Umelá inteligencia (AI) zásadne mení charakter kybernetických útokov, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie, cielenejšie a finančne nákladnejšie pre firmy.
Upozornila na to zaisťovňa Munich Re, podľa ktorej sa kybernetická kriminalita stáva jednou z najväčších ekonomických hrozieb na svete.
„Ak by kyberkriminalita bola krajinou, bola by treťou najväčšou ekonomikou na svete,“ uvádza sa v správe zaisťovne, pričom globálne škody by mali do roku 2028 dosiahnuť približne 14 miliárd dolárov.
Útočníci sú efektívni
Podľa experta na kybernetické riziká Martina Kreuzera zohráva čoraz väčšiu úlohu automatizácia. „Automatizácia dnes zohráva centrálnu úlohu,“ povedal s tým, že útočníci dokážu operovať efektívnejšie a presnejšie.
Využívajú pritom „vysoko personalizované phishingové e-maily, automaticky generovaný malvér a syntetické identity, ktoré pôsobia mimoriadne presvedčivo“.
Ransomvér dominuje
Novým trendom je tzv. agentická umelá inteligencia (Agentic AI), ktorá dokáže konať autonómne, prijímať rozhodnutia a obchádzať obranné mechanizmy.
Najrozšírenejšou formou útokov zostáva ransomvér, pri ktorom hackeri zablokujú systémy a požadujú výkupné.
Počet takýchto útokov podľa štúdie v roku 2025 vzrástol takmer o polovicu a pokračuje v raste aj v roku 2026.
Štátni aktéri
Výrazne pribúdajú aj koordinované útoky prostredníctvom sietí napadnutých zariadení, ktoré slúžia na zahltenie systémov.
Na vyššej úrovni sa kybernetická kriminalita prepája so štátnymi aktérmi. „Štátni aktéri patria medzi najprofesionálnejších hráčov v kybernetickom priestore,“ uviedol Kreuzer.
Dodal, že ide o formu hybridnej vojny, kde sa čoraz častejšie využíva aj dezinformácia ako nástroj.
Malé a stredné podniky
Hoci najväčšiu pozornosť priťahujú útoky na veľké firmy, väčšina incidentov sa týka malých a stredných podnikov.
Zároveň ostáva problémom nízka miera poistenia kybernetických rizík, ktorá je výrazne nižšia než pri prírodných katastrofách.
