Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou mierou automatizácie priemyslu. Podľa najnovších údajov pripadá na 10-tisíc zamestnancov vo výrobe približne 210 priemyselných robotov. Krajina sa tak pohybuje na podobnej úrovni ako Česko s 216 robotmi, no stále zaostáva za západoeurópskym priemerom 267 robotov. Ešte výraznejší odstup je viditeľný pri porovnaní so Slovinskom, kde pripadá na 10-tisíc pracovníkov vo výrobe 315 robotov, či s Nemeckom, ktoré dosahuje úroveň 449 robotov.
Samotný počet robotov však dnes už nie je dostatočným ukazovateľom technologickej vyspelosti ekonomiky. Ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš, Slovensko malo v tejto oblasti silnú pozíciu už pred rokmi. V roku 2016 evidovala Medzinárodná federácia robotiky (IFR) na Slovensku 135 robotov na 10 000 zamestnancov vo výrobe, čo krajine zabezpečilo 17. miesto vo svetovom rebríčku. V tom čase Slovensko predstihlo nielen Česko, ale aj Švajčiarsko.
Od montáže k vlastnému vývoju
Za týmto výsledkom stál predovšetkým rozvoj automobilového priemyslu, ktorý do slovenských fabrík priniesol moderné výrobné linky, vysokú mieru automatizácie a dôraz na efektivitu výroby. Slovenské podniky roboty vo veľkom dovážali, inštalovali a využívali najmä v montážnych procesoch. Takýto model síce pomáha zvyšovať produktivitu, no podstatná časť pridanej hodnoty vzniká mimo krajiny. Tam, kde sa roboty navrhujú, vyrábajú, programujú a integrujú do komplexných riešení.
Slovenská ekonomika sa mení, firmy tlačí nedostatok ľudí aj nové technológie
Práve v tom podľa Kočiša spočíva kľúčová výzva pre ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky. Ak má robotizácia prinášať nielen výkonnejšie továrne, ale aj vyššie mzdy, silnejšie domáce firmy a väčšiu odolnosť hospodárstva, Slovensko sa nemôže uspokojiť s úlohou krajiny, v ktorej roboty pracujú. Musí sa stať krajinou, ktorá ich dokáže vytvárať.
Tatravagónka Poprad spúšťa najväčšiu robotickú lakovaciu linku pre nákladné vozne v EÚ - FOTO
Táto otázka zároveň otvára širšiu diskusiu o budúcom ekonomickom modeli Slovenska. Doterajší úspech bol postavený najmä na schopnosti prilákať zahraničných investorov, vybudovať efektívne výrobné kapacity a zapojiť sa do globálnych dodávateľských reťazcov. V budúcnosti však bude čoraz dôležitejšie presunúť sa od montážnych činností k tvorbe vlastných technológií a riešení, ktoré budú využívať aj firmy v zahraničí.
Slovensko má viacero predpokladov
Takýto posun si vyžiada investície do technického vzdelávania, intenzívnejší aplikovaný výskum, užšie prepojenie univerzít s priemyselnou praxou a lepší prístup ku kapitálu pre domáce technologické firmy s ambíciou presadiť sa na medzinárodných trhoch. Rozdiel medzi krajinou, ktorá roboty iba používa, a krajinou, ktorá ich navrhuje a vyvíja, predstavuje rozdiel medzi nižšou a vyššou pridanou hodnotou ekonomiky.
Výroba áut a kovov v apríli klesla, slovenský priemysel sa prepadol do najväčšieho tohtoročného mínusu
Slovensko pritom podľa analytika disponuje viacerými predpokladmi na zvládnutie takejto transformácie. Má silnú inžiniersku tradíciu, skúsenosti z priemyselnej výroby, technické školy aj firmy pôsobiace v oblastiach automatizácie, softvéru a systémovej integrácie.
Budúca prosperita krajiny preto nebude závisieť len od toho, koľko robotov bude pracovať v slovenských fabrikách. Rozhodujúce bude, či sa Slovensku podarí vytvárať technológie, ktoré budú zvyšovať produktivitu aj za hranicami jeho výrobných hál. A pritom nemusí ísť iba o robotiku, ale o širší ekosystém inovácií a technologických riešení s vysokou pridanou hodnotou.
