Ruská invázia na Ukrajinu bude mať dlhotrvajúce následky na energetické zásoby a trhy, v dôsledku čoho svet čelí prvej „ozajstnej globálnej energetickej kríze“.
Viac o téme: Energetická kríza
Vo svojej novej správe to uvádza Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Obrovským problémom podľa nej zostávajú ťažko zaplatiteľné účty za energie, ktoré sa zvýšili v dôsledku obmedzenia vývozu ropy a plynu. Informuje o tom spravodajský portál BBC
Vládne výdavky sa ešte budú zvyšovať
Agentúra vyrátala, že hodnota vládnych výdavkov na ochranu zákazníkov pred rastom cien je v súčasnosti celosvetovo na úrovni 550 miliárd dolárov a má sa ďalej zvyšovať, najmä v Spojenom kráľovstve a Nemecku.
Dokedy bude trh so zemným plynom napätý? Vývozcovia majú dva odhady
Najefektívnejšiu politiku na ochranu spotrebiteľov pred vplyvom rastúcich cien a meniacej sa energetickej infraštruktúry zaviedli napríklad USA, Japonsko, Južná Kórea či Európska únia.
Ruský podiel na globálnom energetickom obchode do roku 2030 klesne zo súčasných 20 percent na 13 percent, prognózuje tiež IEA.
Vojna urýchlila investície do OZE
Energetickú krízu podľa IEA treba vnímať aj ako bod obratu, ktorý urýchli svetový prechod na zelenú energiu. V správe uvádza, že prvý raz jej prognózy, ktoré sú založené na súčasných cenách a vládnej politike, ukázali, že globálny dopyt po každom fosílnom palive bude buď vrcholiť, alebo dosiahne ustálenú úroveň.
Ani v čase energetickej krízy nevyužívame geotermálne zdroje energie, iniciatíva hovorí o premrhanej príležitosti
Konflikt na Ukrajine urýchlil investície do obnoviteľných zdrojov energie, konštatuje IEA. Zároveň varuje, že na dosiahnutie čistých nulových emisií do roku 2050 by investície do čistej energie museli do roku 2030 presiahnuť štyri bilióny dolárov. Pri súčasnom tempe sa však predpokladá, že dosiahnu len polovicu tejto hodnoty.
(1 EUR = 1,0023 USD)
