého krvného tlaku umožňuje meranie životne dôležitých funkcií z domu prostredníctvom aplikácie, uviedli predstavitelia predmetnej spoločnosti. „V prípade namerania vysokých hodnôt môžu byť lekár, poistenec alebo jeho príbuzní okamžite informovaní,“ vysvetlil Jurových.
