Miroslav Wlachovský sa v Okne do sveta rozpráva s diplomatom a odborníkom na energetiku Urbanom Rusnákom o energetickej závislosti Slovenska na Rusku a nevyhnutnosti strategickej diverzifikácie zdrojov.
„Slovensko sa dlhé desaťročia viezlo na vlne energetického komfortu, ktorý nám garantovala infraštruktúra vybudovaná ešte v časoch socializmu. Československo bolo nielen pod jadrovým, ale aj energetickým dáždnikom Sovietskeho zväzu,“ pripomína diplomat a odborníkom na energetiku Urban Rusnák.
Wlachovský: Orbán hrá nebezpečnú hru so strachom, maďarské voľby s najšpinavšou kampaňou v modernej histórii krajiny - ROZHOVOR
V momente, keď sme sa podľa Rusnáka vymanili zo sovietskeho vplyvu a politicky a bezpečnostne sme sa orientovali iným smerom, neurobili sme dosť krokov na to, aby sme sa odrezali od tej pupočnej šnúry, ktorá nás viazala k tomu ruskému priestoru.
Neodhodlala sa na to žiadna z ponovembrových vlád a jedným z faktorov bolo že Slovensko sa geograficky nachádza na hlavnej tepne, ktorou prúdil plyn a ropa do Európy. „Veľmi príjemným prínosom pre štátny rozpočet“ boli tranzitné poplatky a ďalším plusom bolo, že Slovensko tranzitovalo ďalej na západ 20- až 25-násobok našej vlastnej spotreby, čo bolo z hľadiska našej energetickej bezpečnosti výhodné.
Urban Rusnák v podcaste Okno do sveta
Zásobovanie Európy energetickými surovinami z Ruska sa podľa Rusnáka javilo ako výhodné riešenie pre všetky strany. „Mysleli sme, že to je správne, že budujeme vzájomnú závislosť. Rusi potrebovali predávať, iní potrebovali kupovať. Obojstranne výhodná spolupráca,“ hovorí, ale dodáva, že už prvá energetická stratégia Ruskej federácie prijatá ešte v období prezidenta Borisa Jeľcina predpokladala použitie energetických surovín ako nástroja politického nátlaku voči bývalým sovietskym krajinám.
Rusnák pripomína že Rusko, skutočne túto politiku použilo voči pobaltským štátom, ktoré nakoniec odstrihlo od dodávok energií. „My sme to na Slovenskudlhé roky ignorovali, Maďari budovali nové prepojenia a zásobníky, Česi nový ropovod, Poliaci LNG terminály a my sme boli spokojní,“ skonštatoval s tým, že v potom v januári 2009, ako vedľajší efekt sporu medzi Ruskom a Ukrajinou o cenu plynu, prestal plyn na Slovensko tiecť. „Pamätám si ten šok na slovenskej politickej scéne a aj priemyselného establishmentu, že ako je to možné, že ten plyn prestal prúdiť,“ doplnil.
To, že Ruská federácia začala používať energie ako zbraň, si podľa Miroslava Wlachovského človek musel všimnúť už najneskôr v roku 2008 pri plynovej kríze. „Už vtedy mali blikať všetky kontrolky,“ hovorí.
Slovensko pritom nie je bezpečné ani z hľadiska jadrovej energetiky. Po dostavbe štvrtého bloku Mochoviec bude jadro bude pokrývať takmer 80 percent výroby elektriny. Hoci ide o čistý a stabilný zdroj, prináša so sebou obrovské riziko technologickej závislosti, pretože naše reaktory sú plne závislé na ruských náhradných dieloch.
„Pokiaľ by sa tieto technológie dostali pod sankčný zoznam Spojených štátov, Slovensko by sa ocitlo medzi mlynskými kameňmi,“ varuje Rusnák.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo energetika nie je len o číslach na faktúrach, ale predovšetkým o geopolitike a strategickom prežití štátu
- kto bol zodpovedný za odstavenie dodávok plynu z Ruska v januári 2009
- prečo bola plynová kríza v roku 2009 diplomatickým debaklom Slovenska
- prečo nás môže odstavenie ruských súčiastok ochromiť slovenskú jadrovú energetiku
- prečo sme ignorovali varovné signály z Moskvy
- prečo je maďarská energetická diplomacia napriek politickým sporom mimoriadne efektívna
