Koncom minulého roka zmizli z polí posledné kopy cukrovej repy. Od poľnohospodárov poputovali do dvoch domácich cukrovarov, v Seredi a v Trenčianskej Teplej. Slovenskí spracovatelia tak majú potrebnú surovinu na tohtoročnú výrobu. Avizujú, že slovenského cukru bude dostatok a na pultoch by práve tento tovar nemal chýbať.
Svetové ceny potravín stúpli vlani o tri percentá, koncom roka nezdražel iba cukor
„V čase pandémie sa štát môže spoliehať hlavne na komodity, ktoré dokáže plnohodnotne vyrobiť doma. Cukor sa vyrába výlučne z cukrovej repy od domácich producentov,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk predseda dozornej rady Slovenského cukrovarníckeho spolku Adrián Šedivý.
Podporu pestovateľom cukrovej repy opätovne chystá aj vláda.
Klimatická hrozba
Na Slovensku sa ročne spracuje 1,23 milióna ton cukrovej repy od 213 producentov. Výroba cukru dosiahla u nás podľa údajov SCS v roku 2019 zhruba 160 000 ton, čo predstavovalo 93 % celkovej spotreby.
V minulom roku sa produkcia cukru mierne zvýšila na 171 000 ton a vedela tak pokryť celý dopyt od slovenských spotrebiteľov.
Ako jeden z mnohých poľnohospodárskych segmentov, aj tento zápasí s klimatickými zmenami.
Pestovateľov cukrovej repy na Slovensku trápi nedostatok zrážok, deficit je dramatický
„Zmena klímy je výrazným nepriateľom. Je čoraz extrémnejšia, či už v zlom rozložení zrážok alebo vysokými teplotami počas vegetácie. Nové odrody rezistentné na choroby alebo na sucho dávajú nádej farmárom, že dokážu na tento vývoj reagovať,“ hovorí Šedivý.
Dodáva, že aj premočené polia môžu byť značným rizikom. V prípade cukrovej repy sa to negatívne odráža na jej dosahovanej cukornatosti.
Štátna podpora
Domáci pestovatelia cukrovej repy a jej spracovatelia sa spoliehajú aj na pomoc od štátu. Bez systémovej štátnej podpory by tento sektor podľa nich zanikol už dávno.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sľubuje, že im pomôže. V minulom roku dotoval štát cukrovú repu cez viazanú platbu v sume 363 eur na hektár.
„Ak nepríde k výraznejšej zmene celkovej výmery pestovanej cukrovej repy, tak sa aj v tomto roku predpokladá približne rovnaká úroveň podpory,“ uviedol Daniel Hrežík z odboru komunikácie ministerstva.
Spotreba cukru je najnižšia za posledné tri roky, ale ceny na Slovensku sú najvyššie v rámci V4
Pestovatelia dostali podľa neho ďalších 83 eur na hektár cez systém tzv. zelenej nafty, pričom sa môžu uchádzať aj o zdroje z Programu rozvoja vidieka.
Problémom cena?
Slovenskí výrobcovia cukru priznávajú, že čelia obrovskej konkurencii zo zahraničia. Problémom je nízka cena dovozov. „Ceny cukru na pultoch sú stále pod výrobnými nákladmi, čo je spôsobené prebytkom cukru na európskom, ako aj na svetovom trhu po zrušení kvót,“ vysvetľuje cukrovarník Šedivý.
Pre nízku cukornatosť sa podľa jeho slov cukrová repa aktuálne dostáva na nízku, takmer nulovú rentabilitu. Pomôcť by sektoru cukru mohla aj pripravovaná nová Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie.
Vedci skúmali kvalitu medu z obchodných reťazcov, výsledky sú priam alarmujúce
Naši producenti sa spoliehajú na navýšené zdroje práve z európskych fondov. „Pri nulovej rentabilite nie je možné očakávať, že prvovýrobcovia budú túto plodinu opätovne zaraďovať do osevného postupu,“ zdôvodňujú nevyhnutnosť podpôr Šedivý.
Environmentálny rozmer
Cukor má aj svoj environmentálny rozmer. Potvrdzuje to aj ministerstvo životného prostredia, podľa ktorého práve domáci cukor zanecháva oproti dovážanému menšiu uhlíkovú stopu.
„Treba si však všímať aj použitie chemických látok pri jeho pestovaní. Spotrebitelia by sa mali pred kúpou potravín pozerať na údaje o jeho pôvode a zložení,“ skonštatovala Monika Szabó z odboru komunikácie envirorezortu.
Tŕňom v oku slovenských producentov je najmä trstinový cukor. Ten podľa nich pochádza zo zdecimovaných amazonských pralesov, ktoré sa za týmto účelom vypaľujú.
Včelári prežívajú najťažší rok za polstoročie, teší ich však rastúci záujem ľudí o kvalitný med
„Z popola je pôda pod vypáleným pralesom úrodná niekoľko rokov. Následne sa loďami prepravuje cukor niekoľko tisícky kilometrov do Európy,“ vypočítava cukrovarník Šedivý.
Poznamenáva, že uhlíková stopa a škody na životnom prostredí sú pri výrobe trstinového cukru enormné. Kontrola používaných herbicídov v krajinách tretieho sveta nie je podľa jeho slov pod kontrolou, pričom zaoceánske lode nespĺňajú základné emisné limity.
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Ministerstvo životného prostredia spotrebiteľov posmeľuje, aby nezabudli na možnosť sladenie medom, najlepšie od lokálneho včelára.