Slováci a investovanie? Naše vedomosti sa zhoršili a zle je na tom predovšetkým mladá generácia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Wall Street, akciový trh, burza
Foto: ilustračné, SITA/AP
Tento článok pre vás načítala AI.

Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. I keď mierne, medziročne ich investičná gramotnosť klesla a dostala sa pod východiskovú úroveň z roku 2021. Kým znalosti žien sa postupne zlepšujú, u mužov je trend opačný.

Vyplýva to z najnovšieho Indexu investičnej gramotnosti, ktorý vypracovala online investičná platforma Portu na základe dát z prieskumu agentúry Ipsos v závere minulého roka.

Česko si polepšilo

Kým na Slovensku úroveň Indexu dosiahla po poklese o 1,5 bodu doteraz najnižšiu úroveň 99,1 bodu, v Česku bol vývoj opačný. Index investičnej gramotnosti stúpol u našich západných susedov na 115,9 bodu.

V Poľsku sa zrealizovalo testovanie prvýkrát, pričom úroveň vedomostí Poliakov dosiahla v prepočte na slovenskú bázu 92,3 bodu.

„Za poklesom Indexu investičnej gramotnosti na Slovensku môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, nakoľko v kategórii 18 až 26-ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021. Pod slabšie vedomosti sa mohlo podpísať najmä zhoršenie kvality vyučovania počas pandémie COVID-19. To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu,“ hovorí dekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan.

Znalosti mladých sú najhoršie

Úroveň vedomostí ľudí vo veku 18 až 26 rokov vyjadrená Indexom totiž padla zo 101,6 bodu v roku 2021 na aktuálnych 90,1 bodu. Kým pri úvodnom meraní patrili znalosti mladých medzi nadpriemerné, teraz sú najhoršie.

Jednoznačne najlepšie výsledky dosiahli starší ľudia vo veku 54 až 65 rokov, ktorí sa jediní dokázali v medziročnom porovnaní zlepšiť.

„Aj to svedčí o problematickej úrovni slovenského predovšetkým základného a stredného školstva. To nedokáže dostatočne kompenzovať najmä vplyv zlého sociálneho postavenia detí na ich vedomosti. Aj PISA testovanie ukázalo, že študenti pochádzajúci z chudobnej rodiny dosahujú na Slovensku najslabšie výsledky spomedzi všetkých krajín OECD,“ dopĺňa analytik Portu Marek Malina.

Zaváži aj vzdelanie a príjem

Tento fakt potvrdzujú aj výsledky Indexu. Najlepšie výsledky v ňom dosahujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

A hoci aj úroveň ich vedomostí o niečo klesla, prepad bol výrazne miernejší než v prípade respondentov so základným vzdelaním. Tí si totiž pohoršili až o 16,5 bodu.

Výsledky Indexu potvrdzujú aj význam socioekonomického statusu. Ľudia s čistým príjmom nad 1 000 eur dosiahli viac ako 113 bodov, v prípade príjmu nad 2 000 eur to bolo viac než 158 bodov.

„Veľké rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi ľuďmi s rôznou úrovňou vzdelania môžu byť zapríčinené aj tým, že čím vyššie príjmy človek dosahuje, tým viac sa musí zaoberať otázkou, ako s úsporami naložiť. Lepšie zarábajúci ľudia majú často aj vyššie vzdelanie a viac sa venujú aj samovzdelávaniu. Ľudia s najnižšími príjmami tému úspor riešia výrazne menej a častejšie majú vzdelanie z nižších stupňov škôl, ktoré sa finančným témam veľmi nevenovali. Tieto faktory môžu vysvetľovať i, prečo najlepšie výsledky v Indexe dosiahli ľudia z Bratislavy, regiónu s najvyšším priemerným príjmom a úrovňou vzdelania,“ vysvetľuje vedúca katedry ekonómie Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová.

Menej vzdelaní by sa mali poradiť

Podľa nej je pri zvyšovaní finančnej gramotnosti slovenskej populácie potrebné uplatniť iný prístup k ľuďom s nižším vzdelaním.

Napríklad neučiť ich výpočty a vzorce, ale vštepiť im, aby významnejšie finančné rozhodnutia nerobili sami, ale poradili sa s odborníkmi.

V porovnaní s predchádzajúcimi testovaniami zostáva zachovaný trend zlepšovania investičnej gramotnosti žien, pričom u mužov je vývoj opačný.

Kým u žien výsledok Indexu v porovnaní s prvým meraním stúpol o 4,9 %, muži zaknihovali pokles o 2,4 %. Stále však platí, že muži na Slovensku majú pred ženami náskok a to platí aj v Česku a Poľsku.

Vypĺňali online dotazník

Prieskum uskutočnila pre investičnú platformu Portu už tretíkrát výskumná agentúra Ipsos. Online dotazník vyplnila v decembri minulého roka vzorka 1 050 respondentov.

V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií. Hlavným cieľom bolo zistiť úroveň vedomostí o investovaní, sporení, rizikách výnosov, vplyve inflácie a overiť znalosti o akciovom trhu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anetta ČaplánováMarek Malina.Michal Mešťan