Obsah referenda jasne oslovil motivovanú menšinu, no nedokázal pritiahnuť k urnám širšiu spoločnosť. Pre agentúru SITA to skonštatoval politológ Peter Dubóczi z Katedry politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poukázal i na kontrast v tom, že účasť v sobotňajšom referende bola na úrovni 16 percent, no obe otázky v ňom mali vyše 90-percentnú podporu.
Referendum, ktoré iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati, sa konalo v sobotu 4. júla. Účasť dosiahla 16,13 percenta oprávnených voličov, a teda referendum bolo neplatné, keďže sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Na otázku o zrušení doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica, ustanovenej v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR odpovedalo „Áno“ 93,43 percenta zúčastnených voličov. Pri otázke: „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“ zvolilo odpoveď „Áno“ 92,23 percenta zúčastnených voličov.
„Nízka účasť na referende má viacero príčin. Slovensko má za sebou dlhú sériu neplatných referend a u časti voličov sa vytvorilo presvedčenie, že referendá sú skôr symbolickým gestom než nástrojom, ktorý reálne mení politickú realitu. Časť populácie ich pravdepodobne vníma skôr ako drahé prieskumy nálad alebo nástroje straníckej kampane než ako výnimočné hlasovanie o zásadnej otázke,” vraví Dubóczi podotýkajúc, že svoju rolu zohral aj termín referenda, a to na začiatku júla, v čase prázdnin a dovoleniek. Časť ľudí vtedy podľa neho jednoducho uprednostní iné aktivity pred účasťou na referende. „Tretím faktorom môže byť pocit obmedzeného účinku. Pri obnove ÚŠP a NAKA bolo zjavné, že aj platný výsledok referenda by musel následne implementovať parlament, čo v prostredí nízkej dôvery v politické inštitúcie znižuje motiváciu mnohých voličov,” myslí si politológ.
Postoj opozície
Dubóczi poukázal aj na postoj opozície. Iniciátorom referenda boli Demokrati, časť opozície, najmä Progresívne Slovensko, ho podporila alebo situáciu využila na kritiku vlády a prezidenta, obzvlášť v súvislosti s vyradením otázky o predčasných voľbách. Podpora ale podľa Dubócziho nebola jednotná, ani rovnako intenzívna naprieč celou opozíciou.
ONLINE - Referendum malo dve otázky a hlasoval aj Pellegrini, člen volebnej komisie nafúkal 1,7 promile - VIDEO, FOTO
„Hnutie Slovensko, ktoré malo tému referenda o skrátení mandátu dlhodobo vo vlastnej agende, sa tentoraz k hlasovaniu postavilo skôr kriticky a nevykonalo výraznejšiu mobilizačnú kampaň smerom k vlastným voličom. KDH síce obsahovo súhlasilo s cieľmi, ale referendum ako nástroj otvorene označovalo za zbytočné míňanie verejných peňazí a jeho lídri verejne avizovali, že sa na hlasovaní nezúčastnia. Opozičné signály boli všelijaké, len nie jednotné,” vysvetľuje Dubóczi a dodáva, že na voličov tak mohlo referendum pôsobiť skôr ako iniciatíva jednej strany, než ako spoločný projekt celej opozície.
Referendum 2026: Aké sú výsledky, účasť a prečo je neplatné? Na prvú otázku odpovedalo „áno“ viac ako 93 percent zúčastnených - VIDEO, FOTO
Výsledok podľa politológa v zásade odráža dve veci. „Po prvé, medzi politicky motivovanými voličmi existuje pomerne jasný hodnotový konsenzus: odmietanie privilegovaných rent a podpora špeciálnych nástrojov na stíhanie závažnej kriminality. Po druhé, referendá na Slovensku chronicky trpia nízkou účasťou. Ani teraz sa nepodarilo presvedčiť širokú verejnosť, že ide o reálny zlom, a nielen o ďalší epizodický boj medzi vládou a opozíciou,” vraví.
Potvrdený dlhodobý trend
Tohtoročné referendum podľa Dubócziho potvrdilo dlhodobý trend, a to že celoštátne referendá na Slovensku zlyhávajú na účasti, nie na obsahu.
„Občania, ktorí prídu, síce vyslovia pomerne jasný názor, ale väčšina spoločnosti zostáva mimo hlasovania. To posilňuje obraz referenda ako nástroja, ktorý testuje nálady a mobilizáciu, nie ako mechanizmu, ktorý by bežne viedol k záväznej zmene pravidiel,” konštatuje. Za zaujímavé považuje politológ aj to, že toto referendum neoslovilo ani značnú časť opozičného elektorátu.
Predseda Demokratov Naď trvá na tom, že referendum „zarezal“ prezident Pellegrini - VIDEO
V širšom zmysle to podľa neho môže znamenať, že časť spoločnosti v súčasnosti už akoby zanevrela na referendá ako nástroj zmeny, alebo si energiu šetrí na voľby 2027, ktoré vníma ako skutočný moment rozhodovania. „Pre demokratický systém má táto skúsenosť dôležitý, aj keď nie úplne pozitívny význam. Na jednej strane ukazuje, že občania majú intuitívne cit pre spravodlivosť a právny štát. Na druhej strane posilňuje obraz, že referendum je nástroj, ktorý vládne elity môžu relatívne bezbolestne ignorovať,” uviedol Dubóczi.
Rovnako politológ poukázal, že referendum je na Slovensku neraz kritizované ako drahý nástroj, a pri neplatnom referende sa prirodzene vynára otázka, či vynaložené prostriedky stáli za výsledok, ktorý nemá priamy právny efekt. Z pohľadu verejných financií podľa neho ide o legitímnu debatu, keďže suma investovaná do organizácie celoštátneho referenda je v čase konsolidácie verejných financií mnohými vnímaná ako luxus.
„Na druhej strane je dobré pripomenúť, že referendum nie je len položka v rozpočte, ale aj významný prvok občianskej participácie na moci. Možnosť, aby občania priamo hlasovali o politických otázkach, nie je samozrejmosťou v každom politickom systéme. V nedemokratických režimoch je takýto nástroj buď úplne absentujúci, alebo sa používa len ako dekorácia,” zdôraznil Dubóczi s tým, že je preto dôležité, aby sa k výsledkom referenda nepristupovalo len z hľadiska ich platnosti či neplatnosti, ale aj v rovine ako s nimi naloží parlament, vláda a opozícia. „Nemalo by teda ísť len o optiku ekonomickej nákladnosti, ale aj o pohľad na politickú kultúru na Slovensku,” dodal.
Výsledok je pre Demokratov protichodný
Pre mimoparlamentnú stranu Demokrati, ktorá bola iniciátorom referenda, má výsledok podľa Dubócziho protichodný význam. Hoci z právneho hľadiska bolo hlasovanie neúspešné, politicky je to veľmi viditeľná, aj keď riskantná reklama, ktorá im priniesla tematické vyhranenie aj kontakt s voličmi.
„Zároveň je tu však silná pachuť nedosiahnutého cieľa. Strana postavila iniciatívu na silných symbolických témach a dokázala v celom štáte zorganizovať podpisovú akciu a kampaň. Z hľadiska budovania značky to nie je zanedbateľný výsledok. Na druhej strane však platí, že referendum skončilo ako neplatné, s účasťou len niečo vyše 16 percent, čo vládna koalícia okamžite označila za fiasko iniciátorov a využila na ich delegitimizáciu,” poukazuje a dodal, že slová o historicky najnižšej účasti na referende vysielajú jasný signál.
Rovnako podotkol, že kľúčová otázka, a teda skrátenie mandátu vlády referendom, sa do samotného hlasovania ani nedostala. „Strana tak musí svojim podporovateľom vysvetľovať, že síce vyzbierala státisíce podpisov a dosiahla jasný hodnotový signál v dvoch zostávajúcich otázkach, ale praktický efekt na mandát vlády a na politickú prax je nulový. To nevyhnutne znižuje pocit úspechu u voličov, ktorí od iniciatívy očakávali viac než len symbolické gesto,” nazdáva sa politológ.
Podľa Dubócziho sa nedá jednoznačne povedať, či je referendum pre Demokratov čistou reklamou, alebo čistou pohromou. „V negatívnom zmysle však zanecháva otázku, či Demokrati dokážu svoje ambície realisticky odhadovať. Iniciatíva, ktorá sa končí neplatným výsledkom posilňuje obraz strany ako politického aktéra, ktorý zatiaľ nedokáže pretaviť protestný potenciál do hmatateľnej zmeny,” vraví Dubóczi.
Za kľúčové považuje to, či strana dokáže tento kapitál v podobe podpisov, tematickej viditeľnosti či kontaktov v regiónoch preniesť aj do volieb 2027. Zároveň je toho názoru, že Demokrati si na seba do budúcnosti uplietli aj pomyselný bič, keďže nákladnosť referenda a jeho neúspech im môže v predvolebnej kampani pripomínať vládna koalícia aj časť konkurentov v opozícii.
