Ešte donedávna sme si účty za elektrinu predstavovali ako nemennú položku – zaplatíte fixnú cenu a tým to končí. Tento model sa však môže čoskoro zmeniť. Európska komisia totiž pripravuje zásadnú reformu, ktorá môže priniesť lacnejšiu elektrinu v čase jej prebytku. Znamená to jediné: ceny elektriny už nemusia byť rovnaké počas celého dňa a domácnosti budú môcť reálne ušetriť na energiách bez zníženia komfortu.
Za novým prístupom stojí rastúci podiel obnoviteľných zdrojov, ako sú fotovoltika či veterné elektrárne, ktoré vyrábajú energiu v závislosti od počasia. Keď je slnko alebo vietor silný, elektriny je nadbytok, a práve vtedy by mala byť najlacnejšia. Naopak, v čase špičky môže zdražieť. Tento systém, známy ako dynamické ceny elektriny, už dnes funguje na trhoch, no pre bežné domácnosti zatiaľ zostáva skôr neznámou.
Ako presne budú fungovať flexibilné tarify, koho sa oplatí využiť a či sa musíme pripraviť na „nočné pranie“, vysvetľuje energetický analytik Radovan Potočár. V rozhovore približuje, kedy sa tieto zmeny dostanú aj na Slovensko, aké úspory môžu domácnosti očakávať a pre koho bude tento systém skutočne výhodný.
V článku sa dozviete:
- prečo sa ceny elektriny budú meniť počas dňa
- kedy môže byť elektrina najlacnejšia
- ako fungujú dynamické tarify a pre koho sa oplatia
- koľko môžu domácnosti reálne ušetriť
- či budeme musieť meniť návyky (napr. prať v noci)
- kto zo zmien vyťaží najviac a komu sa neoplatia
- kedy sa nový systém dostane aj na Slovensko
- aké technológie budete potrebovať (smart meter, automatizácia)
Európska komisia hovorí o lacnejšej elektrine v čase jej prebytku. Ako si to má bežný človek predstaviť v praxi? Znamená to, že ceny elektriny sa budú meniť v priebehu dňa?
Na krátkodobých trhoch s elektrinou dochádza k výrazným výkyvom, ktoré sa v poslednom čase ešte zintenzívňujú. Napríklad na slovenskom dennom trhu, ktorý organizuje OKTE, sme tento rok videli ceny okolo +500 eur/MWh, ale aj -500 eur/MWh – teda situácie, keď odberateľ za spotrebu de facto dostával zaplatené. Od začiatku roka bolo na dennom trhu už okolo 100 hodín so zápornou cenou elektriny. A často sa cena pohybuje aj okolo nuly.
ÚRSO žiada zmenu cenotvorby elektriny v EÚ, cena plynu pre domácnosti nebude dramaticky rásť
Takýchto situácií pribúda naprieč Európou najmä pre rastúci podiel obnoviteľných zdrojov. Keď sa slnečný či veterný deň stretne s nízkym dopytom, napríklad cez víkend, elektriny je prebytok a jej cena klesá až do mínusu, keďže ju nie je kam uložiť.
Ceny elektriny sa teda v priebehu dňa menia už dnes, no pre bežné domácnosti to zatiaľ nie je relevantné, keďže majú fixované ceny. Z výkyvov však vedia ťažiť odberatelia, ktorí dokážu svoju spotrebu prispôsobiť – záujem o takéto dynamické nastavenie podľa ÚRSO rastie najmä medzi firmami, hoci nejde o riešenie vhodné pre každého.
Kedy sa tieto zmeny môžu dostať k slovenským domácnostiam?
Pár domácností na Slovensku už dynamické ceny využíva aj dnes, no pre väčšinu zatiaľ nemajú veľký zmysel, najmä kvôli energopomoci. Kľúčové bude zreálnenie cien elektriny. Keď sa cenotvorba vráti k štandardným regulovaným cenám bez dotácií, domácnosti začnú mať väčšiu motiváciu uvažovať nad dynamickými tarifami či úspornými opatreniami.
Dôležitý bude aj postoj regulátora ÚRSO, ktorý chce dynamické ceny podporiť a už predstavil návrhy zmien, tie sa však ešte finalizujú. Nevyhnutným predpokladom je aj zavedenie inteligentných meracích systémov (IMS). Ich financovanie zabezpečujú distribučné spoločnosti, no ich náklady sa prirodzene premietajú do regulovaných taríf obsiahnutých v koncovej cene elektriny.
Môžu domácnosti reálne ušetriť bez toho, aby ich to nejako výrazne obmedzovalo?
Rozhodne to nie je riešenie pre všetky domácnosti. Dynamické ceny elektriny budú dávať zmysel najmä pre menšiu skupinu domácností, ktoré vedia svoju spotrebu aspoň čiastočne prispôsobiť v čase a zároveň majú vyššiu spotrebu elektriny. Typicky ide o rodinné domy s technológiami ako tepelné čerpadlo, fotovoltika či nabíjanie elektromobilu, kde sa dá spotreba flexibilne presúvať – ideálne automatizovane.
Štát podľa Sakovej chce získať väčšinu v Slovenských elektrárňach, ministerka sa vyjadrila aj k novým pravidlám energopomoci
Pre bežné domácnosti v bytových domoch však táto téma pravdepodobne nebude veľmi relevantná. Ich spotreba elektriny je nižšia a väčšina nákladov súvisí s kúrením, ktoré býva zahrnuté v poplatkoch účtovaných správcami domov. Možnosti prispôsobovať spotrebu elektriny sú navyše obmedzené – napríklad chladnička musí fungovať nepretržite a posúvanie prevádzky spotrebičov na noc môže byť v praxi aj rušivé.
O akých úsporách sa bavíme – pár eur mesačne alebo výraznejšie sumy?
Závisí to od celkovej spotreby konkrétnej domácnosti, charakteru tejto spotreby a od cien elektriny. V prípade bežnej domácnosti v typickom panelovom dome je za súčasných podmienok potenciál úspor veľmi malý. Ak ale rátame so scenárom, že skončí energopomoc a do úvahy berieme veľký rodinný dom s elektrickým kúrením a elektromobilom, potenciál úspor je veľký, pokojne v desiatkach eur mesačne.
Bude to znamenať, že si budeme musieť púšťať práčku, umývačku alebo nabíjať elektromobily v „lacných hodinách“, napríklad v noci?
Zjednodušene povedané áno – nebude to síce povinnosť, ale k zmene odberateľského správania vznikne silná ekonomická motivácia.
Dá sa lacnejšie využívanie energií vyriešiť automatizáciou domácnosti, alebo to bude skôr na disciplíne ľudí?
Automatizácia je v praxi jediná schodná cesta. Preto je využívanie dynamických cien témou hlavne pre moderné domácnosti so zavedenými smart riešeniami. Minimálnym predpokladom je vybavenosť spotrebičmi, ktorých štart sa dá načasovať. Ideálny je však systémový prístup a komplexný energetický manažment, ktorý integruje rôzne prvky domácnosti do jedného celku. Takéto systémové riešenia už na trhu sú.
Sú slovenské domácnosti technologicky pripravené na flexibilné tarify (napr. smart metre, aplikácie)?
V každej z týchto oblastí by ešte určite boli potrebné investície. A každý náklad musí niekto zaplatiť. Na Slovensku je v súčasnosti nainštalovaných menej ako pol milióna inteligentných elektromerov. Zavádzanie smart metrov je síce na distribučných spoločnostiach, ale náklady sa samozrejme prejavia v distribučných poplatkoch.
Obnoviteľné zdroje vytvárajú tisíce pracovných miest, do roku 2030 ich môžu pribudnúť desaťtisíce
Problém sa pritom črtá už aj s doposiaľ zavedenými IMS, ktoré fungujú prevažne na 2G technológií. Tú však budú operátori postupne vypínať. Druhou oblasťou potrebných investícií sú samozrejme aj energetické zariadenia a spotrebiče v domácnostiach a spolu s tým vybavenosť domácností nástrojmi na energetický manažment.
Tento model má podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov. Prečo je to dôležité?
Fotovoltické a veterné elektrárne, ktorých je do sietí pripojených čoraz viac, majú premenlivú výrobu závisiacu od počasia. A to je hlavný faktor, ktorý spôsobuje veľké cenové výkyvy na krátkodobých trhoch. Rozkolísaná produkcia týchto zdrojov znamená úplne nové výzvy pre prevádzkovateľov sústav, ale popri tom sa otvárajú aj príležitosti, napríklad pre batériové úložiská alebo práve pre odberateľov s dynamickými cenami elektriny.
Existuje riziko, že ceny budú naopak v niektorých hodinách výrazne vyššie než dnes?
Ceny elektriny na spotovom trhu lietajú v stovkách eur už dnes a hoci sú okamihy, kedy padajú hlboko do mínusu, v čase vysokého dopytu a nízkej výroby obnoviteľných zdrojov ceny vyskakujú vysoko. Takáto volatilita môže s ďalším rozvojom obnoviteľných zdrojov ešte rásť, ale na druhej strane pribúdajú aj riešenia, ktoré by mali pôsobiť opačným smerom a výkyvy tlmiť. Ide o využívanie dynamických cien, teda prispôsobovanie odberu, ale aj o spomínaný rozvoj batériových úložísk a rôzne ďalšie technologické riešenia, vrátane tzv. Agregácie flexibility.
Môže byť tento systém pre niektoré skupiny (napr. seniorov) komplikovaný?
Určite áno. Pre niektorých odberateľov systém jednak nemusí vôbec dávať zmysel a zároveň pre nich môže byť príliš komplikovaný. Určite by preto mala zostať zachovaná možnosť využívať aj súčasný model postavený na pevných cenách.
Ako bude podľa vás vyzerať bežná domácnosť o 10 rokov v súvislosti so spotrebou energie? Bude raz úplne bežné, že dom „sám rozhodne“, kedy spotrebiče zapne?
Postupne bude určite pribúdať domácností s integrovaným energetickým manažmentom a systémovými riešeniami, pravdepodobne aj s čoraz väčším zapojením umelej inteligencie. Na pozadí a bez priameho zapojenia spotrebiteľa tak možno bude riadený elektrický ohrev vody alebo fungovanie tepelného čerpadla, čo v moderných domácnostiach už začína platiť dnes.
EK prijala pravidlá, ktoré majú zrýchliť proces zmeny dodávateľa elektriny na jeden pracovný deň
Každý človek však bude určite požadovať komfort, aby sám rozhodoval o tom, kedy použije spotrebiče nevyhnutné pre bežné fungovanie. V súvislosti s klimatickými zmenami zároveň očakávam čoraz väčší dôraz na chladenie, teda intenzívnejšie nasadzovanie klimatizácií a tepelných čerpadiel.
Ako veľmi sú ceny energií v Európe závislé od geopolitickej situácie vo svete, napríklad na Blízkom východe?
Previazanosť je veľmi úzka, čo ukázala aj aktuálna kríza vzniknuvšia na prelome februára a marca. V súčasnosti tvoria dovozy skvapalneného plynu zhruba polovicu celkových importov plynu do EÚ, takže dianie na Blízkom východe ovplyvňuje európske ceny plynu ešte výraznejšie, než v minulosti. Vývoj na trhu s plynom sa prelieva aj do cien elektriny, hoci roky diskutovanou témou je, ako túto prepojenosť obmedziť.
Mnohí ľudia nerozumejú tomu, ako sa vlastne tvorí cena elektriny. Viete vysvetliť, čo ju najviac ovplyvňuje?
Základným parametrom je vzťah medzi ponukou a dopytom v danom okamihu. Špecifikom elektriny v porovnaní s inými statkami je, že jej spotreba a výroba musia byť priebežne takmer úplne presne vyrovnané. Koľko elektriny sa v danej chvíli vyrobí, toľko sa jej musí spotrebovať a naopak.
Svet musí urýchliť prechod na čistú energiu, vyzval prezident COP31
Ak teda v určitom momente existuje veľký dopyt, napríklad v pracovný deň podvečer, a jadrové elektrárne už viac vyrábať nevedia, slnko a vietor viac poskytnúť nevedia, kľúče od miešačky majú v ruke prevádzkovatelia flexibilných zdrojov, teda hlavne plynových elektrární. Tie je možné podľa potreby rýchlo zapnúť a vypnúť a tak uspokojiť okamžitý dopyt. Tým pádom sú práve tieto flexibilné zdroje určujúce pre celú cenotvorbu.
