Používanie umelej inteligencie (AI) v pracovnom procese môže zvýšiť produktivitu u nových alebo menej skúsených pracovníkov. Štúdia ekonómov zo Stanfordovej univerzity ukázala, že AI zvýšila produktivitu u pracovníkov v priemere o 15 %, no u nových či menej skúsených pracovníkov vzrástla o 36 %. Naopak, najkvalifikovanejší pracovníci nezaznamenali takmer žiadny prínos zo zavedenia AI. V týždenníku Slovenskej sporiteľne na to upozornil ekonomický analytik Maximilán Wéber.
Dokáže AI prekonať vysokoškolské vzdelanie?
„Menej kvalifikovaní pracovníci profitovali z toho, že im AI navrhovala osvedčené postupy, kým najkvalifikovanejší pracovníci zaznamenali len minimálne prínosy z nasledovania inštrukcií, ktoré zrkadlili to, čo už aj tak robili,“ vysvetlil analytik zistenia zo zahraničnej štúdie.
Štúdie tiež ukazujú, že AI môže výrazne znížiť rozdiel medzi výkonom pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a bez neho. Zamestnanci bez vysokoškolského vzdelania, no s prístupom k AI, dokážu podľa týchto zistení prekonať vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov bez AI.
Neviditeľný svet detí. Rodičia netušia, čo ich potomkovia robia s umelou inteligenciou
„Avšak to neznamená, že vysokoškolské štúdium je už bezvýnosné: keď obe skupiny používajú AI, vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci stále prekonávajú svojich menej vzdelaných kolegov, no s menším rozdielom, než keď AI nepoužíva ani jedna skupina,“ pripomenul Wéber v týždenníku SLSP.
Nárasty produktivity juniorov však môžu podľa zistení odborníkov viesť k zhoršeniu ich vyhliadok na zamestnanie. Tie totiž nebudú závisieť len od toho, či AI robí pracovníkov produktívnejšími, ale aj od toho, ako na tento nárast zareagujú trhy, priblížil analytik.
AI môže spomaliť tempo osvojovania zručností
„Ak následne nižšie náklady spojené s vyššou produktivitou vyústia do väčšieho dopytu po práci jednotlivcov najviac vystavených AI, títo jednotlivci by mohli zaznamenať prudký nárast pracovných príležitostí a rast miezd. Na druhej strane, ak dopyt zostane konštantný napriek nárastu produktivity, zamestnanosť bude klesať,“ doplnil. Klesajúca pôrodnosť však môže spôsobiť aj to, že efekt AI na trhu práce bude neutrálny.
Ak sa AI stane bežnou súčasťou pracovného procesu, môže spomaliť aj tempo, akým si juniorskí zamestnanci osvojujú nové zručnosti. „V konečnom dôsledku, ak firmy priorizujú krátkodobé zisky na úkor dlhodobého nadobúdania zručností zamestnancov, ktoré sú pri používaní AI viditeľné, mohli by sa ocitnúť v situácii, keď sa z nádejných juniorov stali nedostatočne kvalifikovaní a nevýrazní seniori,“ zhodnotil analytik.
Umelá inteligencia zarába len vyvoleným, väčšina firiem zatiaľ len experimentuje a čaká
Firmy by podľa neho mali využiť finančný priestor, ktorý získajú zo zvýšenia produktivity a časť investovať späť do juniorských zamestnancov.
Vplyv zapájania AI do pracovných procesov je zatiaľ nejasný. Aj napriek jednoznačným signálom nárastu produktivity na individuálnej úrovni, makroúrovňové dáta o AI zostávajú podľa analytika neuchopiteľné. Podotkol, že na makroúrovni deväť z desiatich firemných riaditeľov nehlásilo žiadny vplyv AI na zamestnanosť alebo produktivity.
