Platforma technických univerzít a zamestnávateľských organizácií adresovala ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas-SD) otvorený list. Apeluje v ňom na podporu technického a STEM (Science, Technology, Engineering, Mathematics) vysokoškolského vzdelávania, ktoré je podľa signatárov strategickou investíciou do konkurencieschopnosti Slovenska.
Ako sa uvádza v liste, na šéfa rezortu školstva sa obracajú v mene slovenských technických univerzít, zamestnávateľských zväzov i priemyselných organizácií, ktoré spoločne vyzývajú, aby pripravované rozhodnutia o financovaní vysokých škôl podporovali dlhodobé strategické záujmy Slovenska.
„Slovensko potrebuje urobiť správne rozhodnutia, ktoré mu zabezpečia konkurencieschopnosť. Ak chceme byť krajinou, ktorá moderné technológie nielen vyrába, ale ich aj navrhuje a vyvíja, musíme systematicky podporovať technické vysokoškolské vzdelávanie a prípravu nových inžinierov,” zdôraznili.
Hlavný pilier hospodárskeho rastu
Pripomenuli tiež, že priemysel produkuje vyše pätinu pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky, zabezpečuje takmer 95 percent exportu krajiny a je jedným z hlavných pilierov hospodárskeho rastu.
Drucker chce na Slovensku udržať budúcich vysokoškolákov, študenti môžu získať štipendium až do výšky 12-tisíc eur
„Budúcnosť nášho priemyslu však nemôže stáť na lacnej pracovnej sile, ale na výskume, vývoji, automatizácii, robotizácii, umelej inteligencii a vlastných inováciách. Na to potrebujeme tisíce kvalitných technických odborníkov,” uviedla Platforma technických univerzít a zamestnávateľských organizácií poukazujúc na to, že podľa analýz môže na Slovensku do roku 2035 chýbať viac než 70-tisíc vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v technických a prírodovedných odboroch.
Motivácia pre prípravu vyššieho počtu inžinierov
Vystríhajú, že bez dostatočného počtu inžinierov nebude možné udržať konkurencieschopnosť priemyslu ani naplniť ambíciu urobiť zo Slovenska namiesto montážnej ekonomiky inovačnú, s pridanou hodnotou.
„Ak má byť Slovensko krajinou, ktorá stavia budúcu prosperitu na výskume, vývoji a inováciách, systém financovania vysokých škôl musí vytvárať motiváciu predovšetkým pre prípravu vyššieho počtu kvalitných inžinierov v STEM odboroch, ktoré predstavujú prepojenie prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky, nie pre zvyšovanie počtu absolventov končiacich štúdium už na bakalárskom stupni. Technické bakalárske štúdium pripravuje absolventa predovšetkým na aplikáciu existujúcich technológií, kým inžinierske štúdium rozvíja schopnosť navrhovať nové technické riešenia, viesť vývojové projekty, pracovať vo výskume a niesť zodpovednosť za komplexné technologické procesy,” uvádzajú signatári listu.
Viac bakalárov neudrží Slovensko konkurencieschopné
V tejto súvislosti vyjadrili nesúhlas s trendom presunúť ťažisko technického vysokoškolského vzdelávania na profesijne orientované bakalárske študijné programy. Väčší počet bakalárov podľa nich neudrží Slovensko konkurencieschopné, na to je podľa nich potrebný vyšší počet kvalitných inžinierov, ktorí budú schopní navrhovať nové technológie, riadiť výskum, vývoj a vytvárať inovácie.
Ministerstvo školstva pripravuje nové výkonnostné zmluvy pre vysoké školy, majú ovplyvniť aj ich financovanie
„Je preto mimoriadne dôležité, aby nastavenie financovania vysokých škôl motivovalo univerzity aj študentov k rozhodnutiam v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Slovenska. Finančné mechanizmy by nemali stimulovať k skracovaniu technického vzdelávania alebo k oslabovaniu inžinierskeho stupňa štúdia,” píše sa v liste. Štát by mal podľa nich vytvárať podmienky na to, aby talentovaní bakalári čo najviac pokračovali v druhom stupni štúdia.
„Financovanie by malo zohľadňovať aj kvalitu výsledkov – úspešnosť ukončenia štúdia, uplatnenie absolventov vo vyštudovanom odbore, spoluprácu s priemyslom, výskumné výsledky a prínos pre konkurencieschopnosť Slovenska,” dodali.
Ekonomicky najnáročnejšie programy
Podotkli, že technické študijné programy sú ekonomicky najnáročnejšie, keďže potrebujú moderné laboratóriá, špecializované prístrojové vybavenie, experimentálnu výučbu aj úzku spoluprácu s priemyslom. Na získanie a udržanie talentov je teda podľa signatárov potrebná kvalitná infraštruktúra.
„Na zastaraných zariadeniach nemožno robiť špičkový výskum, ani prilákať kvalitných študentov a výskumníkov. Preto je potrebné vyrovnať dlhoročný investičný dlh, keďže výsledky týchto investícií sa prejavia až v horizonte 5 až 10 rokov,” uviedli, požadujúc zásadné zvýšenie celkového objemu financií pre technické a STEM odbory, ktoré by malo zodpovedať reálnym nákladom modernej technickej výučby.
Ministerstvo školstva určilo nedostatkové študijné odbory a programy na najbližšie tri akademické roky
„Bez kvalitného, moderného a výskumne ukotveného technického vzdelávania Slovensko riskuje stratu inovačnej kapacity, technologickej suverenity a schopnosti vyvíjať vlastné technológie, inovácie a produkty s vysokou pridanou hodnotou. Len zvyšovanie počtu kvalitných inžinierov a verejné politiky vo vysokom školstve, ktoré budú systematicky podporovať kvalitné STEM vzdelávanie, vytvárajú predpoklady na úspešné uplatnenie Slovenska v medzinárodnej konkurencii a na dlhodobý hospodársky rast založený na znalostiach, výskume a inováciách,” uzavreli s tým, že investícia do technického a STEM vzdelávania teda nie je výdavkom, ale strategickou investíciou do budúcej prosperity Slovenskej republiky.
Pod listom sú podpísaní Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Digitálna koalícia, IT Asociácia Slovenska, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Technická univerzita vo Zvolene, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií, Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky a Žilinská univerzita v Žiline.
