Deň, ktorý zmenil životy miliónov ľudí – 24. február 2022 predstavuje presne štyri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Desaťtisíce civilistov a státisíce vojakov sú mŕtvi. Milióny Ukrajincov opustili svoje domovy. V Rusku tí, ktorí sa postavili proti vojne, čelili zatýkaniu alebo emigrovali. Agentúra AFP sa pozrela na štyri životy, ktoré vojna nenávratne zmenila.
Rodina vymazaná za pár sekúnd
Kira mala tri mesiace. Jej mama Valerija 28 rokov, stará mama Ľudmila 54. Dňa 23. apríla 2022 zasiahla ich byt v Odese ruská raketa. V priebehu sekúnd zomreli tri generácie jednej rodiny.
Otec Jurij bol práve na nákupe. Zábery z miesta ukazovali otraseného muža, ako prehrabáva trosky a hľadá veci, ktoré patrili jeho žene a dcére. Bývalý právnik, ktorý sa preškolil na pekára v obľúbenej kaviarni pri Čiernom mori, o rok neskôr vstúpil do armády.
Vojnou zmietaná Ukrajina si pripomína štvrté výročie rozsiahlej ruskej invázie a jej obete
V septembri 2023 padol pri Bachmute – jednom z najkrvavejších miest frontu. Príbeh rodiny Hlodanovcov sa stal symbolom ceny, ktorú platia ukrajinskí civilisti. „Takýchto príbehov sú po celej krajine stovky,“ hovorí Valerijina priateľka Alla Koroľovová. „Lera bola lúč slnka. Milovala Odesu, ukrajinskú kultúru, operu.“
Na mobile ukazuje fotografiu malej Kiry. „Mala obrovský smiech, ktorý mi tak veľmi chýba.“
Vojak, ktorý sa napriek amputácii chce vrátiť
V deň, keď Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu, mal Volodymyr 32. narodeniny. Počas bojov prišiel na fronte pri útoku ruského dronu o nohu aj ruku, no chce sa vrátiť do služby.
V roku 2024 jeho pozíciu zasiahol ruský dron. „Zdvihol som hlavu, ležal som a pozeral sa na nohu a ten chlap… mi ju práve odrezával,“ spomína. Počas jedného mesiaca absolvoval 21 operácií. „Takmer každý deň. Okrem sobôt, keď má veľa lekárov voľno.“
Zelenskyj: Putin už rozpútal tretiu svetovú vojnu. Otázkou je, koľko územia bude schopný obsadiť a ako ho zastaviť
Dnes sa pohybuje s protézou a plánuje návrat, tentoraz do zázemia. „Od samého začiatku som plánoval vrátiť sa k svojim bratom v zbrani,“ hovorí.
Jeho pohľad na vojnové ciele sa však zmenil. „Pred pár rokmi sme pevne verili, že sa nám podarí vrátiť k hraniciam z roku 1991,“ hovorí. „Ale teraz, keď ste v armáde a všetko zažijete na vlastnej koži, cítite, že cena za hranice z roku 1991 bude veľmi vysoká.“
