Refinancovanie začalo pred rokmi. Jedným z prvých hráčov v tomto smere boli nebankové spoločnosti, ktoré sa snažili vyplatiť drahšie pôžičky iných nebankových spoločností.
Zatiaľ čo v minulosti sa objavovali špecializované produkty na refinancovanie len sporadicky, v súčasnosti ich už ponúka každá banka. „Postupne s poklesom úrokových sadzieb na trhu sa z pojmu refinancovanie stáva fenomén,“ povedal výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas Maroš Ovčarik.
Refinancovaním je možné upratať rôzne staršie dlhy, ako napríklad úvery, lízing na auto alebo hypotéku na byt. Ponuky a podmienky jednotlivých bánk sa pritom rôznia. Niektoré banky postupne odkrajujú desatinky z úrokovej sadzby aj v závislosti od ponúk konkurencie, iné majú na refinancovanie fixné sadzby podľa výšky úroku na starom spotrebnom úvere. „Až 52 % klientov v % ČR aj SR, ktorí si prenesú úver z inej banky, dostane v ZUNO pri refinancovaní najnižšiu možnú sadzbu“, povedal produktový expert ZUNO Peter Jandura.
Nebankovky a konsolidácia
Refinancovanie začalo pred rokmi. Jedným z prvých hráčov v tomto smere boli nebankové spoločnosti, ktoré sa snažili vyplatiť drahšie pôžičky iných nebankových spoločností. Postupne sa k refinancovaniu pridávali aj banky. Hlavným motívom bolo podľa Ovčarika vymeniť staršie pôžičky drahých nebankových spoločností lacnejšími.
K refinancovaniu sa postupne pridal pojem konsolidácia, ako špecifický typ refinancovania. Motívom bolo podľa Ovčarika spojiť viacero pôžičiek do jednej a platiť jednu mesačnú splátku. Cieľom bolo teda zjednodušiť splácanie aj zlacniť pôžičky. Pretože takto sa novým úverom s pravidelnou mesačnou splátkou nahradili rôzne často drahé úvery, ako napríklad kreditné karty, nákupy na splátky, povolené prečerpanie, prípadne drahých pôžičiek od niektorých nebankových spoločností.
Kríza priniesla znižovanie úrokov
Hlavným motorom refinancovania je rozdiel medzi úrokovými sadzbami existujúcich a nových úverov. „Do roku 2009 neboli výraznejšie rozdiely v úročení medzi novým obchodom a existujúcim úverovým portfóliom bánk. No kríza priniesla znižovanie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky a nožnice sa začali roztvárať už v roku 2009 a ešte viac na prelome rokov 2011 a 2012,“ skonštatoval senior analytik spoločnosti Fincentrum Peter Világi.
Svedkami prakticky neustáleho prekonávania rekordov v úročení na nových úveroch sme boli aj v rokoch 2014 a 2015. Do sadzieb existujúcich pôžičiek sa to však premietalo podľa Világiho len veľmi pomaly. Klienti totiž zvyčajne s refinancovaním čakali na výročie fixácie, aby sa vyhli poplatku za predčasné splatenie pôžičky. A tak rozdiel sadzieb medzi existujúcimi a novými úvermi sa dostal zhruba na úroveň jedného percentuálne bodu.
Boom refinancovania
Už niekoľko mesiacov tvorí refinancovanie viac ako polovicu nového obchodu. „Ale o naozajstnom boome môžeme hovoriť až od februára tohto roka. Dôvodom je nový zákon o úveroch na bývanie, ktorý obmedzil poplatok za predčasné splatenie úveru na maximálne jedno percento,“ pokračoval Világi. Nižšie náklady na refinancovanie vyvolali podľa neho pomerne radikálne zníženie úrokových sadzieb. Banky sa tak snažia zvýšiť si trhový podiel, ale zároveň aj ochrániť existujúce portfólio klientov.
„Aktuálne sa refinancovanie najviac týka hypoték. Dôvodom sú na jednej strane klesajúce úrokové sadzby, na druhej strane legislatívne zmeny, ktoré výrazne zlacňujú a zjednodušujú celý proces,“ doplnil Maroš Ovčarik. Aktuálne všetky banky ponúkajú akcie. Najnižšie úrokové sadzby na trhu atakujú hranicu 1,5 % p.a. Po posledných krokoch Európskej centrálnej banky však nie je podľa Ovčarika vylúčené, že by sadzby mohli ísť ešte nižšie.
Limity refinancovania
Peter Világi však nevidí priestor na to, aby sa refinancovanie posunulo k ešte nižším sadzbám. Skôr je predpoklad, že aktuálna vlna prehrmí v priebehu niekoľkých mesiacov a banky sa vrátia k úrokovým sadzbám, ktoré sme tu mali koncom minulého roka. „Prípadne môžeme byť svedkami aj vyšších sadzieb alebo zdraženia niektorých služieb. Precenením existujúceho portfólia totiž banky prídu o veľkú časť svojich výnosov. K tomu ešte treba pripočítať náklady, ktoré aktuálne majú so snahou o získanie nových klientov. A tie vynaložia často zbytočne, keďže konkurencia robí všetko preto, aby si existujúci kmeň udržala,“ domnieva sa Világi.
Už dnes banky prichádzajú o veľkú časť marže. Často idú podľa Világiho do cenovej vojny s cieľom získať väčší trhový podiel v hypotékach a neskôr zarobiť na existujúcich klientoch ponúkaním ostatných bankových služieb. „Vždy sa môže nájsť banka, ktorá ešte skúsi krátkodobo podliezť trh práve s týmto zámerom. Ale vo všeobecnosti už nižšie sadzby nedávajú ekonomický zmysel, ak hovoríme čisto o financovaní bývania,“ dodal Világi.
Pozor na refinančnú eufóriu
Marketingová komunikácia bánk v jarných kampaniach stavila hlavne na prezentáciu výšky úroku. „Prístup ‘Čím nižší – tým lepší‘ však v tomto prípade nemusí platiť. Je dôležité pomenovať, čo presne sa za atraktívnym úrokom skrýva,“ vysvetľuje Marta Kľocová z OVB Allfinanz Slovensko.
Napríklad taký úver na bývanie je dlhodobý finančný záväzok, ktorý je potrebné v tomto kontexte aj vnímať. „Žiadna ekonomická teória nevie s istotou predpovedať, ako sa bude trh s nehnuteľnosťami a trh úrokových sadzieb vyvíjať v najbližších rokoch, desaťročiach. Rovnako tak nikto z nás nevie, koľko bude počas svojho pracovného života zarábať. A práve táto neistota pri výške budúcej splátky hypotéky by mala podnietiť ľudí k tvorbe úspor,“ dopĺňa M. Kľocová.
