Vyplýva to z tretej správy o stave energetickej únie zverejnenej v piatok Európskou komisiou.
V energetickej bezpečnosti ostáva Slovensko jednou z najzraniteľnejších krajín EÚ v prípade prerušenia plynových dodávok. Vyplýva to z tretej správy o stave energetickej únie zverejnenej v piatok Európskou komisiou (EK). EK definuje energetickú bezpečnosť ako neprerušovanú fyzickú dostupnosť energetických produktov na trhu za ceny, ktoré sú prijateľné pre všetkých spotrebiteľov, sú ekologicky čisté a smerujú k trvalo udržateľnému rozvoju. O správe informovalo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Správa o stave energetickej únie hodnotila aj pokrok jednotlivých členských krajín. Podľa nej výrobná kapacita elektriny na Slovensku prevýšila ciele EÚ na rok 2020, pričom veľkoobchodné ceny elektriny boli v rokoch 2013 až 2016 nižšie ako európsky priemer, ceny plynu boli porovnateľné. Pokiaľ ide o emisie, Slovensko v porovnaní s rokom 1990 výrazne znížilo emisie skleníkových plynov, a to až o 44,8 % v roku 2016, čo je dvakrát viac ako priemer EÚ. Kvalita ovzdušia ale na Slovensku naďalej vyvoláva obavy. Externé zdravotné náklady spôsobené znečistením ovzdušia na Slovensku sa odhadujú na viac ako 3 mld. eur ročne.
Správa ďalej konštatuje, že elektromobilita z hľadiska počtu registrovaných elektrických vozidiel rastie, Slovensko vybudovalo základnú sieť rýchlodobíjacích staníc. Za posledné tri roky počet elektrických nabíjacích staníc na Slovensku vzrástol z 50 v roku 2014 na celkový počet 335 v roku 2016.
EK vyzdvihla konkrétne projekty na Slovensku v rámci investícií do oblastí čistej energie. Spomenula pritom projekt Zelená domácnostiam, ktorý domácnostiam poskytuje dotácie na inštaláciu fotovoltických zariadení, projekt rekonštrukcie kotolne v Brezovej pod Bradlom a nakoniec Bratislavský kohézny fond, ktorý umožnil zaobstarať 120 nových nízkopodlažných trolejbusov šetrných k životnému prostrediu.
Podľa zverejnenej tretej správy o stave energetickej únie sa transformácia Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť stáva novou realitou a vďaka pokroku dosiahnutému v roku 2017 je EÚ na správnej ceste k splneniu cieľov projektu energetickej únie. „Energetická únia bude úspešná len vtedy, ak budeme všetci ťahať za jeden povraz. Naším cieľom zostáva dobudovať ju do ukončenia mandátu súčasnej komisie. V roku 2019 energetická únia nesmie byť len politickou iniciatívou, ale musí byť každodennou realitou s konkrétnymi výhodami pre ľudí. To si vyžaduje, aby sme zaangažovali celú spoločnosť a aby všetci aktéri prevzali svoj diel zodpovednosti. Práve preto vidím budúci rok v oblasti energetickej únie ako rok angažovanosti,“ povedal podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič.
