Napätie v oblasti Perzského zálivu opäť odhaľuje slabé miesta globálnej ekonomiky, ktoré presahujú rámec energetických trhov. Ako upozorňuje analytička Klubu 500Diana Motúzová, prípadné narušenie Hormuzského prielivu by nemalo dopad len na ceny ropy, ale aj na širší okruh strategických komodít, najmä hnojív a surovín potrebných na ich výrobu. Práve tieto vstupy pritom zohrávajú kľúčovú úlohu v potravinovom reťazci, čo znamená, že dôsledky by sa postupne preniesli až do cien potravín.
„Keď sa zablokuje Hormuzský prieliv, väčšina komentárov sa okamžite sústredí na cenu ropy. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že rovnakou trasou prúdi aj veľká časť globálneho obchodu s hnojivami,“ upozorňuje Motúzová.
Odhady pritom naznačujú, že približne tretina svetového obchodu s hnojivami a ich vstupmi prechádza práve týmto strategickým bodom. Región Perzského zálivu je významným exportérom amoniaku, močoviny či síry, a akékoľvek narušenie dopravy sa rýchlo premieta do cien týchto komodít.
Globálne ekonomické dôsledky
Rast cien hnojív následne zvyšuje náklady farmárov, čo sa nevyhnutne odráža v cenách potravín. Kríza v Iráne tak podľa analytičky opäť ukázala, aké krehké sú globálne dodávateľské reťazce strategických vstupov a ako rýchlo sa lokálny konflikt môže preliať do globálnych ekonomických dôsledkov. Zároveň poukazuje na význam domácej výrobnej základne, ktorá v čase kríz predstavuje kľúčový stabilizačný prvok.
Hormuzský prieliv: Úzke hrdlo, od ktorého závisí ropa, LNG aj ceny energií vo svete
Pre Európu z toho vyplýva zásadné poučenie. Strategické suroviny nemožno vnímať len ako bežnú komoditu dostupnú na globálnom trhu. V prípade narušenia dodávok sa totiž krajiny bez vlastnej produkcie stávajú okamžite zraniteľnými.
Čpavok – základná surovina na výrobu dusíkatých hnojív
Typickým príkladom je čpavok, základná surovina na výrobu dusíkatých hnojív, od ktorých závisí približne polovica svetovej produkcie potravín. Ak dôjde k výpadkom v jeho výrobe alebo distribúcii, následky sa reťazovo prenášajú od chemického priemyslu až po konečné ceny v obchodoch.
Paradoxom však zostáva, že Európa disponuje technologickým know-how aj infraštruktúrou na výrobu čpavku, no napriek tomu svoju výrobnú základňu oslabuje. Hlavným problémom nie je nedostatok dopytu ani technologická zaostalosť, ale vysoké ceny energií.
Výroba čpavku patrí medzi energeticky najnáročnejšie procesy, pričom zemný plyn tvorí 60 až 80 percent výrobných nákladov. Konkurencieschopnosť európskych producentov je tak priamo závislá od ceny plynu.
Strategický paradox
V porovnaní s globálnou konkurenciou je situácia nepriaznivá. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry je výroba amoniaku v Európe približne o 97 percent drahšia než v Číne, zatiaľ čo producenti v Spojených štátoch majú nákladovú výhodu okolo 38 percent. Európsky priemysel tak vstupuje do súťaže s výrazným hendikepom, ktorý postupne vedie k utlmovaniu výrobných kapacít a presunu produkcie do regiónov s lacnejšími energiami.
Konflikt v Iráne sa dotýka aj poľnohospodárstva a zdvíha ceny hnojív. Čaká nás zdražovanie potravín?
Práve tu sa podľa Motúzovej vytvára strategický paradox. Európa síce má schopnosť vyrábať kľúčové suroviny, no ekonomické podmienky ju nútia túto výrobu obmedzovať. „Bez vlastnej výrobnej základne sa z trhu so strategickými surovinami stáva geopolitická lotéria,“ konštatuje. Dovoz, ktorý sa v období stability javí ako lacnejší, sa v čase krízy mení na zdroj neistoty a zraniteľnosti.
Základný predpoklad fungovania priemyslu a poľnohospodárstva
Diskusia o konkurencieschopnosti preto podľa analytičky nemôže byť zúžená len na cenu jednotlivých dodávok. Kľúčová je schopnosť zabezpečiť stabilný, predvídateľný a bezpečný prístup ku kľúčovým vstupom. V tomto kontexte nadobúda domáca výroba strategických surovín zásadný význam, a to nielen z ekonomického, ale aj bezpečnostného hľadiska.
Voda ako nová zbraň? Útoky na odsoľovacie zariadenia vyvolávajú obavy
Z toho vyplýva aj širší rozmer debaty o cenách energií. Nejde len o sociálnu či environmentálnu otázku, ale o základný predpoklad fungovania priemyslu a poľnohospodárstva. Bez dostupnej a cenovo konkurencieschopnej energie nebude podľa Motúzovej konkurencieschopná ani výroba čpavku, a bez nej ani európske poľnohospodárstvo či niektoré odvetvia priemyslu vrátane obrany. Ak by Európa stratila svoju výrobnú základňu, otázka strategických surovín by sa definitívne presunula z ekonomickej roviny do geopolitickej.
