Mimoriadna schôdza o kompenzáciách za drahé energie sa neotvorila ani na druhý pokus

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
NR SR: Rokovanie 97. schôdze
Hlasovanie pred začatím rokovania mimoriadnej 97. schôdze Národnej rady SR o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia NR SR o kompenzačných opatreniach súvisiacich s rastom cien energií. Bratislava, 21. júl 2023. Foto: SITA/Milan Illík
  • aktualizované 22. júla, 10:32

Poslanci Národnej rady SR ani na druhý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu o kompenzačných opatreniach súvisiacich s rastom cien energií. Plénum nebolo znova uznášaniaschopné, prezentovalo sa len 48 poslancov.

Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný treba nadpolovičnú väčšinu poslancov, teda 76. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) tak ukončil 97. schôdzu Národnej rady SR.

Ceny energií

Jediným bodom programu, ktorý poslanci mali prerokovať, bol návrh skupiny 30 poslancov na prijatie uznesenia NR SR o kompenzačných opatreniach pre samosprávy súvisiacich s rastom cien energií. Predseda NR SR Boris Kollár vyhlásil ďalší pokus o otvorenie schôdze o hodinu.

V piatok sa pri prvom pokuse otvoriť mimoriadnu schôdzu, ktorú iniciovalo 30 poslancov okolo predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, prezentovalo 57 poslancov, pri druhom pokuse to bolo 60 zákonodarcov. Parlament teda nebol uznášaniaschopný.

Kompenzácie pre samosprávy

Strana Smer-SD sa prostredníctvom schôdze pokúša požiadať úradnícku vládu, aby uvoľnila kompenzáciu 108 miliónov eur pre obce, mestá a samosprávy. Ak sa im finančne nepomôže, situácia sa podľa Fica dramaticky zhorší. V štátnom rozpočte na rok 2023 je schválená rezerva vo výške 860 miliónov eur práve na kompenzácie vysokých cien energií.

„Bola dohoda, že z týchto peňazí pôjde 200 miliónov práve pre mestá, obce a vyššie územné celky, ale k tomu nedošlo,“ tvrdí Fico.

Samosprávy volajú o pomoc

Mimoriadnu schôdzu žiadali najmä predstavitelia samospráv. Združenie SK8 a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)vyzvali poslancov Národnej rady SR, aby podporili otvorenie mimoriadnej parlamentnej schôdze ku kompenzácii cien energií pre samosprávy, mestá a obce. Združenia trvajú na tom, aby poslanci hlasovali za predložené opatrenia.

Predseda ZMOS Jozef Božik uviedol, že v samosprávach žijú sympatizanti všetkých politických strán, preto by podľa neho poslanci nemali prihliadať na to, kto mimoriadnu schôdzu zvolal. O pomoc požiadali aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. „Mimoriadne rokovanie parlamentu okamžite nevyrieši 108 miliónov eur preto, lebo ide o uznesenie, ktoré len ukladá úradníckej vláde odporúčanie, aby to, čo bolo sľúbené a schválené, vyplatila. Od prezidentky SR žiadame, aby sa do toho vložila preto, aby premiér Ľudovít Ódor bol ochotný predložiť skrátené legislatívne konanie do parlamentu,“ vysvetlil Božik.

Ministerstvo financií v tlačovej správe informovalo, že úradnícka vláda v súčasnosti nevie garantovať rozdiskutovanú pomoc pre samosprávy, ktorá bola garantovaná vládou Eduarda Hegera (Demokrati). Ten tvrdí, že jeho vláda peniaze na kompenzácie pre samosprávy vyčlenila. „Ešte ako predseda vlády som vyčlenil 200 miliónov eur na pomoc samosprávam, už takmer polovica z nich bola vyplatená za mojej vlády. Zvyšné peniaze sú k dispozícii, nachystané v schválenom štátnom rozpočte. Práve preto vyzývam úradnícku vládu, aby urýchlene rozhodla o ich vyplatení. Stačí na to jeden podpis,“ reagoval bývalý premiér Eduard Heger (Demokrati). Odklad vyplatenia pomoci v tejto situácii podľa neho vytvára priestor pre populistov okolo Fica, ktorí túto tému zneužívajú v predvolebnej kampani.

Premiér Ľudovít Ódor poprosil zástupcov územnej samosprávy o zdržanlivý postoj do 15. augusta. Vtedy by podľa premiéra malo byť zreteľnejšie vidieť, či budú k dispozícii prostriedky aj na kompenzáciu cien energií pre mestá, obce a samosprávy.

Situácia v rezorte vnútra

Druhá mimoriadna schôdza sa mala zaoberať situáciou v rezorte vnútra. V návrhu poslanci strany Smer-SD žiadajú premiéra Ľudovíta Ódora, aby z funkcie odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana, ako aj riaditeľa policajnej inšpekcie Petra Juhása.

Ako dôvod opoziční poslanci uvádzajú odvolanie povereného ministra vnútra Ivana Šimka z postu preto, že nesúhlasil s menovaním obvineného vyšetrovateľa NAKA do funkcie na Úrade inšpekčnej služby, ktorý vedie trestné stíhanie tohto vyšetrovateľa. Ako uvádzajú poslanci okolo Fica v návhu uznesenia, súčasná situácia v rezorte vnútra je neudržateľná.

„Tým, že prezidentka Zuzana Čaputová odobrala poverenie Ivanovi Šimkovi, dala rezort vnútra pod plnú politickú kontrolu predsedovi vlády Ľudovítovi Ódorovi, ktorý návrhom na odvolanie Ivana Šimka vyslovil plnú podporu prezidentovi Policajného zboru Štefanovi Hamranovi a riaditeľovi ÚIS Petrovi Juhásovi. Prezident PZ Štefan Hamran sa fakticky stal ministrom vnútra SR,“ píše sa v návrhu uznesenia.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Boris KollárEduard HegerIvan ŠimkoJozef BožikĽudovít ÓdorPeter JuhásRobert FicoŠtefan HamranTomáš TarabaZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie NAKA Národná kriminálna agentúraNárodná rada SRSMER-SDÚIS Úrad inšpekčnej službyZdruženie samosprávnych krajov SK8ZMOS Združenie miest a obcí Slovenska