Brazília hlási už 1 300 detských obetí COVID-19. Koronavírus sa deťom nevyhýba ani na Slovensku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
bábätko, nohy
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Väčšina sveta ochorenie COVID-19 vníma tak, že sa týka najmä strednej a staršej generácie. Čoraz viac údajov však hovorí, že koronavírus sa nevyhýba ani deťom.

„Od začiatku pandémie prekonalo COVID-19 až 2 050 našich detských poistencov vo veku od nula do troch rokov. Ďalších takmer 2 600 detí boli škôlkari a predškoláci vo veku od tri až šesť rokov,“ uviedla hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Sú to dáta len za najmenšiu zdravotnú poisťovňu na trhu. Nejde však ani tak o množstvo nakazených detí, desivé sú v niektorých krajinách štatistiky úmrtnosti. Napríklad v Brazílii od začiatku pandémie na COVID-19 zomrelo už viac ako 1 300 detí.

Budúce mamičky

Najčastejšie sa o rizikách ochorenia COVID-19 u detí hovorí v súvislosti s budúcimi mamičkami, ktoré môžu byť nevedomky pozitívne a okrem dieťaťa v sebe nosia aj vírus SARS-CoV-2. Niektoré rodičky sa nakazili aj priamo v nemocnici.

Podľa informácií portálu vZdravotníctve.sk sa jeden taký prípad udial v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave na prelome roka 2020 a 2021. Nakaziť sa tam mala nielen rodička, ale aj novorodenec a dokonca aj otec dieťaťa.

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská však túto informáciu nepotvrdila: „Čo sa týka budúcich mamičiek, v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda sa nakazila jedna mamička, ktorá bola dlhodobo hospitalizovaná na oddelení rizikovej gravidity.“

Doplnila tiež, že čo sa týka novorodencov a oteckov, nezaznamenali prípady nákazy v januári ani februári tohto roka. Rodička, ktorá sa obrátila na portál vZdravotníctve.sk však dlhodobo hospitalizovaná nebola. To môže byť dôvod, prečo ju svojich štatistikách nemocnica nemá.

Ako je to možné?

Kliská priznala, že napriek tomu, že na všetkých gynekologicko-pôrodnických pracoviskách UNB robia maximum preto, aby zabránili šíreniu nákazy a dodržiavajú všetky bezpečnostné opatrenia, nemocnica je stále rizikové prostredie a „nedá sa tomu vždy zabrániť“.

O niečo viac o množstve pozitívnych rodičiek hovoria čísla z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, ktorá patrí pod sieť AGEL. Počas druhej vlny pandémie mali 13 pozitívnych rodičiek, všetky tam aj rodili a všetky bábätká sa narodili zdravé.

Tri skupiny

Rodičky v skalickej nemocnici pri príjme na pôrodnicu testujú antigénovými aj PCR testami, aj keď niektoré už vedia, že pozitívne sú, ako uvádza primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Peter Budinský. Budúce mamičky by rozdelil na tri skupiny.

Prvú predstavujú COVID pozitívne rodičky bez klinických príznakov, u ktorých sa koronavírus riešil len z epidemiologickej stránky. Ďalšiu skupinu tvoria tehotné pacientky s ťažkými klinickými prejavmi, ktorým boli podané antibiotiká, respektíve oxygenoterapia.

Tretiu skupinu tvoria rodičky v termíne pôrodu alebo pred termínom, u ktorých COVID-19 skomplikoval situáciu natoľko, že museli podstúpiť cisársky rez. „U nás sme mali takéto prípady dva,“ uvádza Budinský.

Jednej pacientke sa po cisárskom reze stav zlepšil a bola spolu s dieťaťom prepustená domov, druhú pacientku v ťažkom stave prekladali do inej nemocnice. Dieťa ostalo v starostlivosti neonatologického oddelenia v Skalici.

Deti do 6 rokov

Z dostupných údajov sa zdá, že novorodencom COVID-19 nespôsobuje závažné ťažkosti, aj keď ho náhodou od rodičov dostanú. Ako sú na tom staršie deti na Slovensku?

Podľa doktorky Ingrid Dúbravovej má u detských pacientov ochorenie väčšinou ľahký priebeh.

Viac o téme: Koronavírus

„Veľa detí s pozitívnym sterom na COVID-19 nemalo vôbec žiadne príznaky. Ak sa cítia zle, tak ide hlavne o prejavy nádchy, kašľa, zvracania alebo hnačky. Nemusia mať dokonca ani len horúčku,“ uvádza.

V súvislosti s týmto ochorením sa u detí eviduje aj výskyt multisystémového zápalového syndrómu (MIS).

Predstavuje extrémnu imunitnú odpoveď na vírus, môže spôsobiť zápal životne dôležitých orgánov. Odborníci tvrdia, že tento syndróm, ktorý postihuje deti až šesť týždňov po infikovaní koronavírusom, je zriedkavý.

MIS

Poisťovňa Union prípad MIS u žiadneho dieťaťa neeviduje, epidemiologička Fatima Marinhová z univerzity v São Paolo však napríklad tvrdí, že počas pandémie zaznamenáva viac prípadov MIS ako nikdy predtým. Za všetky úmrtia ale zodpovedný nie je.

V Brazílii počas pandémie oficiálne zomrelo na ochorenie COVID-19 už 1 300 detí. Väčšina z nich mala pridružené choroby, cukrovku, kardiovaskulárnu ochorenie alebo nadváhu, neplatí to však pre všetky tieto deti. Prečo až toľko?

Všeobecne panuje mylná predstava o tom, že COVID-19 pre deti nepredstavuje riziko, čo môže byť prvý problém. Marinhovej výskum pritom ukazuje, že toto ochorenie postihlo „šokujúco vysoký počet detí a kojencov“, ako uvádza BBC.

Podľa údajov brazílskeho ministerstva zdravotníctva medzi februárom 2020 a 15. marcom 2021 COVID-19 zabil najmenej 852 brazílskych detí do deväť rokov, vrátane 518 detí do jedného roka.

Marinhová odhaduje, že reálne zomrelo dokonca viac ako dvakrát toľko detí.

Prečo ich toľko umiera?

Na COVID-19 sa u detí totiž nedostatočne testuje. Marinhová sa zamerala na všetky nešpecifikované akútne respiračné príčiny úmrtia u brazílskych detí a vypočítala, že koronavírus v skutočnosti zabil až 2 060 detí do deväť rokov, z toho 1 302 kojencov.

Na Slovensku vlani zomrelo z akejkoľvek príčiny celkovo 579 detí do jedného roka a 76 detí vo veku od jeden do šesť rokov. Ako však potvrdila hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová, na COVID-19 nezomrelo žiadne z nich.

Kľúčovou otázkou je, prečo v Brazílii umiera toľko detí, keď na Slovensku do veku 15 rokov neevidujeme žiadne úmrtie spojené s diagnózou COVID-19? Dôvodov je podľa odborníkov niekoľko.

V prvom rade, čím viac prípadov ochorenia, tým vyšší bude počet úmrtí vo všetkých vekových skupinách vrátane detí. Ďalej, okrem nedostatočného testovania detí to je aj neskorá liečba. Mnoho detí prichádza do nemocnice, až keď sú už vážne choré.

„Máme vážny problém pri odhaľovaní prípadov. Nemáme dostatok testov pre bežnú populáciu, ešte menej pre deti. Pretože sa oneskoruje diagnostika, dochádza aj k oneskoreniu starostlivosti o dieťa,“ vysvetľuje Marinhová.

Stále nízke riziko úmrtia

Problém je aj to, že dieťa infikované vírusom SARS-CoV-2 je ťažké diagnostikovať, ochorenie sa u neho prejavuje odlišne ako u dospelých. Bolesti brucha a hrudníka, nádcha a hnačky – to sú u detí symptómy bežné pri iných ochoreniach.

V neposlednom rade je to aj o chudobe, a teda prístupe k zdravotnej starostlivosti. Za posledný rok sa v Brazílii pod hranicu chudoby dostalo 21 miliónov ľudí, pričom v roku 2019 to bolo iba sedem miliónov. Podvýživa deťom v boji proti koronavírusu nepomáha.

Odborníci zdôrazňujú, že riziko úmrtia u detí je stále „veľmi nízke“. Iba 0,58 percenta z celkových 398-tisíc úmrtí na ochorenie COVID-19 v Brazílii je zastúpených vekovou kategóriou od 0 do deväť rokov. Stále však ide o viac ako 2 000 detí.

Kedy vyhľadať pomoc

Ak sa dieťa necíti dobre, ešte to neznamená, že má COVID. Je pravdepodobné, že ide skôr o iné ochorenie. Toto sú príznaky, ktoré by ste mali sledovať:

Dieťa bledne, robia sa mu na koži škvrny a na dotyk je neprirodzene studené.
Má pauzy v dýchaní (apnoe), nepravidelný dychový vzor alebo začína chrčať.
Má veľké ťažkosti s dýchaním, je rozrušené alebo nereaguje na podnety.
Modrajú mu pery.
Má záchvat.
Je utrápené, neutíchajúco plače napriek rozptýleniu, je zmätené či letargické, nechce sa mu zobudiť alebo nereaguje.
Urobí sa mu vyrážka, ktorá nezmizne ani pod tlakom (pohárový test – pritlačte sklenený pohár o kožu, vyrážka by mala zmiznúť).
Má bolesti semenníkov, týka sa to najmä dospievajúcich chlapcov.

Ako postupovať, keď má dieťa príznaky?

V prvom rade je potrebné telefonicky kontaktovať pediatra. Vypíše žiadanku na test a na základe tejto žiadanky dostanete informáciu s presným časom a miestom, kde sa máte na test s dieťaťom dostaviť. Kontrolné testy sa robia po piatich až desiatich dňoch od potvrdenia pozitívneho testu.

Pre zlepšenie imunity je dôležité, aby mali deti veľa pohybu na čerstvom vzduchu. Odolnosti detského organizmu pomôže aj podávanie D vitamínu, C vitamínu, zinku a selénu. Samozrejmosťou by mala byť pestrá strava s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Beáta Dupaľová KsenzsighováEva KliskáFatima MarinhováIngrid DúbravováJana MorháčováPeter Budinský
Firmy a inštitúcie FNsP Skalica Nemocnica s poliklinikou SkalicaNemocnica sv. Cyrila a MetodaŠÚ Štatistický úrad SRUNB Univerzitná nemocnica BratislavaUnion zdravotná poisťovňa