Návšteva amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne, rozvírila hladinu svetovej politiky. O tom, čo tento samit znamená pre svet, Taiwan a samotnú Európsku úniu, sa Miroslav Wlachovský rozpráva s expertom na východnú Áziu Matejom Šimalčíkom.
Už samotný fakt, že k stretnutiu v Pekingu došlo, má svoju váhu. Išlo o prvú cestu amerického prezidenta do Číny od roku 2017. Miroslav Wlachovský poznamenal: „Donald Trump hovorí o historickej návšteve a prišiel tam s početnou podnikateľskou delegáciou. Na druhej strane mnohí hovoria o tom, že tých konkrétnych výsledkov zase až tak veľa nebolo.“
Matej Šimalčík potvrdil, že obe strany sú na informácie skúpe, a zdá sa, že zatiaľ k zásadným dohodám nedošlo. Lídri však majú naplánovaných v tomto roku ešte niekoľko ďalších stretnutí, ktorých výsledkom môžu byť konkrétne dohody či ústupky v niektorých oblastiach.
Ak sa Rusi rozhodnú ovplyvňovať voľby na Slovensku, budú to mať jednoduchšie ako v Maďarsku - ROZHOVOR
Za pozornosť stojí, že USA prvýkrát v histórii vzťahov s Čínou nepôsobili ako dominantný hráč. „Napriek tomu, že Spojené štáty stále majú mocenskú prevahu, tak v tomto konkrétnom prípade to vyzeralo, že ťahali práve USA za kratší koniec,“ dodáva Šimalčík.
Vo veľkej miere aj vzhľadom na prebiehajúci konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom, a teda problémy, ktoré spôsobuje blokáda Hormuzského prielivu a celková destabilizácia Blízkeho východu. Na stretnutí nedošlo k posunu ani v tejto kľúčovej otázke. Čína pritom má značné páky na režim v Teheráne, nakoľko je najvýznamnejším ekonomickým partnerom Iránu.
Zatiaľ však do konfliktu zásadne nezasahovala. Ani z hľadiska, že by sa snažila tlačiť Irán k ústupkom a rokovaniam, ale ho ani v súčasnom konflikte vojensky nepodporuje.
Taiwan: Čipy ako bezpečnostná poistka
Jednou z najpálčivejších tém stretnutia bol Taiwan. Čína ho považuje za svoju kľúčovú prioritu, kým USA balansujú na hrane politiky strategickej nejednoznačnosti. Odpoveď na to, prečo má a musí otázka Taiwanu trápiť aj ľudí v Amerike, aj v Európe sa skrýva v technológiách.
Taiwan vyrába 60 % všetkých čipov na svete a až 90 % tých najsofistikovanejších, ktoré sú nevyhnutné pre umelú inteligenciu. Šimalčík varuje pred katastrofálnymi následkami prípadného konfliktu: „V prípade čínskej agresie voči Taiwanu sa bavíme o dopadoch na svetovú ekonomiku v rádoch triliónov dolárov. V sumách niekoľko rádov vyšších ako pri ruskej agresii voči Ukrajine. Hovoríme o situácii, ktorá by spôsobila totálnu globálnu recesiu.“
Taiwan výrobu jednoduchších čipov, ktoré sa vyžívajú napríklad v automobiloch diverzifikuje aj smerom do Európy, čo je pre Slovensko dobrá správa, vzhľadom na štruktúru priemyslu, a skúsenosti so zastavením globálnych dodávateľských reťazcov počas pandémie. Svoje know-how v oblasti najmodernejších čipov si ale Taiwan úzkostlivo stráži doma ako strategickú „kartu v rukáve“, ktorá ho chráni pred útokom.
Podnikateľská elita v Air Force One
Trumpa do Pekingu sprevádzala elita amerického biznisu – Elon Musk (Tesla), Tim Cook (Apple), Jensen Wang (Nvidia) či Mark Zuckerberg (Meta) a šéfovia ďalších top firiem.
Hoci Trump priniesol v podstate vlajkové lode amerického biznisu, zásadné obchodné dohody nevznikli. Výnimkou môže byť Boeing, pri ktorom sa očakávajú veľké objednávky lietadiel pre Čínu.
Čína má v oblasti obchodných vzťahov silnú kartu v podobe kontroly nad kritickými minerálmi a vzácnymi zeminami. Peking ovláda takmer 90 % svetových kapacít na ich spracovanie, čo z nich robí efektívnu ekonomickú zbraň.
Európa medzi mlynskými kameňmi
Pre Európsku úniu neprináša aktuálny vývoj veľa optimizmu. „Transakčná diplomacia Donalda Trumpa v zásade nerozlišuje medzi medzinárodnými spojencami a oponentmi v tom, ako pristupuje k tarifnej, colnej politike,“ vysvetlil Šimalčík.
Európa sa tak ocitá v obchodnej vojne na dvoch frontoch, kde musí čeliť čínskej nadvýrobe aj americkému ochranárstvu. Navyše, Čína sa snaží oslabiť väzby medzi EÚ a USA tým, že tlieska akémukoľvek náznaku európskej „strategickej autonómie“, ak to znamená odklon od Washingtonu.
Pretrváva pritom rozpoltenosť EÚ – kým napríklad Slovensko v období Ficovej vlády či aktuálne Španielsko sa prikláňajú k partnerstvu s Čínou, iné štáty volajú po znižovaní závislosti do ázijskej mocnosti.
Ľudské práva na vedľajšej koľaji
Trumpova administratíva sa sústreďuje na ekonomické dealy, čím sa agenda práv v Číne stáva druhoradou. Samit tak potvrdil, že svet sa vracia k mocenskej politike, kde o úspechu rozhodujú čipy, energetické trasy a schopnosť urobiť výhodný obchod, často na úkor dlhodobých strategických hodnôt.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo USA potrebujú čínsku pomoc pri riešení konfliktu s Iránom a blokády Hormuzského prielivu
- či hrozí, že Donald Trump vymení podporu Taiwanu za výhodnejšiu obchodnú dohodu s Pekingom
- aké scenáre by mohli nastať v prípade , že Čína by sa rozhodla k útoku na Taiwan
- prečo by pád taiwanskej firmy TSMC znamenal stopku pre rozvoj umelej inteligencie na celom svete
- ako Čína využíva svoju dominanciu v spracovaní vzácnych zemín ako ekonomickú zbraň
- prečo je pre Slovensko kriticky dôležitá investícia firmy TSMC do fabriky v Drážďanoch
- ako energetická kríza v Ázii ženie Čínu do čoraz užšieho objatia s Ruskom
- že Rakúsko-Uhorskej malo v Číne vlastnú kolóniu
