Slovenský zahraničný obchod vstúpil do roku 2026 slabším výkonom. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol vývoz tovaru v januári hodnotu 8,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 2,8 percenta. Po štyroch mesiacoch rastu tak export opäť klesol.
Obchodná bilancia
Dovoz sa znížil ešte výraznejšie, a to o 4,1 percenta taktiež na 8,4 miliardy eur, čo bol najväčší medziročný pokles od júna 2024. Obchodná bilancia skončila v miernom deficite 33,1 milióna eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide napriek tomu o zlepšenie o takmer 120 miliónov eur, keďže dovoz klesal rýchlejšie než vývoz.
Zahraničný obchod zaznamenal výrazné zlepšenie, budúci výhľad však ostáva opatrne optimistický
Za slabším začiatkom roka stojí najmä vývoj v automobilovom priemysle, ktorý je kľúčovým pilierom slovenského exportu. Najväčší vplyv na celkové výsledky mala trieda strojov a prepravných zariadení, ktorá zahŕňa aj automobily a ich komponenty.
Táto kategória zaznamenala medziročný pokles exportu o 2,7 percenta a podobne prispela aj k poklesu dovozov, kde bola hodnota importu nižšia o 4,6 percenta. Napriek tomu zostáva dominantnou položkou slovenského zahraničného obchodu. Na celkovom vývoze sa podieľa takmer 60 percentami a na dovoze približne 45 percentami.
Slovenské firmy brzdí globálny útlm, zisky klesajú a konkurencia z Číny silnie
„Slabšia aktivita v automobilovom priemysle priniesla zníženie dovozov aj vývozov v tejto kategórii, čo výrazne prispelo k záporným medziročným číslam. Vývoz dopravných prostriedkov zaznamenal takmer trojpercentný medziročný pokles,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák. Podľa neho sa pozitívnejšie vyvíjala kategória rôznych priemyselných výrobkov, ktorá celkové čísla čiastočne zmiernila.
Širšia štruktúra exportu
Na slabšom vývoji sa podpísala aj širšia štruktúra exportu. Medziročne totiž kleslo sedem z desiatich obchodovaných tried. Pokles sa tak prejavil naprieč viacerými segmentmi ekonomiky. Na strane dovozu bola situácia ešte výraznejšia. Medziročný pokles zaznamenalo až deväť z desiatich tried.
Zahraničný obchod je svetlou stránkou ekonomiky Slovenska, hodnotí analytik, riziká však rastú
Analytici upozorňujú, že výsledky zahraničného obchodu nemusia úplne odrážať aktuálny vývoj v priemysle. Podľa analytika UniCredit BankĽubomíra Koršňáka môže byť dôvodom aj prirodzené časové oneskorenie medzi výrobou a samotnou expedíciou tovaru. „Zlepšenie produkčných čísel priemyslu sa nateraz nepretavilo aj do vyšších vývozov. V dôsledku prirodzeného oneskorenia medzi výrobou a expedíciou nie je vylúčené, že silnejší rast priemyslu v januári sa na číslach zahraničného obchodu prejaví až v nasledujúcom mesiaci,“ uviedol.
Ceny ropy a plynu
Vývoj dovozov bol v januári ovplyvnený aj cenami energií. Podľa Ľubomíra Koršňáka sa v medzimesačnom porovnaní dovozy zvýšili najmä pod vplyvom vyšších cien ropy a plynu, hoci v medziročnom porovnaní zostali nižšie. „Po očistení o cenové vplyvy sa javí, že dovozy palív a mazív boli silnejšie ako v decembri i januári predchádzajúceho roka,“ upozornil analytik. Slabšie dovozy strojov a prepravných zariadení podľa neho zároveň môžu signalizovať možné spomalenie produkcie automobilov v nasledujúcich mesiacoch.
Slovenský zahraničný obchod prekvapil najvyšším prebytkom za 16 mesiacov, analytici však hovoria o krehkej stabilite
Okrem aktuálnych štatistík však analytici upozorňujú aj na širšie riziká, ktoré môžu ovplyvniť slovenský zahraničný obchod v najbližšom období. Jedným z najvýznamnejších je geopolitické napätie na Blízkom východe, ktoré môže opäť rozhýbať ceny energetických komodít.
„Ako priemyselne založená ekonomika je Slovensko citlivé na výkyvy cien energií. Potenciálne zdraženie ropy a plynu by zvýšilo náklady domácej produkcie a mohlo poškodiť konkurencieschopnosť domácich firiem,“ upozorňuje Matej Horňák.
Slabší globálny dopyt
Vývoj zahraničného obchodu zároveň brzdí slabší globálny dopyt, spomalenie hospodárskej aktivity a pretrvávajúca neistota v medzinárodnom prostredí. Podľa analytikov sa k tomu pridávajú aj domáce faktory, najmä rast nákladov na podnikanie súvisiaci s konsolidačnými opatreniami, sektorovými daňami či vyššími mzdovými nákladmi. To môže slovenské firmy znevýhodňovať v porovnaní s konkurenciou v iných krajinách Európskej únie.
„Suma sumarum môžeme výhľad zahraničného obchodu a priemyselnej výroby charakterizovať ako tlmený, citlivý na geopolitické riziká a limitovaný slabým dopytom aj zhoršujúcimi sa nákladovými podmienkami v domácej ekonomike,“ zhrnul Matej Horňák.
Výraznejšie zlepšenie podľa analytikov príde až vtedy, keď sa stabilizuje globálne prostredie, obnoví sa rast v kľúčových ekonomikách a posilní sa konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
Zahraničný obchod Slovenska sa udržal v prebytku, brzdí ho však slabý dopyt a útlm automobilovej výroby
Napriek slabšiemu začiatku roka však dlhodobejší trend zatiaľ ostáva priaznivý. Podľa Ľubomíra Koršňáka sa 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu v januári mierne zvýšil z 2,0 na 2,1 percenta HDP a jeho postupné rozširovanie by mohlo pokračovať aj v tomto roku. Pomôcť by mohol oživujúci dopyt po investičných tovaroch v Európe, fiškálne impulzy v Nemecku či rastúci export elektriny po spustení ďalšieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Na druhej strane však domáca fiškálna konsolidácia môže aj naďalej tlmiť rast dopytu a tým aj potrebu dovozov zo zahraničia.
