Elektrina ako páka v spore o ropu: Odborníci kritizujú postup vlády - VIDEO

Príbeh českej energetickej diverzifikácie sa od toho slovenského začal líšiť už v 90. rokoch, keď si Česká republika vybudovala kľúčové infraštruktúrne alternatívy.
Núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu
Reprofoto: www.youtube.com.
Masívny výbuch na Malte po výbuchu továrne na pyrotechniku
Zdroj: X Mundo en Cenflcto

Ficova vláda čelí ostrej kritike pre hrozby obmedzenia dodávok elektriny na Ukrajinu. Podľa odborníkov je prenášanie zodpovednosti za zastavenie dodávok ropy na krajinu v aktívnom vojnovom konflikte morálne pochybné. Takéto konanie je navyše v rozpore s princípmi energetickej bezpečnosti.

Po prerušení dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba, ktorý prechádza ukrajinským územím, slovenská vláda avizovala možnosť recipročných krokov v podobe obmedzenia dodávok elektriny Ukrajine. Tento spor však prerástol hranice energetiky a stal sa otázkou medzinárodného postavenia Slovenska, uviedli energetický expert Radovan Potočár a politológ Martin Jirušek v diskusii internetovej televízie PubliQ.

Nátlak v čase vojny: Morálny rozmer sporu

Prerušenie dodávok ropy cez ropovod Družba na Slovensko sa stalo aktuálnou politickou kauzou. Politológ Jirušek vníma v tomto spore hlboký morálny aj bezpečnostný rozmer.

Z etického hľadiska považuje za neprípustné, aby predstavitelia štátu využívali hrozby obmedzením dodávok elektriny ako formu nátlaku na krajinu, ktorá čelí brutálnej ruskej agresii a cielenému ničeniu svojej kritickej infraštruktúry. Jirušek označuje prenášanie zodpovednosti za výpadky surovín na napadnutý štát, ktorý sa bráni agresorovi, za jednoznačne amorálne.

Analytik Radovan Potočár v tejto súvislosti pripomenul, že ruské útoky systematicky mieria na civilné ciele: „Ruské útoky smerujú aj na civilnú infraštruktúru, ktorá nesúvisí priamo s vojenskými cieľmi,“ hovorí.

Hrozby slovenskej vlády tak prichádzajú v čase, keď sa Ukrajina snaží udržať v prevádzke základné energetické systémy pre civilné obyvateľstvo.

Energetická bezpečnosť a pravidlo n-1: Riziko vojnového tranzitu

Okrem morálneho rozmeru má tento spor aj technickú stránku – otázku energetickej bezpečnosti a toho, ako má štát nastavené svoje rizikové scenáre. Z pohľadu energetickej bezpečnosti a princípu „riadneho hospodára“ je navyše strategickou chybou stavať stabilitu krajiny na dodávkach vedúcich cez aktívnu vojnovú zónu. Skutočná bezpečnosť by sa mala opierať o pravidlo n-1.

Toto základné pravidlo energetickej bezpečnosti hovorí, že systém musí byť navrhnutý tak, aby fungoval bez prerušenia aj v prípade výpadku jedného kľúčového prvku. Zotrvávanie v závislosti od rizikových trás z Ruska a ich posilňovanie je preto z hľadiska energetickej logiky nielen nerozumné, ale aj nebezpečné. Podľa Jirušeka je nepochopiteľné, prečo vláda stále trvá na rizikových dodávkach.

„Tam, kde prebieha aktívny a brutálny vojnový konflikt, je z hľadiska energetickej bezpečnosti a z pohľadu riadneho hospodára takáto situácia eventualitou, s ktorou by riadny hospodár nemal pracovať. To znamená, že sa sám seba pýtam: prečo teda vláda Slovenskej republiky alebo napríklad aj Maďarska stále trvá na tom, že bude mať dodávky z krajiny, ktorá vedie túto vojnu? Vzhľadom na to, že k Západu formálne prináležíme – a z tohto pohľadu aj Slovensko a Maďarsko – prečo sa teda stále spoliehame na tieto dodávky?“, skonštatoval Jirušek.

Zároveň dodal, že Slovensko dnes nie je fyzicky závislé výhradne na ukrajinskej ceste, keďže v prípade plynu aj ropy má k dispozícii alternatívne trasy od neruských dodávateľov.

Slovensko na chvoste diverzifikácie: Premárnený čas a kľučkovanie

Napriek tomu, že diverzifikácia je v Európe kľúčovou témou, Slovensko spolu s Maďarskom podľa Radovan Potočára zaostávajú: „Reálne patríme spolu s Maďarskom na chvost krajín z hľadiska diverzifikácie, stále podstatná časť plynu a väčšina ropy pochádza z Ruska.“, uviedol.

Ukazuje sa, že Slovensko premárnilo drahocenný čas na prázdne deklarácie namiesto reálnych činov. V kľúčových momentoch tvorby sankcií či legislatívy o ruskom plyne sme namiesto dialógu s partnermi v Európskej únii často kľučkovali alebo pri rokovacom stole úplne chýbali. Príležitosť na technické posilnenie ropovodu Adria tak nahradila snaha o získavanie ďalších výnimiek, čím sa krajina strategicky vyhla riešeniu podstaty problému.

Veľa zastalo na úrovni slov, že Slovensko bolo častokrát pri v pozícii toho, kto dáva nohu do dverí alebo ani nejde za rokovací stôl. Ako sme videli, napríklad pri 18. sankčnom balíku alebo pri legislatíve, ktorá zakázala dovoz ruského plynu. Pritom sú tu témy, ktoré reálne sú problémami treba ich riešiť, ale riešiť ich vieme s partnermi s tými, ktorými aj tvoríme sankcie s tými, s ktorými tvoríme legislatívu tu Slovensko mnohých debatách chýbalo.“, dodal energetický expert.

Český príbeh úspechu: Odpútanie sa od Ruska začalo včas

Príbeh českej energetickej diverzifikácie sa od toho slovenského začal líšiť už v 90. rokoch, keď si Česká republika vybudovala kľúčové infraštruktúrne alternatívy. Vďaka tomu po začatí invázie na Ukrajinu v roku 2022 neriešila otázku fyzického prežitia, ale primárne zmluvnú – kontraktuálnu závislosť.

Ten príbeh je rozdielny aj v tom, že na Slovensku dlhodobo pretrvávala hlavne závislosť od plynu, čo je podstatne väčší problém, pretože diverzifikácia v prípade plynu je kvôli povahe tejto komodity oveľa ťažšia. Na Slovensku prišiel ten povestný ‚budíček‘ až s plynovou krízou v roku 2009, zatiaľ čo v Česku sa to riešilo o niečo skôr. Preto sa v Česku po začiatku invázie riešilo hlavne to, kde získať nové kontrakty, a neriešili sa nejaké krízové scenáre.“, uviedol Jirušek.

Podľa politológa bola Česká republika  pripravená na diverzifikáciu strategických energetických surovín  skôr a mohla sa aj rýchlo preorientovať na dovoz LNG zo západného smeru, kde má pološtátna spoločnosť ČEZ zaistené kapacity aj po roku 2027.

Významný prerod nastal aj v ropnom sektore: rafinéria v Litvínove, vlastnená skupinou Orlen Unipetrol, definitívne ukončila odber z ropovodu Družba a vlani na jar prešla na alternatívne zdroje.

Celkovú transformáciu napokon zavŕšila oblasť jadra, kde elektrárne Temelín aj Dukovany nahradia ruské palivo dodávkami od spoločností Westinghouse a Framatome.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Viac k osobe: Martin JirušekRadovan Potočár