Hlavnými zmenami je stanovenie podmienok v rámci maximálneho podielu úverov prevyšujúcich osemnásobok čistého ročného príjmu a pri úveroch na bývanie sa zmenia aj limity pre pomer úveru k hodnote nehnuteľnosti.
Národná banka Slovenska dala do pripomienkového konania dve opatrenia, ktoré sa týkajú úverovania. Jedno opatrenie upravuje úvery na bývanie a druhé spotrebiteľské úvery. Hlavným dôvodom navrhovaných zmien je podľa centrálnej banky rýchly rast zadlženosti domácností. Nové podmienky sa týkajú len nových úverov, nie existujúcich. Zmeny podmienok sa nevzťahujú na úvery, ktoré klienti využijú na refinancovanie svojich existujúcich úverov, pokiaľ zároveň nepožadujú ich navýšenie.
„Keďže sa uvažuje o nových opatreniach, predpokladám, že súčasné platné opatrenia Národná banka Slovenska nepovažuje za dostatočné,“ konštatuje výkonný riaditeľ Finančného kompasu Maroš Ovčarik. Medziročné tempo rastu úverov na nehnuteľnosti aj tempo rastu spotrebiteľských úverov sa stále pohybuje na hranici 13 %, čo je podľa Ovčarika veľa. „Takéto tempo oslabuje finančnú pozíciu Slovákov. Slováci budú menej pripravení na prípadné nárasty úrokových sadzieb, zároveň si významne znižujú potenciál čerpania ďalších úverov do budúcnosti,“ skonštatoval Ovčarik.
Úrokové sadzby môžu ísť hore
Mnohí klienti si podľa riaditeľky odboru retailových produktov v Poštovej banke Melindy Burdanovej neuvedomujú dlhodobosť záväzku a zaťaženie na rodinný rozpočet vyplývajúce z úverového vzťahu. Potrebné si je podľa nej uvedomiť, že ekonomický vývoj môže viesť k zmene úrokových sadzieb. Týka sa to najmä úverov na bývanie, pri ktorých je úroková sadzba fixovaná na niekoľko rokov. „Znamená to, že po skončení fixácie úrokovej sadzby, banka prehodnotí jej výšku podľa aktuálne platných úrokových sadzieb. V závislosti od aktuálnej ekonomickej situácie môže úroková sadzba klesnúť, ale aj narásť. Nárast úrokovej sadzby môže v prípade klientov s napnutým rozpočtom spôsobiť problémy so splácaním,“ poznamenala Burdanová.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik navrhované opatrenia na zmiernenie neúmernej rastúcej zadlženosti ľudí považuje za krok správnym smerom. Od prvých opatrení Národnej banky Slovenska na zmiernenie rastúceho dlhu Slovákov čoskoro uplynú už dva roky. Faktom podľa Búlika je, že rekordné zadlžovanie sa centrálnej banke nepodarilo spomaliť.
Hlavné zmeny
Postupne sa zníži podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh, vrátane nového úveru, prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver. Osemnásobok čistého ročného príjmu nepredstavuje podľa centrálnej banky absolútny úverový strop. Stále bude možnosť podľa jej vyjadrení poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Tento podiel sa bude len postupne znižovať.
Od 1. júla 2018 bude môcť túto hodnotu presahovať až 20 % nových úverov. Je to podľa národnej banky prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od 1. júla teda centrálna banka neočakáva v podstate žiaden dopad. Tento podiel sa bude postupne znižovať. Od 1. apríla 2019 budú môcť veritelia stále poskytovať 5 % úverov, ktoré presahujú úverový strop.
Maximálny podiel úverov prevyšujúci 8-násobok čistého ročného príjmu:
1.7.2018 až 30.9.2018 – 20 %
1.10.2018 až 31.12.2018 – 15 %
1.1.2019 až 31.3.2019 – 10 %
Po 1.4.2019 – 5 %
Príklad výpočtu
Pri stanovení maximálnej výšky úveru vzhľadom k ročnému príjmu sa vychádza zo súčtu príjmov všetkých spoludlžníkov. Ak napríklad o úver na bývanie žiadajú dvaja žiadatelia s priemerným príjmom, ktorý bol na konci roka 2017 na úrovni 1 041 eur, čistý príjem každého z nich je približne 791 eur a teda spoločný čistý príjem je 1 582 eur. Maximálna výška úveru bude 8-násobok ich spoločného čistého príjmu, teda 8 × 12 × 1 582 = 151 872 eur. Je však podľa centrálnej banky potrebné opätovne upozorniť, že časť úverov môže prekračovať aj takýmto spôsobom vypočítaný strop.
Do celkovej zadlženosti vstupujú všetky úvery klienta, a to vrátane novoposkytovaného úveru. Započítavajú sa aj kreditné karty a povolené prečerpania na bežných účtoch. Vyčerpaná časť sa započítava v plnej výške, z nevyčerpanej časti úverového rámca len 20 %, nie plná suma.
Zmeny v rámci úverov na bývanie
V súčasnosti môžu úvery, ktoré presahujú 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 %. Neskôr sa tento podiel bude ďalej postupne znižovať na 20 %.
Maximálny podiel úverov medzi 80 % a 90 % hodnoty nehnuteľnosti:
1.7.2018 až 30.9.2018 – 35 %
1.10.2018 až 31.12.2018 – 30 %
1.1.2019 až 31.3.2019 – 25 %
Po 1.4.2019 – 20 %
Okrem toho sa od 1. júla 2018 zruší možnosť poskytovať úvery nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti, a to vrátane úverov vo výške 100 % nehnuteľnosti. V súčasnosti však tvoria tieto úvery len 6 %, nejde teda podľa Národnej banky Slovenska o výraznú zmenu.
Vplyv na poskytovanie úverov
Pripravované opatrenia môžu podľa Ovčarika významne obmedziť výšku hypoték, ktorú budú môcť ľudia získať. „Najviac sa to podľa môjho názoru dotkne mladých ľudí, ktorí majú po škole nízky príjem a budú mať snahu kúpiť si nehnuteľnosť vo väčšom meste, kde sú vyššie ceny. Dotkne sa to však napríklad aj ľudí s existujúcimi úvermi, prípadne ľudí, ktorí už splácajú hypotéku na jednu nehnuteľnosť a budú chcieť nadobudnúť ďalšiu nehnuteľnosť na prenájom. Toto opatrenie bude tlačiť na ľudí, aby si najskôr našetrili významnú časť a menšiu časť dofinancovali formou úveru,“ skonštatoval Ovčarik. Môže to podľa neho oddialiť ich investíciu do nehnuteľnosti, prípadne sa budú musieť na začiatku uskromniť z pohľadu hodnoty nehnuteľnosti.
Dopad opatrenia týkajúceho sa osemnásobku príjmu sa prejaví podľa Burdanovej najmä u klientov s nižšími príjmami. Nízkopríjmovým domácnostiam to môže zabrániť financovať svoje bývanie prostredníctvom úverov na bývanie. Opatrenie týkajúce sa maximálnej výšky úverov pri úveroch na bývanie voči hodnote zakladanej nehnuteľnosti sa prejaví podľa nej v nevyhnutnosti mať vlastné prostriedky vo výške aspoň 20 % z hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. “Čo znamená, že sa zníži počet klientov, ktorí si budú môcť zaobstarať vlastné bývanie,” poznamenala Burdanová.
NBS upokojuje, že vplyv bude postupný
S cieľom zamedziť výraznému jednorazovému dopadu na trh úverov sa pripravované opatrenia budú uplatňovať podľa centrálnej banky postupne, ako to bolo aj v minulosti. Na začiatku, teda v období od 1. júla do 30. septembra 2018, budú podľa centrálnej banky nastavené na úrovni, ktorá zodpovedá aktuálnej situácii na trhu. „V tomto období sa preto neočakáva takmer žiadny dopad na dostupnosť úverov,“ informuje Národná banka Slovenska.
Dopad pripravovaných zmien sa podľa centrálnej banky prejaví až v roku 2019, teda v čase ich plnej účinnosti, kedy by malo dôjsť k miernemu spomaleniu rastu úverov, ktorý je momentálne nadmerný. „Predpokladáme však, že tempo rastu úverov napriek tomu zostane jedno z najrýchlejších v rámci EÚ,“ uviedla centrálna banka.
Nový limit by mal mať dopad najmä na úvery, ktoré sú neprimerane vysoké vo vzťahu k príjmom domácnosti. Týkať sa to bude najmä úverov na bývanie, ktoré sú v porovnaní s príjmom žiadateľov o úver neprimerane vysoké. Spotrebiteľské úvery budú ovplyvnené iba v prípade, že domácnosť už má aj úver na bývanie. Nové zmeny sa podľa centrálnej banky prakticky nedotknú poskytovania spotrebiteľských úverov klientom, ktorí zatiaľ nemajú žiaden úver.
Pripravované zmeny sa podľa národnej banky prakticky nedotknú domácností s nižšími príjmami. Na tieto domácnosti sa vzťahovala predovšetkým požiadavka na finančnú rezervu z príjmu, ktorá bola prijatá v minulosti a dodatočne prijaté opatrenia ich už neovplyvnia.
Zmeny mali prísť skôr
Za nedostatok Búlik považuje, že regulácia spotrebných úverov neprišla oveľa skôr. Logicky mala byť súčasťou prvého opatrenia, ktoré znižovalo výšku úveru voči hodnote kupovanej nehnuteľnosti (tzv. LTV). Ľudia si totiž chýbajúcu sumu požičiavali v podobe spotrebných úverov s vysokým úrokom a krátkou splatnosťou. Ďalšie znižovanie LTV tento efekt ešte znásobilo a výrazne ho podľa Búlika vidieť na štatistike. Napríklad v januári stúpol objem spotrebných úverov medziročne o 140 mil. eur.
Ak však ide Národná banka Slovenska zatrhnúť úvery s LTV 90 % a viac, mala by podľa Búlika súbežne navrhnúť vláde, ako podporiť ľudí v dlhodobej tvorbe úspor aj na bývanie. Pretože ľudia budú prirodzene hľadať rizikové spôsoby dofinancovania kúpy nehnuteľnosti a ak neuspejú pri spotrebnom úvere, môžu skĺznuť k ešte rizikovejším úverom z kreditných kariet a prečerpania účtu. Zvlášť, ak sa do celkového zadlženia má počítať iba 20 % z úverového limitu na kreditke a prečerpaní. Vláda by sa tiež mala podľa Búlika zamyslieť, či nepodniknúť kroky voči propagovaniu zadlžovania zo strany bánk a splátkových firiem.
Aj keď tento krok Národnej banky Slovenska na prvý pohľad podľa Búlika komplikuje ľuďom život, v skutočnosti im pomáha. „Ak totiž začnú úroky rásť, môže ľuďom výrazne stúpnuť mesačná splátka a pri prílišnom úverovom zaťažení by sa mohli dostať do exekúcií a prísť o strechu nad hlavou. Nehovoriac o tom, že silnejšia vlna nesplácaných úverov v kombinácii s poklesom cien nehnuteľností by mohla ohroziť celý bankový sektor,“ dodal Búlik.
Dopad aj na banky
Pripravované opatrenia budú mať dopad podľa Poštovej banky nielen na klientov, ale aj na banky. „Môžeme očakávať, že sa to prejaví vo väčšom konkurenčnom boji medzi bankami o klienta. Na druhej strane by tieto opatrenia mali viesť k znižovaniu rizikovosti klientov,“ skonštatovala Burdanová.
Avšak opatrenia možno považovať podľa Burdanovej za prospešné. Pre klientov aj pre banky. „Bude však nevyhnutné, aby viedli k zmene prístupu ku zadlžovaniu, a to na strane dlžníkov aj veriteľov. Opatrenia budú zavádzané postupne, čím sa vytvorí priestor na to, aby si klienti aj banky na túto reguláciu zvykli,“ dodala Burdanová.
