AKTUALIZÁCIA 14:06 Dlh slovenských domácností sa od roku 2010 výrazne zvýšil a v súčasnosti sú domácnosti zadlžené viac než živnostníci a firmy. Ako ďalej konštatujú analytici Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR, pozitívne ekonomické výsledky naďalej podporujú záujem ľudí vziať si úver.
„Získanie pôžičky je totiž mimoriadne výhodné nielen kvôli Európskej centrálnej banke, ktorá drží úrokové sadzby na nule, ale aj kvôli ekonomickému vývoju na Slovensku,“ uviedli analytici inštitútu.
Dlhy v miliardách
Celkový objem úverov na Slovensku vzrástol od roku 2010 o viac ako 60 %. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovali úvery poskytnuté domácnostiam, firmám či samostatne zárobkovo činným osobám spolu viac ako 32 mld. eur, v minulom roku to už bolo viac ako 52 mld. eur. Najvýraznejšie sa v tomto období zadlžovali domácnosti, ktorých celkový objem úverov vzrástol o viac ako 115 %, z takmer 14,5 mld. eur v roku 2010 na viac ako 31 mld. eur v minulom roku. Domácnosti v objeme svojich dlhov predbehli aj firmy.
Ako pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová, zadlžovanie sa slovenských domácností rastie stále nadpriemerným tempom v rámci EÚ. Je to podľa nej pôsobené viacerými faktormi, ktoré majú spoločného menovateľa v ekonomickom vývoji. Ide o klesajúcu nezamestnanosť, rastúce mzdy a nízke úrokové sadzby z úverových produktov. „A v dôsledku snahy využiť priaznivé podmienky na našom úverovom trhu rastie zadlženosť,“ konštatuje Glasová.
Ľudí bude k riešeniu vlastného bývania stále podľa Glasovej motivovať aj naďalej nízka úroková sadzba hypoték, keďže aj hlavná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa stále drží na nulovej úrovni. „A dokonca trhy očakávajú, že v septembri by mohlo dôjsť k zníženiu tejto sadzby smerom do mínusových hodnôt. To by viedlo aj k poklesu sadzieb na medzibankovom trhu a vytváralo by aj tlak na sadzby z úverových produktov,“ uviedla Glasová.
Kvalita splácania sa zlepšila
Čo sa týka samotného splácania, domácnosti analytici vyhodnotili ako relatívne stabilné v porovnaní so živnostníkmi, ktorí na zmeny investičnej aktivity, či úrokov reagujú najcitlivejšie. Dlhodobo najspoľahlivejšími dlžníkmi sú podľa inštitútu podniky, v čase recesie však najspoľahlivejšie splácajú úvery domácnosti.
Tempo zadlžovania sa našich domácností je síce v porovnaní s EÚ nadpriemerné, kvalita splácania úverov sa však od finančnej krízy spred desiatich rokov podľa inštitútu zlepšila a v súčasnosti je približne na úrovni EÚ. Podiel nesplácaných úverov sa od finančnej krízy postupne znižuje.
Najvýraznejšie zlepšenie pritom dosiahli samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a pomaly dobiehajú domácnosti a podniky. Zatiaľ čo v roku 2010 nesplácali živnostníci viac ako 360 dní takmer 10 % všetkých úverov ktoré si vzali, v minulom roku toto číslo kleslo na 2,5 %. V prípade firiem a domácností tiež nastalo zlepšenie splácania, avšak podľa inštitútu nie až tak výrazne ako v prípade SZČO.
Domácnosti vo všeobecnosti podľa Glasovej patria medzi spoľahlivých dlžníkov. „Predovšetkým hypotéky a úvery na bývanie patria medzi tie úverové produkty, pri ktorých sú domácnosti najspoľahlivejšie čo sa splácania týka, keďže tieto úvery riešia ich otázku bývania,“ povedala Glasová.
Riziko ekonomického spomalenia
Rizikom nesplácania zostáva podľa analytikov z inštitútu ekonomické spomalenie. Silnejšia ekonomická recesia by totiž spôsobila nárast zlyhaných úverov. Subjektmi, ktoré by boli najviac postihnuté nepriaznivým ekonomickým vývojom, sú samostatne zárobkovo činné osoby. Na druhom mieste sú podniky a domácnosti až na konci.
