Pokiaľ ide o obchodné vzťahy s Ruskom a ďalšími krajinami Euroázijskej ekonomickej únie, situácia v dôsledku hospodárskeho a politického vývoja na Ukrajine a v Ruskej federácii po anexii Krymu indikuje utlmovanie bilaterálnych obchodných vzťahov.
Nízke úroky na finančných trhoch podľa ministra financií Petra Kažimíra vyvolávajú otázku, či nie je vhodné toto obdobie využiť na investovanie do budúcnosti.
Analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií vypočítali, že v prípade realistického scenára by brexit spomalil slovenskú ekonomiku v tomto aj budúcom roku iba o 0,1 percentuálneho bodu.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa ani v najnovšej prognóze nevyhla odporúčaniu pre Slovensko zaviesť viacročné výdavkové stropy. Podľa nej by to totiž pomohlo dodržiavať rozpočtovú politiku a zabránilo nadmernému míňaniu v dobrých časoch.
Ministerstvu financií sa však postupy európskeho štatistického úradu Eurostat pri výpočte deficitu Slovenska za minulý rok príliš nepozdávajú. Tvrdí, že úpravami na poslednú chvíľu náš dlh Eurostat navýšil až o 0,4 percentuálneho bodu.
Oživenie hospodárstva krajiny po kríze bolo podľa správy Európskej komisie jedným z najrýchlejších v EÚ, hospodársky rast má naďalej pokračovať a jeho hlavným motorom má byť sektor domácností. Očakáva sa, že verejné investičné výdavky sa zmiernia v dôsledku toho, že čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa vráti na bežnejšie úrovne. Tlmený vonkajší dopyt predstavuje v strednodobom horizonte hlavné riziko poklesu.
V treťom štvrťroku hrubý domáci produkt celej Európskej únie medzikvartálne vzrástol o 0,4 % a medziročne o 1,9 %, slovenská ekonomika medzikvartálne stúpla o 0,9 % a medziročne o 3,6 %.
Medzinárodný menový fond zhoršil prognózu rastu globálneho hospodárstva napriek tomu, že centrálne banky veľkých priemyselných ekonomík zredukovali úroky takmer na nulu.
Hrubý domáci produkt Slovenska, Českej republiky a Poľska sa podľa Moody‘s má v rokoch 2015 a 2016 zväčšiť o tri percentá, kým priemer za celú eurozónu bude iba 1,5 percenta.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje zvýšiť od začiatku budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 380 eur na 400 eur. Išlo by o nárast o 5,26 percenta.
Verejný dlh Európskej únie v prvom štvrťroku 2015 medziročne stúpol z úrovne 86,2 percenta HDP na 88,2 percenta, ale na Slovensku klesol na 54 percenta HDP z úrovne 57,6 percenta.
Predseda vlády Robert Fico hovorí, že zlepšenie prognózy hospodárskeho rastu na nasledujúce obdobi je kombináciou pozitívnych externých faktorov, ale aj hospodárskej politiky súčasného kabinetu.
Aplikácia bude určená pre podnikateľov, ktorým od apríla 2015 vzniká povinnosť používať registračnú pokladnicu a zároveň mesačne vydajú maximálne tisíc bločkov.