„Veľkou chybou na Slovensku je, že príchodom každej novej vládnej garnitúry prichádzajú noví ľudia s ‚fantastickými‘ ideami. Tie staré akoby neboli dobré, len preto, že to boli ľudia z inej politickej garnitúry, ktorá bola predtým. Možno by bolo dobré, aby sa podobne ako u prezidentky, ktorá organizovala stretnutie všetkých bývalých prezidentov, tak urobilo aj na vláde.“
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Uviedol v rozhovore pre agentúru SITA dlhoročný politický marketér Ľubomír Ščasný. V poradenstve v oblasti politického marketingu pôsobí od revolúcie a bol radcom počas vlád Mikuláša Dzurindu, Roberta Fica, ale aj Igora Matoviča, keď bol vedúcim zboru poradcov vtedajšieho premiéra. Okrem iného presadzoval viaceré inovatívne spôsoby prezentácie Slovenska voči zahraničiu. Rozprávali sme sa s ním o tohtoročnej volebnej kampani, ale aj o tom, ako predísť „gréckej ceste“, ktorá hrozí Slovensku.
Kandidátky a kandidáti pre predčasné voľby 2023 na Slovensku (24 strán, hnutí a jedna koalícia)
V sobotu máme predčasné parlamentné voľby a posledné týždne sme boli bombardovaní odkazmi jednotlivých politických strán. Vy, ako politický marketér, ako hodnotíte samotný priebeh kampane?
Vždy to bolo o tom, že politickí lídri v minulosti šli do kampane ponúkať ľudom niečo, čo pre nich chcú urobiť. Dnes sa politický marketing zvulgarizoval a ide sa po povrchu.
Ľudia by si mali uvedomiť, čo títo politici hovoria, dokonca aj klamú. Mne sa až rozum zastaví ako tí politici, ktorí predstúpia pred médiá už vopred vedia, že novinárom idú rozprávať klamstvo, aj tým voličom hovoriť klamstvo a oni vedia, že to je klamstvo.
Takýchto politikov musíme poslať preč. Vy keď zistíte, že som prišiel za vami, aby som vám hovoril klamstvo a prišiel som vás presviedčať, že moje klamstvo je pravda a vy to zistíte, tak čo si budete myslieť o mne.
Bolo viac príkladov, keď napríklad politik obviňoval druhého zo zmeny volebného systému, na čo nemal žiadne dôkazy. Alebo z tajných účtov na Belize, a pritom nemal takisto žiadny dôkaz. Mali by si ľudia dávať veľký pozor na to, čo im tí politici hovoria.
Nie je to aj dôsledok toho, že nie všetci ľudia sú dostatočne politicky vzdelaní. Pozerá sa viac na vulgarizmy, alebo dokonca aj na fyzické útoky, ako na obsah. Čo si máme o tomto myslieť?
Problém je v tom, že dnes sa volebná kampaň zvrhla na to, že čím viac som v médiách, tým by ma mali ľudia viac voliť. To je jedno, či sa niekde pobijem, či mi budú hádzať vajcia na hlavu.
Ak ľudia volia takýchto ľudí do najvyššieho zákonodarného zboru, tak neviem čo mám na to povedať. Ja nepoznám krajinu, kde by bývalý premiér prišiel v nejakom spotenom tričku s ampliónom a začal ohrozovať tlačovku svojho politického súpera.
Nehrozí nám, že v nadchádzajúcich voľbách sa bude voliť na základe vášne a nie rozumu? Nemyslíte si, že niektorí občania, keď sa na druhý deň po voľbách zobudia, nechytia sa za hlavu a povedia: „Bože môj“, čo som volil?
Veľká pravda je na tom, čo všetci politickí marketéri hovoria, že politik by u občana mal vyvolať emóciu. Práve tá emócia mala presvedčiť ľudí, aby ho volili. Ja sa však chcem opýtať, či aj negatívna emócia je tá, ktorou sa volič oslovuje?
To by sa nemalo stať. Myslím napríklad aj na nedávne narušenie a provokáciu v priebehu tlačovej konferencie politického súpera, ktorého sme boli svedkami. Pripojím k tomu aj už spomínané klamlivé tlačovky, ktoré robia niektoré politické strany. Na to by si občania mali dať veľký pozor, aby volili naozaj tým rozumom.
Aby sa nedali ovplyvniť nejakými, najmä negatívnymi emóciami a politika budú voliť len preto, že je stále v televízii. To je tá negatívna emócia, na ktorú vsádzajú niektorí politici, ale ároveň aj nebezpečenstvo, aby som si na druhý deň nekládol otázku, čo som to ja urobil.
Zavedenie rovnej dane prinieslo viac peňazí do štátneho rozpočtu, lebo firmy prestali špekulovať, vrátili sa z daňových rajov a podobne. Treba pozrieť, čo by priniesla zmena.
Je vôbec rozumné robiť siahodlhé programy, ktoré často majú aj viac ako 200 strán alebo treba prísť s jedným hárkom papiera, na ktorom bude napríklad 10 až 15 bodov a povedať, že toto chcem splniť? Kto tie programy číta, prečo sa vôbec robia?
Vypracovanie programov pred voľbami je taka povinná jazda. Stopercentne som však presvedčený, že 99 percent občanov, si žiadny volebný program neprečítalo od prvej do poslednej strany.
Rovnako si myslím, že si celý program neprečítali ani tí, čo kandidujú za jednotlivé strany a nevedia, čo a kde sa v ich programe píše. Som presvedčený, že určité percento tak súčasných, alebo budúcich poslancov ani nevie, aký je rozdiel medzi DPH a HDP.
Nechcem nikoho uraziť, ale niektorí ľudia do parlamentu nepatria.
Všetky strany ponúkajú určitý druh sociálnych výhod, ale zároveň sú si vedomé, že po voľbách si bude treba uťahovať opasky. Ako je to možné bez navýšenia deficitu rozpočtu?
Zúčastňoval som sa na všetkých rokovaniach ostatnej vlády, kde som sa pýtal prečo nedajú preskúmať náklady na jednotlivých ministerstvách a to do posledného centa. Boli by sme prekvapení na aké zvláštne veci sa míňajú peniaze v jednotlivých rezortoch.
Znamená to, že my vieme šetriť napríklad na výdavkovej strane keby sme zhodnotili, či peniaze boli účelovo vynaložené, alebo nie. Boli by ste prekvapení o akú zaujímavú sumu by išlo. Na druhej strane súhlasím s tým, že tu máme banky, ktoré dosahujú mimoriadne zisky. Prečo by sme ich nemali zdaniť?
Banky však zvýšia poplatky a znovu si to odnesú občania
Nemyslím si, lebo tie poplatky sú aj teraz veľmi vysoké. Veď už teraz, keď napríklad prídete do banky vložiť na účet napríklad 500 eur, vám banka naúčtuje aj šesťeurový poplatok.
Musíte však uznať, že aj niektoré relevantné strany sľubujú v sociálnej oblasti nereálne veci. Nemalo by sa to vraj dotknúť občanov. Ako je to možné, keď aj napríklad zvýšenie dane pre podniky sa v konečnom dôsledku dotkne občanov, lebo budú možno nižšie mzdy alebo viac nezamestnaných?
Zavedenie rovnej dane prinieslo viac peňazí do štátneho rozpočtu, lebo firmy prestali špekulovať, vrátili sa z daňových rajov a podobne. Treba pozrieť, čo by priniesla zmena. Podnikateľ si vie vykalkulovať, čo to pre neho znamená. Môže napríklad optimalizovať dane alebo jednoducho pôjde do iného štátu, kde to bude pre neho lepšie.
V posledných rokoch sme zaznamenali protesty rôznych profesií. Vláda väčšinou zvýšila platy, peniaze sa rozdávali aj dôchodcom, alebo napríklad za očkovanie. Sú to dobre vynaložené prostriedky, alebo to vedie ku gréckej ceste?
Ak si budete stále požičiavať a budete to prejedať, je to nebezpečné. V jednej chvíli však tie peniaze treba vrátiť.
Ak si občan požičia a nemá ako vrátiť, tak mu zoberú byt. Pri štáte je to tak, že to veľmi rýchlo môže viesť ku gréckej ceste, ak sme na ňu už nenastúpili. My si môžeme požičiavať, ale tak investovať, aby si tie peniaze zarobili. V tom je pointa.
Často sa hovorí, že občania Slovenska sú chudobní a treba im dávať viac peňazí. Ktorá je ta hranica keď si povieme, že človek má dosť? Nie sú na Slovensku ľudia negativisticky nastavení? Napríklad v Nemecku štrajkujú, keď majú 3000 eur a chcú viac, u nás keď majú 1000 až 1500. Neprotestovali by sme, keby sme mali aj 3000?
Áno, v Nemecku je málo 3000 a u nás máme 1000 a vyžijeme. Na druhej strane poviem vám jeden príklad.
V Rakúsku tesne pri hranici je obchod veľkej medzinárodnej siete. Iba dva či tri kilometre zo Slovenskej strany je tiež obchod rovnakej siete a predavačky majú značne nižšie platy, ako u južných susedov. Treba tiež pripomenúť, že v tom rakúskom obchode majú viac zamestnancov ako u nás, nerobia v nedeľu a pritom ceny potravín sú podobné.
Logické je, aby mali predavačky v oboch krajinách rovnaké platy, ale tak to nie je. Prečo nemajú?