V Trnave odštartoval projekt Nadačného fondu Telekom – Digitálny región, ktorý bude každý mesiac prinášať workshopy digitálnych zručností do knižníc naprieč Slovenskom. Krstným otcom je známy influencer Radoslav Hoppej.
Strach, neistota, ale aj zvedavosť. Také emócie dnes sprevádzajú mnohých ľudí, keď sa povie „digitálny svet“. Stačí jedna správa, jeden telefonát či e-mail – a človek môže prísť o peniaze alebo dôveru v technológie. Práve preto vznikol projekt Digitálny región, za ktorým stojí Nadačný fond Telekom spolu so zamestnancami operátora. Jeho cieľ je jasný: pomôcť ľuďom zorientovať sa v digitálnom svete a nebáť sa ho používať.
Prvé podujatie sa konalo v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave, kde prebehol slávnostný krst programu a zároveň aj dva pilotné workshopy digitálnych zručností – jeden pre seniorov a druhý pre dospelých. Práve Trnava tak symbolicky otvorila celoslovenskú sériu vzdelávacích aktivít.
Digitálny svet, ktorému stále nerozumieme
Digitálne technológie sú dnes všade. Používame ich pri práci, komunikácii aj nakupovaní. Napriek tomu sa v nich mnohí necítia bezpečne. Podľa dát Eurostatu má len približne 60 % obyvateľov Európskej únie aspoň základné digitálne zručnosti. To znamená, že takmer polovica populácie nemá dostatočné schopnosti na plnohodnotné fungovanie v digitálnom svete. Európska únia si preto stanovila cieľ, aby ich do roku 2030 malo až 80 % populácie.
„Dostupnosť technológií dnes už nie je hlavnou bariérou, Slovensko má veľmi dobré pokrytie sieťami. Skutočnou výzvou je, aby ľudia digitálnemu svetu rozumeli, cítili sa v ňom isto a bezpečne. V Telekome dlhodobo hovoríme, že digitálne zručnosti sú rovnako dôležité ako samotné pripojenie. Ak chceme, aby digitálna spoločnosť fungovala pre všetkých, musíme vytvárať príležitosti na učenie, ktoré sú prirodzené, dostupné a založené na dôvere – a presne takúto úlohu dnes môžu zohrávať knižnice,“ hovorí Miroslava Remenárová, riaditeľka vonkajších vzťahov a udržateľnosti, Slovak Telekom.
Knižnice ako moderné učebne budúcnosti
Projekt má ambíciu premeniť knižnice na moderné centrá vzdelávania, kde sa stretávajú všetky generácie. Stavia na jednoduchom, ale silnom princípe – vzdelávanie má byť dostupné tam, kde ľudia prirodzene chodia.
„Knižnice majú jedinečnú výhodu – sú prirodzenou súčasťou komunít a ľudia im dôverujú. Práve preto môžu zohrávať kľúčovú úlohu v rozvoji digitálnych zručností. Teší nás, že iniciatívy ako Digitálny región prirodzene nadväzujú a dopĺňajú aktivity, ktoré už v knižniciach rozvíjame napríklad prostredníctvom SmartLabov. Spoločne tak ukazujeme, že knižnice vedia reagovať na nové potreby spoločnosti a stať sa miestom, kde si ľudia budujú istotu v digitálnom svete,“ hovorí Dávid Baranko, riaditeľ odboru kreatívnych technológií a STEAM vzdelávania CVTI SR.
Pavol Tomašovič, riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave zdôrazňuje, že úloha knižníc sa výrazne mení: „Celospoločensky sa úloha knižníc ešte viac zdôraznila… slová dnes často neslúžia na spájanie, ale na rozdelenie spoločnosti. Ak chceme, aby spoločnosť fungovala, musíme hľadať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. A knižnice sú prirodzeným miestom, kde sa to môže diať. Pre fungujúcu spoločnosť sa teda musíme vrátiť k podstate komunikácie a dorozumenia.“
Práve preto podľa neho knižnice reagujú aj na digitálny svet: „Digitálny svet je len pokračovaním komunikácie, ktorú poznáme. Knižnice sa snažia odkrývať kontexty a vytvárať priestor, kde sa človek môže zastaviť, počúvať a myslieť.“ Dôležité je podľa Tomašoviča aj prepájanie generácií: „Mladá generácia je rýchla a adaptívna, staršia prináša skúsenosti. Obe sa potrebujú – a práve technológie ich môžu spojiť.“
Zároveň však upozorňuje, že digitálne vzdelávanie sa nemôže týkať len seniorov:
„Generácia 14 až 23 rokov si často myslí, že si vystačí sama. V mnohom technológiám rozumie, no hrozí, že sa uspokojí s jednoduchým videním sveta. Aj preto by mali tieto workshopy osloviť všetky vekové skupiny – mladší môžu učiť technické zručnosti, starší zas prinášajú širší pohľad a skúsenosti.“
Krstným otcom programu je influencer, ktorý spája online aj offline svet
Krstným otcom programu sa stal influencer Radoslav Hoppej, známy projektom Nie je túra bez Štúra.
„Veľmi si vážim, že práve ja som sa stal krstným otcom tohto projektu. Na mojich túrach vidím, aké úžasné miesta a silné komunity máme po celom Slovensku. Knižnice sú ich prirodzenou súčasťou – len ich často vnímame trochu ‘po starom’. Digitálny región im dáva novú energiu,“ povedal.
Podľa neho je práve lokálne prostredie kľúčové: „Nemusíte ísť do veľkého mesta, aby ste sa naučili niečo nové. Stačí prísť do knižnice vo svojom regióne.“
Príbehy z workshopov: „Mne sa to nestane“ už neplatí
To, že školenia digitálnych zručností majú svoje opodstatnenie, potvrdzujú aj samotní účastníci pilotných workshopov, ktoré sa konali v trnavskej knižnici. „Je to veľká škoda, že naň neprišli práve tí ľudia, ktorí tvrdia, že mne sa nejaký podvod nemôže stať. Lebo som si uvedomila, že skutočne hocikto môže naletieť,“ priznáva 77-ročná účastníčka workshopu Beáta.
Jej slová sú o to silnejšie, že sama vidí, ako fungujú moderné podvody: „Človek nikdy nevie, kedy sa stane obeťou podvodu. Najmä keď je pod tlakom a pod vplyvom emócií. Preto školenia určite odporúčam.“
Podobnú skúsenosť má aj Mária: „Prišla mi správa, ktorej odosielateľom je vraj Slovenská pošta, že mám zaplatiť nejakú čiastku… najskôr som uverila, ale potom som si uvedomila, že je to podvod.“
A práve preto odporúča takéto vzdelávanie: „Opakovanie je matka múdrosti … človek si musí tieto veci stále pripomínať. Navyše sa tu dozviete aj nové informácie, ako napríklad používať rôzne aplikácie, a stretnete tiež zaujímavých ľudí.“
Ako vyzerá moderný workshop digitálnych zručností
Lektorka digitálnych zručností Janka Paveleková vysvetľuje, že nejde o klasické školenie. „Workshop trvá zväčša do dvoch hodín. Je to však individuálne. Na začiatku predstavíme poslucháčom teoretický rámec… ale zároveň diskutujeme a zdieľame si navzájom skúsenosti. To v účastníkoch buduje dôveru a pocit bezpečia,“ hovorí.
Dodáva, že cieľom je i praktická pomoc: „Chceme účastníkom aktívne pomôcť s ich problémami… napríklad nastaviť mobil alebo poradiť v konkrétnych situáciách.“
Podľa nej základ digitálnej gramotnosti by mal ovládať takmer každý človek, a tým je „vedieť bezpečne používať zariadenie, ktoré máme v ruke – najčastejšie mobil.“
Projekt, ktorý má ambíciu meniť celé Slovensko
Digitálny región nekončí v Trnave. Workshopy sa budú konať raz mesačne v knižniciach v deviatich slovenských mestách až do marca 2027 a budú sa venovať témam od bezpečnosti až po umelú inteligenciu.
Ich cieľ je jasný – zvýšiť dôveru ľudí v technológie a ukázať im, že nemusia byť hrozbou.
Digitálny svet sa nezastaví. Otázka je, či sa v ňom stratíme, alebo sa v ňom naučíme orientovať. Trnava ukázala, že riešenie nemusí byť zložité – stačí otvoriť dvere knižnice a urobiť prvý krok.
Informačný servis
