Čierny obchod s výsledkami testov na COVID-19. Špekulanti ho predávajú za pár eur

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Celoplošné testovanie, antigénový test, certifikát
Certifikát potvrdzujúci negatívny výsledok antigénového testu vraj kúpite za päť eur, pozitívny za 10 eur. Foto: ilustračné, SITA/Jakub Julény

Zdá sa, že pandémia mnohých Slovákov dohnala k zúfalým činom. V niektorých oblastiach Slovenska sa totiž rozmohol predaj falošných výsledkov antigénových testov. Upozornil na to na sociálnej sieti projekt Dáta bez pátosu.

Falošné potvrdenie

„Dnes pár perličiek z dennej pošty. Že vraj sa obchoduje s negatívnymi testami, po päť až 10 eur,“ uviedli a neskôr ešte špecifikovali: „Nerozumieme, prečo ide negatívny za päť eur a pozitívny za 10 eur.“

To, že výsledky antigénových testov sa falšujú, dokazuje aj prípad zo začiatku týždňa. Bratislavskí policajti vykonávali v pondelok 15. marca na hraničnom priechode Jarovce-Kitsee kontrolu, v rámci ktorej zastavili aj 46-ročnú ženu.

Viac o téme: Koronavírus

Tá predložila potrebné potvrdenia, pozornosti policajtov však neuniklo, že jedno z potvrdení malo pozmenený dátum. Išlo práve o certifikát o absolvovaní testu. Žena sa následne priznala, že sama pozmenila na tomto doklade dátum jeho vyhotovenia.

Detaily veľmi podobného prípadu polícia zverejnila aj v polovici februára tohto roka. Podľa všetkého sa však falšovania dopúšťajú aj osoby, ktoré potvrdenie nechcú pre vlastnú potrebu, ale kvôli zisku.

Vplyv na situáciu v nemocniciach

Takéto falšovanie, na ktoré upozorňujú Dáta bez pátosu, sa deje najmä na východe a severe Slovenska. „Tak to sa máme na čo tešiť v nemocniciach od Ilavy, cez Mikuláš, Poprad až po Vranov,“ uviedli a pridali aj dôkaz, že už sa to na číslach odzrkadľuje.

V rámci prehľadu situácie v nemocniciach zaznamenali, že južné, bratislavské, nitrianske a západné nemocnice išli s počtom pacientov dole, čo znamená, že zaznamenali pokles. Severné a východné nemocnice však naopak vykazujú „celkom slušný nárast“.

Čo robí polícia?

Opýtali sme sa preto Prezídia Policajného zboru, ako kontrolujú pravosť certifikátov o výsledkoch antigénových testov na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 a či prípady predaja falošných výsledkov testov registrujú a ako ich riešia.

Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová pre portál vZdravotníctve.sk uviedla, že policajti porovnávajú výsledok testu uvedený na certifikáte s osobnými údajmi osoby dostupnými v policajných databázach. V prípade nesúladu ďalej postupujú individuálne.

Či a ako prípady obchodovania s falošnými potvrdeniami riešia však povedať nevedela: „Konkrétnymi prípadmi sa zaoberajú príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru, centrálne takýmito informáciami nedisponujeme.“

Trestnoprávny postih

Aký zmysel má falšovanie pozitívneho testu? Zrejme pre zamestnávateľa, respektíve tým vzniká nárok na pandemickú PN. Avšak Dáta bez pátosu ďalej upozorňujú, že v istých okresoch ani pozitívny test nie je prekážkou pre príchod do zamestnania.

„Pripomíname občanom, aby pristupovali k tejto situácii zodpovedne, pretože v prípade zistenia osoby, ktorá šíri nákazlivé ochorenie COVID-19, pripadá do úvahy aj trestnoprávny postih,“  výstraha Bárdyová a dodáva, že je možné stíhať aj „návodcu“.

Rovnako osoby, u ktorých bolo potvrdené nákazlivé ochorenie COVID-19, môžu byť v prípade porušenia karantény, liečebného režimu alebo iných opatrení trestne stíhané za trestné činy šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Trestný zákon postihuje páchateľa, ktorý „úmyselne, ale aj z nedbanlivosti, spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby“. Zdá sa však, že ani hrozba trestu už Slovákom v nezodpovednom správaní zabrániť nevie.

Stále prísnejšie kontroly

Od začiatku roka 2021 polícia pokračovala v kontrolách dodržiavania epidemiologických opatrení a vydaných vyhlášok hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva, pričom sa zamerali najmä na povinnosť nosenia rúšok, dodržiavanie karantény a fungovanie prevádzok.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu vo februári tieto kontroly ešte sprísnili, a to predovšetkým na miestach so zvýšenou koncentráciou osôb, ako sú lyžiarske a nákupné strediská, železničné stanice, potraviny, drogérie, zásielkovne alebo odberné miesta.

O tom, že Slováci dodržiavajú epidemiologické opatrenia stále menej a menej, napovedá aj ďalšie sprísnenie policajných kontrol. Od začiatku marca začali do terénu chodiť policajti a príslušníci Ozbrojených síl SR už aj v civilnom odeve.

Najčastejšie delikty

Celkovo polícia len od 8. do 14. marca zaevidovala takmer 6 000 porušení opatrení, od začiatku roka je to viac ako 37-tisíc priestupkov. Najčastejšie ide o porušenie zákazu vychádzania, o nenosenia rúška či o porušenie karantény.

Jedným z najväčších problémov sú však aj podľa analytikov projektu Dáta bez pátosu práve otvorené bary a krčmy. Polícia len za prvý mesiac roka 2021 preverila 4 904 prípadov podozrenia z porušenia zákazu otvorenia prevádzok.

Ako dôvodné sa to ukázalo síce iba v 56 prípadoch, no za prvé dva marcové týždne už odhalili až 96 otvorených prevádzok. Zdá sa, že Slováci sa bez pohárika nevedia zaobísť, čo dokazujú aj údaje európskeho štatistického úradu.

Priemerný Slovák vypije 12 litrov čistého alkoholu ročne. V celosvetovom priemere sa nachádzame na deviatom mieste a alarmujúcim číslom je tiež to, že máme až 400-tisíc ľudí závislých od alkoholu, pričom každý rok pribudne zhruba ďalších 6 000.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Denisa Bárdyová
Firmy a inštitúcie Prezídium policajného zboru SRÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SR