Obranné sily Ukrajiny počas marca 2026 uskutočnili sériu rozsiahlych úderov na ruskú ropnú a palivovú infraštruktúru. Informovalo o tom ministerstvo obrany Ukrajiny. Marcová „kampaň“ podľa ukrajinskej strany patrila k najväčším z hľadiska počtu zasiahnutých strategických cieľov. Terčom sa malo stať päť závodov a desať zariadení ropného sektora vrátane rafinérií, terminálov a prístavov. Útoky sa mali dotknúť aj 14 skladov pohonných hmôt a mazív.
Tieto operácie mali podľa zverejnených informácií narušiť časť ruskej exportnej, spracovateľskej a logistickej infraštruktúry v ropnom sektore a zároveň obmedziť zásobovanie armády palivami. Ich význam podľa ukrajinskej strany spočíva aj v tom, že zasahujú tri kľúčové časti ropného reťazca naraz – spracovanie ropy v rafinériách, vývoz cez prístavy a terminály a skladovanie palív pre vojenskú logistiku. Medzi cieľmi boli podľa ministerstva obrany aj zariadenia slúžiace na dodávky motorovej nafty a leteckého paliva pre ruské sily.
Rafinérie a palivová infraštruktúra
Medzi cieľmi boli rafinérie Albašneft a Afipskij, ktoré podľa ukrajinskej strany patria medzi dôležitých dodávateľov motorovej nafty pre južné zoskupenie ruských síl.
Plyn: Prevádzkovatelia sietí a Európska komisia sa dohodli na novom režime pre Vertical Corridor
Údery mali smerovať aj na rafinérie Saratov a Bashneft-Ufaneftekhim, označované za významné spracovateľské kapacity podporujúce domáce vojenské rezervy Ruska a stabilitu trhu s palivami. Terčom sa mali stať aj rafinérie Kiriši a Jaroslavľ, ktoré sú označované za kľúčových dodávateľov leteckého paliva pre letiská v západnom a severnom vojenskom okruhu Ruska.
Význam týchto útokov spočíva aj v tom, že rafinérie nevyrábajú len exportné produkty, ale aj diesel, benzín a letecké palivá potrebné pre armádu, dopravu a domáci trh. Poškodenie výrobných alebo skladových kapacít tak podľa dostupných informácií neovplyvňuje len vojenské zásobovanie, ale aj logistiku a obchod s ropnými produktmi.
Prístavy a exportné uzly
Medzi cieľmi bol aj námorný prístav Kavkaz v Krasnodarskom kraji pri Kerčskom prielive a ropný terminál Šescharis v Novorossijsku. Tieto zariadenia zohrávajú dôležitú úlohu pri prekládke ropy a palív a podpore operácií ruskej Čiernomorskej flotily. Na pobreží Baltského mora mali byť podľa zverejnených informácií zasiahnuté aj terminál Transnefť Port Primorsk a komplex NOVATEK Ust-Luga, ktoré predstavujú významné články ruskej exportnej energetickej infraštruktúry.
Primorsk a Ust-Luga patria medzi hlavné ruské prístavy na vývoz ropy a ropných produktov. Podľa Reuters Ust-Luga vlani vyviezla 32,9 milióna ton ropných produktov a bežne odbavuje približne 700-tisíc barelov ropy denne. Agentúra zároveň uviedla, že po sérii útokov sa prevádzka v baltických prístavoch výrazne spomalila a približne 40 % ruskej ropnej exportnej kapacity bolo dočasne vyradených.
Zásah prístavov a terminálov tak neznamená len lokálne škody. Môže obmedziť schopnosť Ruska vyvážať ropu a palivá na zahraničné trhy, skomplikovať presun exportu do iných prístavov a znížiť príjmy z vývozu energií. Primorsk je zároveň hlavným ruským exportným uzlom pre diesel. Preprava z oboch baltických prístavov pritom po útokoch podľa Reuters zostala obmedzená.
Sklady palív pre armádu
Útoky sa mali dotknúť aj 14 skladov pohonných hmôt a mazív. Tie slúžia na rýchle dopĺňanie paliva do tankov a obrnených transportérov bezprostredne pred ich nasadením. Sklady sú citlivým článkom vojenskej logistiky, pretože predstavujú posledný stupeň medzi výrobou palív a ich reálnym nasadením v operáciách. Cieľom týchto operácií je podľa ukrajinskej strany oslabiť ruské kapacity v oblasti spracovania ropy, distribúcie palív a zásobovania ozbrojených síl. Ruská strana sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrila.
