Tretina Rusov považuje konanie Sovietskeho zväzu za správne, konštatuje prieskum o okupácii ČSSR

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
August 1968
Bratislava, Námestie SNP, 21. august 1968. Členovia Varšavskej zmluvy napadli Československo. Po okupácii nastalo dlhé obdobie tvrdej "normalizácie" spoločnosti. Foto: Ján Lörincz/SITA

BRATISLAVA 20. augusta (WebNoviny.sk) – Takmer polovica Rusov nevie nič o okupácii Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a viac ako tretina Ruskej populácie považuje vyslanie vojsk Sovietskeho zväzu do krajiny za správne. Vyplýva to z prieskumu ruskej agentúry Levada Center, ktorého výsledky získal v predstihu britský denník The Guardian.

Zhruba 36 percent Rusov si podľa prieskumu myslí, že Sovietsky zväz určite alebo pravdepodobne „konal správne“, keď poslal svoje vojská do Československa. Ďalších 45 percent malo problém odpovedať, či toto konanie bolo správne alebo nie. V roku 2003 sa pritom nerozhodne vyjadrilo len 34 percent Rusov.

Niektorí poznali Pražskú jar

Výsledky prieskumu odzrkadľujú „propagandu brežnevovskej éry“ a „stereotypy sovietskeho obdobia“, vyjadril sa pre denník Lev Gudkov z Levada Center, ktoré výsledky oficiálne zverejní v pondelok pri príležitosti 50. výročia okupácie.

Podľa Gudkova v Rusku udalosti z augusta 1968 „vynucujú z verejnej pamäti“. Tomu nasvedčuje aj fakt, že len desať percent respondentov vo veku od 18 do 35 rokov poznalo Pražskú jar. „Mladí ľudia nevedia a nechcú vedieť, čo sa stalo,“ skonštatoval Gudkov.

Výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v Rusku v značnej miere nebudú venovať pozornosť, keďže politici či televízne stanice sa na túto tému zvyčajne nevyjadrujú. „Vo všeobecnosti úrady nechcú venovať pozornosť výročiu,“ vyjadril sa Andrej Kolesnikov z moskovského Carnegie centra.

Incident poškvrnil konšpiračné teórie

„V záujme štátu je skryť ozajstný význam historických udalostí tohto typu. V ich výklade je ruská história históriou štátnikov a vojakov, nie občanov,“ uviedol pre the Guardian.

Udalosti z roku 1968 podľa Kolesnikova poškvrnili konšpiračné teórie. V prieskume 21 percent respondentov vinilo z daných udalostí konšpiráciu zo Západu a 23 percent zase protisovietskych lídrov v ČSSR. Odhadom 18 percent Rusov ich nazvalo „rebéliou proti režimu, ktorý zaviedol Sovietsky zväz“. Je to pritom pokles oproti roku 2008, kedy udalosti nazvalo rebéliou 31 percent opýtaných.

V prieskume sa Rusov pýtali aj na ôsmich demonštrantov, ktorí proti okupácii protestovali na Červenom námestí v Moskve. Za protest ich neskôr odsúdili na pobyt v pracovných táboroch či v psychiatrických liečebniach. Podľa prieskumu však o nich počula len zhruba štvrtina Rusov.

Okupácia Československa v roku 1968

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do ČSSR. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.

Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún.

Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný. Informácie pochádzajú z webstránky www.theguardian.com a archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Gustáv Husák