BRATISLAVA 11. decembra (WebNoviny.sk) – Vznik Československa vnímajú pozitívne dve tretiny Slovákov (68 percent), tzv. Nežnú revolúciu (53 percent), vstup do Európskej únie (53 percent) a vznik samostatnej Slovenskej republiky hodnotí kladne približne polovica Slovákov (51 percent). Rozdelenie Československa označili za pozitívnu udalosť našich dejín iba dve pätiny Slovákov (40 percent).
Vyplýva to z výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktorý v októbri uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s českým Centrom pro výzkum veřejného mínění (CVVM).
Podpora Nežnej revolúcie u Slovákov klesla
Na Slovensku zber dát realizovala agentúra FOCUS metódou osobných rozhovorov, a to v dňoch 4. až 11. októbra na vzorke 1003 respondentov. Výsledky prieskumu na dnešnej tlačovej konferencii prezentovali Zora Bútorová z IVO a Paulína Tabery z CVVM.
Slováci i Česi spomedzi piatich historických míľnikov najpozitívnejšie vnímajú vznik Československa v roku 1918 a Nežnú revolúciu v roku 1989, pričom v Českej republike je toto hodnotenie výrazne priaznivejšie než na Slovensku. V porovnaní s prieskumom z roku 2012 podpora Nežnej revolúcie u Slovákov klesla až o 11 percentuálnych bodov.
Klesajúci trend možno badať aj pri hodnotení ostatných štyroch spomínaných udalostí, čo v porovnaní s Českom vyznieva paradoxne, keďže u našich západných susedov sa v priebehu piatich rokoch názory na míľniky našich spoločných dejín zlepšovali.
Hodnotenie historických udalostí v ČR a SR
- % kladného hodnotenia – známky 1 až 3 na 7-stupňovej škále
| Česká republika | Slovenská republika | |||
| 2012 | 2017 | 2012 | 2017 | |
| Vznik Československa (1918) | 83 | 83 | 71 | 68 |
| Nežná revolúcia (1989) | 63 | 67 | 64 | 53 |
| Vstup do Európskej únie (2004) | 38 | 44 | 59 | 53 |
| Vznik samostatnej republiky (1993) | 46 | 53 | 58 | 51 |
| Rozdelenie Československa (1992) | 38 | 42 | 45 | 40 |
Starší ľudia sa k rozdeleniu stavajú odmietavo
Inštitút pre verejné otázky sa zaujímal aj o názory Slovákov na rozdelenie spoločného štátu. Na otázku: „Keby bolo referendum, ako by ste hlasovali?“ v marci 1993 odpovedalo 29 percent Slovákov, že by podporili rozdelenie republiky, zatiaľ čo dve tretiny (66 percent) vyjadrili v prieskume svoj nesúhlas.
V októbri 2017 už mierne prevažovalo pozitívne hodnotenie a 46 percent Slovákov považovalo rozdelenie ČSFR za správny krok, pričom proti rozdeleniu bolo už len 42 percent Slovákov. Ukázalo sa, že významným faktorom ovplyvňujúcim postoj k rozdeleniu republík je vek, a čím sú ľudia starší, tým častejšie sa k rozdeleniu stavajú odmietavo. V kategórii nad 65 rokov tento názor prevažuje pomerne výrazne.
Oba národy zároveň kriticky zhodnotili rozhodnutie politikov rozdeliť spoločný štát bez toho, aby sa k nemu mohli občania vyjadriť v referende. Z októbrového prieskumu vyplynulo, že viac než dve tretiny Slovákov (67 percent) i Čechov (68 percent) tento krok považujú za nesprávny.
Hodnotenie zmien po rozdelení
Najväčšia časť obyvateľov Slovenska (44 percent) a Česka (46 percent) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre ich krajinu v niečom priniesol zmeny k lepšiemu a v niečom k horšiemu.
Na Slovensku je v porovnaní s Českom početnejšia skupina ľudí, ktorí konštatujú zlepšenie (23 percent v SR a 20 percent v ČR) ako aj zhoršenie (25 percent v SR a 17 percent v ČR). Hodnotenie zmien po rozdelení a samotný postoj k rozdeleniu republiky spolu úzko súvisia a zástancovia samostatnosti sa vyznačujú výrazne pozitívnejším hodnotením vývoja po roku 1993.
Napriek tomu, že vznik samostatného Slovenska považuje za pozitívnu udalosť iba 51 percent Slovákov, v súčasnosti až 65 percent občanov republiky oceňuje, čo Slovensko dokázalo za štvrťstoročie samostatnosti a pociťuje hrdosť na svoju vlasť.
Podľa IVO boli v tomto hodnotení najzdržanlivejší mladí respondenti vo veku 18 až 24 rokov, spomedzi ktorých pociťovalo hrdosť na vlasť iba 54 percent a až 17 percent nevedelo zaujať stanovisko. Najväčšiu hrdosť pociťujú obyvatelia Žilinského a Bratislavského kraja.
Medzi voličmi politických strán vnímajú vývoj na Slovensku najpozitívnejšie prívrženci SaS (79 percent), nasledovaní voličmi SNS (77 percent), KDH (76 percent), Smeru-SD (76 percent) a OĽaNO (73 percent). Hrdé sú aj dve tretiny voličov hnutia Sme rodina (64 percent), tri pätiny prívržencov Mostu-Híd (61 percent) a najmenej spokojní s vývojom sú voliči ĽSNS (56 percent).
