Česká Poslanecká snemovňa v stave legislatívnej núdze schválila zákon o regulácii cienpohonných hmôt, informovalo ministerstvo financií ČR. Návrh má vláde umožniť rýchlejšie zasiahnuť pri mimoriadnych výkyvoch na trhu a v prípade potreby regulovať ceny palív formou nariadenia. Zákon teraz posúdi Senát a následne prezident.
Schválená úprava má podľa ministerstva financií posilniť schopnosť štátu reagovať na prudké výkyvy cien benzínu a nafty, ktoré môžu súvisieť napríklad s geopolitickým napätím alebo otrasmi na ropnom trhu. Kabinet argumentuje, že bez možnosti rýchleho zásahu by sa rast cien palív mohol preniesť do nákladov v doprave, priemysle či poľnohospodárstve a následne aj do inflácie.
Vláda má získať možnosť rýchlejšieho zásahu
Kľúčovou zmenou je, že vláda by po novom mohla ceny pohonných hmôt regulovať priamo nariadením. Podľa ministerstva financií ide o pružnejší a právne silnejší nástroj než doterajšie cenové výmery vydávané formou opatrenia všeobecnej povahy.
Česko zaviedlo cenový strop na pohonné látky. Aká bude maximálna prípustná cena za benzín a naftu?
Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že cieľom návrhu je vytvoriť mechanizmus, ktorý by štát mohol využiť pri výnimočných situáciách na trhu s palivami. Podľa nej má ísť o nástroj na ochranu domácností a firiem pred dôsledkami vývoja, ktorý samy nedokážu ovplyvniť.
Nová úprava nadväzuje na existujúce opatrenia
Nová právna úprava má doplniť súčasné nástroje, ktoré štát využíva pri raste cien palív. Ide najmä o kontroly marží, daňové opatrenia, ako aj mechanizmy vyplývajúce z energetického zákona a zákona o núdzových zásobách ropy.
Na rastúce ceny palív reaguje aj Česko. Marže distribútorov budú zastropované a zníži sa aj spotrebná daň na naftu
Podobný model Česká republika využila už v roku 2022 pri regulácii cien elektriny a plynu. Aktuálne schválený zákon má tento prístup rozšíriť aj na pohonné hmoty, predovšetkým benzín a naftu.
Regulácia má byť časovo obmedzená
Podľa návrhu má byť cenová regulácia časovo obmedzená najviac na 12 mesiacov. Vláda by zároveň mala priebežne vyhodnocovať, či dôvody na jej ďalšie uplatňovanie naďalej trvajú.
Schválením v Poslaneckej snemovni sa legislatívny proces nekončí. O návrhu bude ešte rokovať Senát a následne poputuje na podpis prezidentovi.
